Čachtický hrad a Beckov. Hrady opradené legendami

Slovensko je nádherná krajina bohatá na hrady, zámky a kaštiele. Známi cestovatelia a fotografi Daniel Kollár a Ján Lacika ich narátali vyše 270 a ich história siaha až do čias vzniku Uhorského kráľovstva, keď sa prvé hrady vytvárali z niekdajších veľkomoravských hradísk. Perfektne ich zmapovali v knižke Od hradu k hradu, kde predstavili 18 výletov k 36 hradom.
Ak sa teda radi túlate po hradoch, chcete spoznávať našu históriu, dozvedieť sa zaujímavé legendy a povesti, pozývame vás teraz na malú prechádzku k dvom hradom. Mnohé sú totiž akoby náhodne zoskupené vo dvojiciach, len pár kilometrov od seba…ako napríklad Čachtický hrad a Beckov.

Ale tiež napríklad v okolí Nitry Gýmeš a Nitriansky hrad, alebo vyššie Oponický hrad a Hrušov. Blízko od seba je Lednica a Vršatec na sever od Trenčína, či Súľov a lietava neďaleko Žiliny.
My vás však teraz s profíkmi D.Kollárom a J.Lacikom vezmeme na spomínaný Beckov a Čachtický hrad. Nájdete ich neďaleko toku dolného Váhu pri Novom Meste nad Váhom. Dvojica hradov opradená mnohými povesťami. Obidva sú aj vizuálne prepojené a ich návšteva môže byť témou jednodňového výletu.

Čachtický hrad

Čachtický hrad postavili na strategickom mieste, v najužšej časti pohoria Malé Karpaty, nad hlbokým a úzkym prielomom riečky Jablonky, ktorá sa za prielomom v Podunajskej nížine stáva riekou Dudváh.
Hrad stojí na skalnom vrchu v nadmorskej výške 370 m, skalnatý vrchol prevyšuje obec Čachtice na východnom úpätí pohoria o 180 m.

Najkratšia trasa na hrad je pre peších návštevníkov z obce Višňové. K Čachtickému hradu možno z tejto obce vystúpiť dvoma cestami. Jedna vedie od parkoviska na južnom okraji dediny a je označená zelenými turistickými značkami. Stúpa v južnom svahu hradného vrchu až k hradnej bráne. Druhá smeruje zo severného okraja obce Višňové po žltej turistickej značke. Musíme prejsť po moste cez riečku, prekročiť hradskú a vystúpiť hore strmou dolinou.
Motoristi a cyklisti poznajú najmä prístup z Čachtíc po asfaltovej ceste až k parkovisku pod hradom. Táto cesta je tiež zeleno značkovaná a pešo o niečo dlhšia ako z Višňového. Najmä cyklisti sa aj spotia, kým sa pred nimi objaví zrúcanina hradu. Vstup do hradu bol dlho pre rekonštrukciu uzavretý, avšak v súčasnosti je hrad opäť sprístupnený verejnosti.

Výhľady a vnútro hradu

Výhľad z romantických zrúcanín Čachtického hradu je jedinečný. Na severe vidíme malebnú krajinu Myjavskej pahorkatiny a v pozadí Biele Karpaty s Veľkou Javorinou. Západným smerom zazrieme i Bradlo a v diaľke hrad Branč. Na juh a na východ sa nám otvára dolina Váhu a Považský Inovec.

Do hradného areálu sa vstupuje od juhu cez bránu v mohutnom kamennom hradbovom múre. Pred bránou sa nachádza šijová priekopa, ktorú pôvodne preklenoval most. Za bránou sa rozkladá druhé predhradie, vybudované v 16. storočí. Na západnej strane sa nad nádvorie dvíha delová bašta. Ďalšou bránou sa vstupuje na prvé predhradie, ktoré postavili v 14. a 15. storočí na severnej strane hradného areálu. Pri vonkajších hradbách predhradia vidno zvyšky hospodárskych budov.

Zo západnej časti predhradia sa vstupuje do hradbami uzavretého horného hradu s dobre identifikovateľnými stredovekými objektmi. V južnom cípe horného hradu sú zvyšky päťbokej obytnej veže z 13. storočia, na východnej strane sú pozostatky dlhého obytného traktu s vysunutou podkovovitou baštou, adaptovanou na kaplnku.Na západnej strane horného hradu sa nachádzajú pozostatky hradného paláca.

Čachtická pani

Pravdepodobne neexistuje na Slovensku dospelý človek, ktorý by nepoznal román Čachtická pani od Joža Nižnánskeho. Jeho hlavnou postavou bola Alžbeta Báthoryová, z histórie známa aj ako Krvavá grófka.
Podľa jednej z povestí sa jej „krvavý“ príbeh začal v jeden deň po smrti jej manžela, urodzeného pána Františka Nádasdyho, keď ju česala jedna zo slúžok. Pri česaní ju však viackrát „vyšticovala a vykvákala“, až sa Alžbeta nazlostila a slúžku dala do krvi zbiť. Pritom jej však kvapka krvi strekla na tvár a Alžbete sa zdalo, že na zasiahnutom mieste opeknela.

Zmámená vidinou začala postupne kántriť dievky v širokom okolí, aby sa kúpala v ich krvi a zachránila svoju postupne hynúcu krásu. Využívala vraj pritom železnú pannu, z hrude ktorej vyskočili nože, keď sa k nej priblížilo dievča, a prebodli ho. Takýmto spôsobom vraj skántrila niekoľko sto dievčat, ktorých stonanie a nárek dodnes počuť v noci medzi hradnými múrmi.
Rovnako známe sú knihy Andreja Štiavnického o Čachtickej pani.

Od hradu k hradu

17 km, stúpanie cca 400 m
21 km, stúpanie cca 100 m

Absolvovať trasu z Čachtického hradu k Beckovu po vlastných by nám síce netrvalo veľmi dlho, ale ako najideálnejší dopravný prostriedok sa ponúka bicykel. Pešo nás totiž čaká veľa šliapania po asfalte (najmä cez Nové Mesto nad Váhom), preto je bicykel na tieto úseky oveľa vhodnejší.
Ak by sme predsa len chceli dať prednosť pešiemu putovaniu na hrad Beckov, odporúčame zísť po žltej značke z Čachtického hradu, ktorá strmo zostupuje na okraj Višňového a vedie popri železničnej trati do prielomovej Višňovskej doliny. Pokračujeme po chodníku po prúde Jablonky, od ktorej neskôr žlto značkovaný turistický chodník stúpa masívom Drapliaka. Onedlho sa ocitneme na krasovej plošine so škrapovými poľami, z ktorej je krásny výhľad na dolinu Váhu a Považský Inovec. Z nej nás postupne čaká zostup až na západný okraj Nového Mesta nad Váhom. Žltá značka nás dovedie na železničnú stanicu, odkiaľ si ďalej všímame zelené turistické značky, ktoré nás z mesta vyvedú až k rekreačnému areálu Zelená voda. Tu sa pešia trasa spája s cyklotrasou (viď nižšie), ktorá nás privedie až do Beckova.

Naopak, cyklisti sa po prehliadke Čachtického hradu dostanú pekným zjazdom do Čachtíc, ktoré sú najznámejším východiskom a zastávkou pri ceste na hrad.

V obci sa nachádza renesančný kaštieľ z konca 17. storočia, v ktorom sídli vlastivedná expozícia Trenčianskeho múzea zameraná na dejiny a národopis Čachtíc a okolia. Po krátkej zastávke v centre Čachtíc pokračujeme po štátnej ceste južným smerom, až kým pri soche sv. Floriána neodbočíme doľava spolu s červenou cyklistickou značkou Kopaničiarskej magistrály.

K Beckovu

Postupne prejdeme ponad dva potoky Dubovú a Jablonku a neskôr po poľnej ceste spolu s cyklistickou značkou prídeme pomedzi polia na okraj Považian. Prekrižujeme pomerne frekventovanú štátnu cestu a prídeme ku Biskupickému kanálu. Odbočíme vpravo a pokračujeme asi pol kilometra povedľa neho dolu prúdom. Odbočkou vľavo prejdeme mostom na druhú stranu kanála. Opäť odbočíme doľava a čaká nás cesta po hrádzi alebo pod ňou severným smerom. Napravo od nás tečie v starom koryte Biskupický kanál Váh.
Onedlho sa popri záhradách dostaneme na frekventovanú štátnu cestu spájajúcu Nové mesto nad Váhom s diaľnicou. Prekrižujeme túto cestnú komunikáciu a odbočíme doprava k rekreačnému areálu Zelená voda. Na jeho západnom okraji vedie značkovaná cyklotrasa, ktorá nás bezpečne privedie opäť na hrádzu. O malú chvíľu už uvidíme hrad Beckov, ku ktorému smerujeme.

Prečítajte si tiež
Vyberte sa na hrady Biely Kameň a Pajštún

Po pár kilometroch odbočíme z hrádze doprava a po nespevnenej ceste prídeme k diaľnici, ktorú prekonáme po moste. Priblížime sa k južnému okraju Beckova a onedlho sa ocitneme v jeho strede. Obec Beckov dýcha minulosťou a prekvapí nás svojou rozmanitosťou a množstvom kultúrnohistorických pamiatok. Jeho slávnu minulosť pripomínajú viaceré neskororenesančné kúrie (v tzv. Ambrovskej kúrii je umiestnená expozícia Trenčianskeho múzea venovaná dejinám Beckova) a viaceré sakrálne pamiatky. K najzaujímavejším z nich patrí rímskokatolícky farský Kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1424 a kláštor a kostol františkánov z konca 17. storočia. Atrakciou centra obce je aj lipový sad s lipami starými viac ako 150 rokov.

Hrad Beckov

Legendami opradená zrúcanina hradu sa vypína na strmom, 60 m vysokom brale nad obcou Beckov neďaleko rieky Váh. Bralo, primknuté k strane Považského Inovca, je súčasťou Beckovskej brány, ktorou rieka Váh opúšťa Karpaty a vstupuje do Podunajskej nížiny. Vrcholová plošina leží v nadmorskej výške 260 m.

Pri ústrednej orientačnej tabuli beckovských náučných chodníkov si vyberieme modro značkovaný náučný chodník, ktorý vedie popri komplexe františkánskeho kláštora a okolo parčíka na opačný koniec námestia, kde prejdeme po úzkej uličke na menšie námestie. Sledujeme ukazovatele usmerňujúce návštevníkov na hrad. Odbočíme uličkou doľava a vystúpime okolo čiastočne poškodeného židovského cintorína až k pokladni hradu.

Zrúcanina hradu je v súčasnosti pekne zrekonštruovaná a takmer počas celého letného obdobia sa tu neustále organizujú viaceré podujatia. Turisti hrad navštevujú najmä v júli, keď sa tu usporadúvajú hradné slávnosti spojené s dobývaním hradu. Z hradnej zrúcaniny je nádherný pohľad na Váh, vážsky kanál a jazero Zelená voda v pozadí s Novým Mestom nad Váhom. Na severozápadnom obzore vidieť hrebeň Bielych Karpát a juhozápadný obzor vypĺňa masív Malých Karpát.

Miestami až kolmé vápencové skaly tvoria prirodzenú ochranu hradu, pričom najzraniteľnejším miestom na obvode brala je južný úsek, na ktorom sú vybudované najmohutnejšie hradby. Z vnútornej strany vonkajších hradieb sa na nádvorí zachovali zvyšky hospodárskych budov.

Má dve nádvoria. Nižšie položenému južnému nádvoriu dominujú veľká delová bašta zo 16. storočia, staršia obranná bašta a zvyšok stredovekej hranolovej veže. Po západnej strane južné nádvorie lemuje hosťovský palác. Najvyššie a najodľahlejšie miesto na hrade v severnom cípe hradného brala tvorí zoskupenie stavieb okolo severného nádvoria. Nachádzajú sa tu severný palác, ktorý využívalo hradné panstvo na bývanie, a gotická kaplnka s polygonálnym uzáverom svätyne presahujúcej pôdorys hradu.

Stibor a Becko

Dávna minulosť hradu je spojená najmä s rodom Stiborovcov, na ktorých sa viaže viacero povestí.
Podľa jednej z nich sa názov hradu odvodzuje od mena šaša Becka, pre ktorého dal hrad vybudovať vojvoda Stibor. Jedného dňa po vydarenej poľovačke rozjarený Stibor sľúbil svojmu dvornému šašovi Beckovi za jeho verné služby vyplniť hocakú prosbu. Becko pána požiadal, aby mu do roka na strmom považskom brale vystaval hrad.
Hrdý Stibor od slova neustúpil, sľub dodržal a nedobytné sídlo nazval menom múdreho blázna. Neskôr ho však prinútil, aby si s ním vymenil hrad za iný majetok a sám sa usadil na nádhernom Beckove. Dlho sa však z neho netešil. Počas jednej z panských hodovačiek jeho poddaný, ktorý chránil svoje dieťa pred Stiborovými zúrivými psami, dolámal nohu zamilovanému psovi vojvodu Stibora. Podgurážený hradný pán rozkázal sluhu okamžite zvrhnúť z hradnej skaly. Ten tesne pred smrťou počas pádu vyriekol tieto slová: „Do roka a do dňa.“

Čas odmeriaval dni a presne o rok a jeden deň Stibor, dávno zabudnúc na kliatbu, poležiačky odpočíval v tráve na hrade. Tu ho uštipla na tvári zmija a Stibor náhle oslepol. Nevidomý a v šialenej bolesti sa zrútil do priepasti presne na mieste, kde práve pred rokom a jedným dňom zhodili zo skaly úbohého poddaného. Odvtedy duch Stibora blúdi v nočnom tichu po hradných múroch.