Hrad Devín. Obdivovali ho Jules Verne, ale aj Štúr, či Rúfus

Hrad Devín odjakživa priťahoval ľudí a medzi nimi aj mnohých slávnych spisovateľov a umelcov. Dostal sa do viacerých literárnych diel, ospevovali ho a spomínali. Napríklad výtvarníci Ľudovít Fulla, Janko Alexy, Imrich Weiner-Kráľ), tiež hudobní skladatelia ako Eugen Suchoň a zo spisovateľov slávny Jules Verne, Mária Ďuríčková, Rudolf Sloboda a mnohí ďalší.
LepšíDeň.sk v spolupráci s časopisom Krásy Slovenska pre vás pripravili literárne potulky po hrade Devín. Vyberte sa s nami na tento nádherný hrad, aj do minulosti, kedy očaril mnohých poetov, či prozaikov.

Mimochodom, dnes tento hrad považujeme za prirodzenú súčasť nášho hlavného mesta. No vedeli ste, že obec Devín s majestátnym hradom a bohatou históriou bola pripojená k Bratislave ani nie pred 75 rokmi? Presne v roku 1946. Krátko pred tým v rokoch 1938 – 1945 nebola dokonca na základe Mníchovskej dohody ani súčasťou Česko-Slovenska či Slovenska.

Jules Verne na Devíne

Devín počas bratislavského pobytu v roku 1892 navštívil francúzsky spisovateľ Jules Verne. Spoločnosť mu robil známy humanista, kazateľ a vzdelanec Ján Maliarik. Jula Verna fascinovali majestátne ruiny hradu:
„Vysoko na mohutnom brale ležia rumy hradu… Moje oko preniklo hrubé múry hradu a moja fantázia už zaľudnila zrúcaniny hradu jeho dávnymi obyvateľmi. Hneď som cítil, že ak by malo raz dôjsť k tomu, aby som dojmy z tohto kraja uložil do románu, tak budú zrúcaniny hradu vedúcim motívom môjho diela.”

Škoda, že Devín sa nestal dejiskom žiadneho jeho románu, aj keď niektorí bádatelia uvažujú, že táto návšteva ho neskôr inšpirovala na napísanie románu Tajomný hrad v Karpatoch.
Jula Verna však očaril aj európsky veľtok Dunaj. Zrejme ho na sklonku života motivoval aj k napísaniu románu Dunajský lodivod. Ten však dostali čitatelia do rúk až štyri roky po spisovateľovej smrti.

Povesti o Devíne

Povesť o založení hradu Devín a pôvode jeho názvu zaznamenal napr. Ondrej Ľubomírsky, čo bol pseudonym Jána Domastu, v knihe Sedem dobrých bratov. Podľa nej ho nechala postaviť slovanská kňažná, ktorá sa sem so svojimi vernými uchýlila pred Avarmi. Keď sa títo dozvedeli, že mu vládne žena, čiže deva, pohrdlivo ho nazvali, že je to Devin hrad, a z toho sa podľa povesti vyvinulo meno Devín.
Keď sa neskôr Avari pokúsili hrad dobyť, vylámali si zuby na jeho pevných múroch i na statočnom odpore jeho obrancov, ktorým velila kňažná, deva, a odvtedy sa meno Devin hrad vyslovovalo s náležitou úctou.

Pozornosť neznámych tvorcov z ľudu upútala aj vežička nad Dunajom, zvaná Panenská. Povesť o nej v knihe Prešporský zvon prerozprávala Mária Ďuríčková. Hovorí o láske pána Devínskeho hradu rytiera Mikuláša k panne Margéte, dcére korutánskeho šľachtica. Tá mu jeho city opätovala aj napriek nevôli otca a jeho brata Rafaela, opáta z Isenburgu, pretože podľa rozhodnutia rodiny sa mala stať mníškou. Rytier Mikuláš uniesol Margétu a na Devínskom hrade sa mali zosobášiť.
Počas svadby hrad prepadol strýko Rafael a mladomanželia hľadali spásu v malej vežičke nad Dunajom. V bitke Mikuláša zabili a nešťastná Margéta sa vrhla z veže do vĺn Dunaja, kde našla smrť. Odvtedy veža nesie meno Panenská.

Ďalšie povesti zachytil v knihe Slovenské hrady Ľudovít Janota. Jedna hovorí o tragickej láske sestier dvojčiat ku krásnemu poľovníkovi, ďalšia o vernej manželke pána hradu Devín, ktorá sa vybrala na ďalekú strastiplnú cestu do Carihradu, aby vyslobodila milovaného manžela Alexa Devínskeho z tureckého zajatia.

Devín v diele Jána Hollého

Keďže Devín bol jedným z centier Veľkej Moravy, logicky nemohol uniknúť pozornosti spisovateľom národného obrodenia, pripomína autor v časopise Krásy Slovenska.
Ján Hollý v rokoch 1799 – 1802 študoval v Bratislave a je možné, že v tých časoch navštívil aj hrad Devín. Videl ho ešte v starej sláve, pretože na rumy sa hrad premenil až po barbarskom čine vojsk cisára Napoleona, ktoré ho v roku 1809 vyhodili do povetria. V Hollého fantázii ožili udalosti na hrade počas Veľkej Moravy a Devín sa stal dejiskom jeho eposov Svatopluk a Cirillometodiada. Jeho opis bitky o Devín v klasickej časomiere bol nielen inšpirovaný, ale aj porovnateľný s dielami antických básnických velikánov, ako boli Homér či Vergílius.

Okrem Hollého sa Devínom a veľkomoravskými dejinami inšpiroval celý rad slovenských spisovateľov:

Ján Kollár mu venoval pozornosť v Slávy dcere
na Devíne sa odohrávajú romány Jozefa Miloslava Hurbana, Ladislava Nádaši-Jégého, Milana Ferka
tiež historická dráma Ivana Stodolu Kráľ Svätopluk
verše mu venovali Ľudovít Štúr, Janko Kráľ, Viliam Turčány, Štefan Moravčík, Milan Rúfus, František Lipka, aj prozaik Rudolf Sloboda.

Pamätný výlet

Tri roky po vydaní Hollého Svatopluka a rok po vydaní Cirillometodiady 24. apríla 1836 si zvolili Devín za miesto svojho výletu mladí prešporskí študenti evanjelického lýcea na čele s profesorom Ľudovítom Štúrom ako symbol slávnej minulosti nášho národa i veľkomoravskej tradície.
Spájali ho s pôsobením kresťanskej misie dvoch solúnskych bratov sv. Konštantína a Metoda i s víťaznou bitkou Svätopluka nad Nemcami.

O pamätnom výlete v deň svätého Juraja na Devín máme niekoľko autentických svedectiev, stretnutie najpodrobnejšie priblížil s odstupom niekoľkých desaťročí jeho účastník Jozef Miloslav Hurban v rozsiahlej životopisnej stati Ľudovít Štúr.
Skôr o výlete napísal jeho ďalší účastník Juraj Záborský (niektorí autori o výlete na Devín si ho mýlia s jeho slávnejším menovcom Jonášom), ktorý údaje o ňom spracoval v rukopisnom zborníku Slavnost Děvínska a daroval ho v roku 1838 ruskému slavistovi Osipovi Maksimovičovi Boďanskému.

Sám Ľudovít Štúr opísal túto udalosť v liste z 26. júna 1836 Michalovi Godrovi:

„Svätili sme dňa 24. apríla na starých zrúcaninách Devína národný sviatok, kde sme boli šestnásti prítomní. Mohlo nás síce aj päťdesiat byť, ale vybrali sme sa iba starší pre vyvarovanie sa nejakých nemilých následkov. Deň bol jasný; slnce vychádzalo z jasna, keď sme sa približovali k starým hradbám Devína, a zdalo sa nám, že vychádza na nový deň Slovenska.”

Priam konšpiratívny program…

Výstup na Devín sa organizoval v prísnej tajnosti, aby ho nemohli zneužiť maďarskí študenti na rozdúchavanie nacionalistických vášní a obviňovať Slovákov z panslavizmu. Účastníci výletu po malých skupinkách, najviac po troch, sa zavčas rána vybrali rôznymi chodníčkami na Devín. Program, ktorý zostavil Ľudovít Štúr, bol priam konšpiratívny. Každý vedel len to, kto bude pred ním vystupovať. Študenti vystúpili na najvyššie miesto kedysi mohutného hradu, zložili si klobúky a zaspievali na nápev piesne Nitra, milá Nitra nový text o slávnej minulosti, ale i smutnej prítomnosti hradu Devín.

Keď doznela pieseň o Devíne, prihovoril sa k zhromaždeným Ľudovít Štúr. V reči priblížil slávnu minulosť Slovákov v časoch Veľkej Moravy a porovnal ju s neradostnou súčasnosťou.
Štúrovu reč poslucháči odmenili búrlivým volaním „ať žije!“ a nato Štúr zanôtil medzi mládežou populárnu pieseň Nitra, milá Nitra. Ostatní sa k nemu pridali.

Prihovorili sa zaspievali aj Ladislav Grossman, Timoteus Zoch, Benjamín Červenák, či Hurban. Spievali sa a recitovali aj verše významných slovenských básnikov, Jána Kollára, Jonáša Záborského i Karola Kuzmányho.
Na záver Ľudovít Štúr vyzval účastníkov, aby na pamiatku tohto dňa každý prijal k svojmu krstnému aj slovanské meno. Štúr prijal meno Velislav.

Prečítajte si tiež
Aké bolo stredoveké Slovensko? Pozrite si jedinečné fotografie.

Záver výnimočného výletu

Výlet na Devín mal zaujímavý epilóg. Ľudovít Štúr zaviedol svojich spoločníkov do miestneho hostinca, v ktorom boli bohato na striebre poukladané klobásky a morky. Štúr ešte pred cestou na Devín poveril Čendekoviča (o jedenásť rokov staršieho od neho) a Bórika, aby zabezpečili občerstvenie, ale asi len v duchu hesla „veľa tvoriť, málo troviť“.

Rozhorčil sa nad márnotratnosťou organizátorov obeda, ale poskytol všetky peniaze, čo mal pri sebe. Keďže to nestačilo, poslal Bórika a Čendekoviča do Prešporka, aby pozháňali zvyšné peniaze. Študenti sa medzitým veselili, spievali, pripíjali si, pokým sa ich druhovia z Prešporka nevrátili a z požičaných peňazí vyrovnali cech.

Výlet na Devín bol významnou udalosťou v dejinách slovenského emancipačného hnutia. Devín sa stal pútnickým miestom mnohých slovenských národovcov, vznikla tradícia výletov na hrad, a to nielen v 19.storočí, ale aj pri zlomových udalostiach v 20. storočí a trvá dodnes.
Pri stom výročí výstupu na Devín 24. apríla 1936 odhalili pamätnú tabuľu s reliéfom Ľudovíta Štúra, dielo sochára Jozefa Pospíšila. Po vojne sa niekoľko rokov v amfiteátri na Devíne konali Všeslovanské slávnosti a v roku 1960 tu bola uvedená opera Eugena Suchoňa Svätopluk.