Keď sa povie stredovek, mnohí si predstavíme temné obdobie, plné násilia, barbarstva, náboženských vojen. Je to obdobie, do ktorých spisovatelia radi vkladajú svoje príbehy…
Pravdou však je, že stredovek nebol taký temný, skôr naopak. Napríklad Európa v období stredoveku dosiahla taký veľký technologický pokrok, že zanechala za sebou zvyšok sveta.
Revolúcia v poľnohospodárstve i doprave, pokrok v hudbe, vzdelávaní a vede, vysoká kultúra, či architektúra. Aj to charakterizuje stredovek, dokonca aj na území dnešného Slovenska.
Úžasne to vystihol renomovaný fotograf Tomáš Hulík vo svojej knihe Slovensko – príbeh stredoveku. Ukazuje stredoveké Slovensko z architektonickej stránky – pozrite si jedinečné fotografie.
Slovensko – príbeh stredoveku
Stredovek vo všeobecnosti vnímame ako približne tisíc-ročné obdobie od sťahovania národov až po objavenie Ameriky koncom 15.storočia. Za ten čas vyrástli úžasné stavby, z ktorých mnohé pretrvali dodnes.
Po Samovej ríši a Nitrianskom kniežatstve vznikla v 9. storočí Veľkomoravská ríša, čo vieme zo školských čias. A z tejto doby nachádzame u nás prvé pamiatky.
Pád Veľkej Moravy znamenal aj veľkú zmenu – územie Slovenska sa na dlhých tisíc rokov stalo súčasťou Uhorského kráľovstva. Z tohto obdobia sa zachovali aj viaceré sakrálne a svetské stavby, ktoré nájdete v Hulíkovej knihe.
Je to veľká a reprezentačná kniha dokumentaristu, ktorý na svojich potulkách Slovenskom zvečnil známe aj menej známe stredoveké sakrálne aj svetské stavby Slovenska. A Hulík je pán fotograf, ktorý si dokáže počkať a vystihne ten správny moment na zachytenie objektu. Poznáme ho ako fotografa divokej prírody, kde už nezaváhame…a teraz nás presvedčil, že je zručný aj pri fotení stavieb.
Slovenský stredovek a jedinečné fotografie
Tomáš Hulík vybral do knihy naozaj zaujímavé stredoveké stavby a architektonické skvosty, ktoré pretrvali storočia. A aj dnes nám pripomínajú monumentálnosť tej doby. Hulík nás svojimi fotkami a textami doslova berie na prechádzku storočiami a vy cítite obrovské rozmery stavieb, vlhkosť múrov, atmosféru presiaknutú históriou.
Vznešené gotické chrámy. Majestátne hrady. Malé kostolíky, ktoré dýchajú duchovnom.
Skalka nad Váhom
V modlitbách a rozjímaní žili mnísi svoj život v kláštoroch. Jedným z nich bol aj Benedikt, s menom ktorého je spätý kláštor v dnešnej Skalke nad Váhom. Podľa legendy pustovníka Benedikta zabili lúpežníci a hodili ho do Váhu. Po roku sa jeho neporušené telo podarilo objaviť na mieste, ktoré ľuďom ukázala orlica. Dnes je Skalka nad Váhom významným pútnickým miestom.
Dražovský kostolík
Kostolíky sa veľmi často stavali na vyvýšených miestach, na kopcoch či svahoch, kde spolu
s okolitou krajinou a prírodou predstavujú krásne spojenie ľudského a Božieho diela. Napriek svojej jednoduchosti aj dnes pôsobia majestátne – ako napr. kostolík nad Dražovcami (prečítajte si viac v našom článku Nitra a jej zaujímavosti).
Spišský Štvrtok
Gotickú architektúru možno dnes obdivovať na mnohých sakrálnych stavbách najmä východného Slovenska (na Kostole sv. Kríža v Kežmarku, Kaplnke Zápoľskovcov v Spišskom Štvrtku, Kostole sv. Jakuba v Levoči, Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule či Kostole sv. Egídia v Bardejove).
Hrad Devín
Na Slovensku napočítame viac ako 200 stredovekých hradov a hrádkov, postavených v rôznych historických epochách. V minulosti boli dejiskom historických udalostí a ich majitelia dlhé stáročia ovplyvňovali chod krajiny.
Uhorskí králi posilňovali najmä pohraničné oblasti a dali vybudovať popri uhorských hraniciach na dôležitých cestách, križovatkách alebo brodoch množstvo kamenných hradov (z najznámejších Pajštún, Plavecký hrad, Podbranč, Strečno, Oravský hrad, Liptovský hrad, Ľubovniansky hrad atď.).
Hrad Devín má jedny z najpohnutejších, ale aj najbohatších dejín spomedzi hradných sídel na Slovensku. S existenciou niekdajšieho hradiska sa spája prítomnosť keltského a neskôr rímskeho etnika na území Slovenska.
Banská Štiavnica
Na strednom Slovensku ležia tri bývalé slobodné banské mestá: „medená“ Banská Bystrica (známa v minulosti výrobou medi), „zlatá“ Kremnica, v ktorej sa razili zlaté mince známe ako kremnické dukáty, a „strieborná“ Banská Štiavnica, ktorá patrila k hlavným producentom striebra v Uhorsku a bola jedným z najvýznamnejších európskych banských miest.
Trnava
Trnava je pre množstvo kostolov nazývaná aj „malý Rím“. Ako prvé mesto na Slovensku (v roku 1238) získala práva slobodného kráľovského mesta a bola významným cirkevným strediskom Uhorska.
Spracované v spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Foto: Tomáš Hulík/Dajama