Milan Rastislav Štefánik. Spoznajte lepšie tohto geniálneho muža

LinkedIn

V rokoch 2019 a 2020 si pripomíname okrúhle výročia jednej z najvýznamnejších postáv našich dejín.
100 rokov od tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika (4. mája 1919).
A 140. výročie jeho narodenia (21. júla 1880 v Košariskách).
Slovenskému astronómovi, vojenskému letcovi, generálovi ozbrojených síl Francúzska, diplomatovi, politikovi aj fotografovi sa venuje zaujímavá výstava v SNM-Historickom múzeu na Bratislavskom hrade.
Oplatí sa na nej zastaviť – spolu s časopisom Krásy Slovenska sme pre vás pripravili pár zaujímavých faktov a pozvánku. Veď vôbec po prvý raz môžete vidieť drevoryty svetoznámeho Paula Gauguina, ktoré si priviezol z Tahiti, či ako vyzeral jeho parížsky byt.

 

Výstava Milan Rastislav Štefánik

Všestranná osobnosť, uznávaný vedec a rodený diplomat sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o vznik Československa a výrazne ovplyvnil celoeurópske dejiny pred prvou svetovou vojnou a počas nej. Výstava predstavuje jeho bohatý život a záujmy. Je pozoruhodné, koľkým oblastiam sa venoval a čo všetko dokázal počas svojich nedožitých 39 rokov. Oveľa viac si o ňom môžete prečítať v našom článku Milan Rastislav Štefánik. Malý veľký Slovák.
Výstava sa nachádza v Historickom múzeu SNM, v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Menej nápadný vstup sa nachádza na nádvorí hradného paláca, po vstupe do nádvoria na pravej strane. Otvorené je od 9:00 do 17:00, výstava potrvá do 29. marca 2020.výstava Milan Rastislav Štefánik

 

Generál – Osloboditeľ

Výstava Milan Rastislav Štefánik. Generál – Osloboditeľ zaujme nielen svojou témou a exponátmi, ale tiež pôsobivou architektúrou. Vstupná časť predstavuje Štefánikov „život po živote“, jeho miesto v dejinách, ktoré sa v turbulentnom 20. storočí plného politických a ideologických zmien menilo.

Prvé Štefánikove pamätníky vznikli už v dvadsiatych rokoch minulého storočia napríklad v Myjave, Trnave či Clevelende. Najznámejšími z nich sa stali diela Dušana Jurkoviča, a to menšia mohyla na mieste jeho tragickej smrti v Ivanke pri Dunaji a monumentálna Mohyla na Bradle, ktorá je dnes súčasťou pamiatok Európskeho dedičstva.
Spomínanie na Štefánika tak predstavuje úvod výstavy prostredníctvom sôch, obrazov či niekdajšej bankovky s hodnotou 5 000 slovenských korún. Jedným zo Štefánikových odkazov, platným aj pre súčasné generácie, je:

„Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel.”

Zároveň je ústredným motívom vstupnej časti výstavy.

Bradlo Mohyla M.R.ŠtefánikaPrečítajte si tiež
Bradlo a Mohyla M.R.Štefánika | Tip na výlet

 

Láska k Francúzsku

Výstava pokračuje v priestoroch Rytierskej siene (známa aj ako Sieň ústavy) Bratislavského hradu. Výtvarno‑priestorovým riešením pripomína „parížsky bulvár“, ktorého úseky dokumentujú jednotlivé etapy zo života Štefánika.
Táto myšlienka nie je náhodná. Veď práve s Parížom a Francúzskom sa spája podstatná časť jeho života. Jeho vzťah k Francúzsku, ale tiež neustále pripomínanie svojho pôvodu vyjadruje citát:

„Konám horlivo svoju povinnosť na fronte, aby som robil česť slovenskému národu a dokázal úprimnú lásku k Francúzsku.”

Návštevníci získajú lepšiu predstavu o Štefánikovi ako študentovi, astronómovi a vedcovi, zberateľovi, vojakovi, letcovi a generálovi, politikovi a diplomatovi aj cestovateľovi. Práve jeho početné cesty nemali len charakter „chvíľkového zážitku“, ale boli spojené s jeho vedeckou, vojenskou alebo diplomatickou činnosťou.

 

Štefánik. Malý veľký muž

Životné osudy dopĺňajú výstižné Štefánikove citáty i úryvky zo súkromných listov rodičom. Práve jeho myšlienky o demokracii sú aktuálne aj dnes:
„Demokracia, to znamená myslieť driev než jednáš, tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť. Demokracia je organizovaná myšlienka, to je idea proti chaosu…”
alebo
„Národ, ktorý uverí čo i len jednému politikovi, je predurčený na zánik.”

kniha Prebijem sa ŠtefánikO Štefánikovi vzniklo aj v posledných rokoch veľa kníh, jednou z najpredávanejších je Prebijem sa! Štefánik z pera Jozefa Banáša. Predalo sa z nej 26.000 výtlačkov, vyšla už aj v českom i anglickom preklade. A je pravdepodobné, že sa dostane do učebných osnov slovenských škôl.
„Knihou o najvýznamnejšom Slovákovi som chcel vzbudiť emócie, ale emócie pozitívne, emócie lásky a príkladu. Štefánik si zaslúži, aby sme ho milovali. So všetkými jeho slabosťami a pochybnosťami. Mal ich dosť, ale dokázal ich prekonať. Dokázal do bodky naplniť antickú múdrosť: Per aspera ad astra – cez prekážky ku hviezdam. Alebo ako on vravieval: Rastúcimi prekážkami rastie moja energia na ich prekonávanie. Stal sa hrdinom nie vďaka svojej smrti, ale vďaka svojmu životu,” tvrdí autor Jozef Banáš.

 

Fotky, artefakty aj Tahiti

Výstava ďalej predstavuje menej známe Štefánikove záľuby, akými bolo kúzlenie alebo fotografovanie. Práve Štefánik je považovaný za prvého slovenského fotografa ženského aktu, pričom známu fotografiu návštevník uvidí na výstave.
Popri tradičných exponátoch spájaných bežne s osobnosťou Štefánika – vojenské vyznamenania a uniformy, isto zaujmú umelecké diela, ktoré vlastnil, alebo predmety etnografického charakteru pochádzajúce z jeho početných ciest. Už Štefánikovi súrodenci nazývali jeho byt v Paríži „múzeom“.

drevoryt Gauguin výstava Milan Rastislav ŠtefánikPôsobivá je zbierka kolibríkov, oštepov, drevorezieb, dračí odev, ale aj jeden z najcennejších exponátov výstavy – súbor drevorytov Paula Gauguina, svetoznámeho predstaviteľa postimpresionizmu pôsobiaceho istý čas na Tahiti. Tento ostrov navštívil aj Štefánik v súvislosti s pozorovaním zatmenia Slnka. Poučený o pobytoch Gauguina hľadal na ostrove stopy slávneho umelca.
A tak sa mu podarilo v príbytkoch domorodcov objaviť vzácne drevoryty, ktoré úspešne získal a previezol do Európy. Na Slovensku sú prezentované vôbec po prvýkrát. K medzinárodným výpožičkám sprístupneným na výstave patria vojenské zástavy z francúzskeho Musée de l’Armée v Paríži, pod ktorými Štefánik slúžil najprv ako pešiak a neskôr ako letec.

 

Štefánikov parížsky byt

Výstavu dopĺňajú inštalácie, medzi nimi parížsky byt. Jeho podobu poznáme zo série dokumentačných fotografií a súpisu pozostalosti.
Rodné Košariská mu v zahraničí pripomínali výšivky a časti krojov. V miestnostiach mal vystavené často rozmerné exponáty zo svojich ciest s bežnými bytovými doplnkami a rôzne rozmiestnenými astronomickými prístrojmi. Fotografie zas poukazujú na Štefánikov rušný spoločenský život, exotické odevy a tiež jeho pomerne osobitý vkus. Záver „parížskeho bulváru“ dokumentuje tragickú Štefánikovu smrť, kde sú vystavené trosky lietadla, dobové fotografie či posmrtná maska generála.

Interaktívny stôl

Na výstavu nadväzuje tretia miestnosť s interaktívnym stolom (nielen) pre najmenších návštevníkov. Vďaka fotografiám a dokumentom zdigitalizovaným špeciálne na túto výstavu sa návštevníci podľa svojej zvolenej cesty dozvedia ďalšie informácie o Štefánikovom živote.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska, 1-2/2020
Vyberte si predplatné časopisu TU.
Text a foto: Juraj Kucharík, Historické múzeum, LepšíDeň.sk
Krásy Slovenska predplatné

 


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Milan

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.