Poznáte námornícke príbehy o ostrovoch pokladov? Sú ich stovky. Pre nás, suchozemcov predstavujú skrýše tajomstiev nie ostrovy, ale jaskyne a poklady zakopané, zahrabané či zmiznuté z povrchu zemského. Také jaskyne pokladov. Podzemie ukrýva bájne poklady po celom svete. Slovenské jaskyne nie sú nijakou výnimkou a možno vás inšpirujeme k ich objavovaniu spolu s naším partnerom, časopisom Krásy Slovenska.
Asi najslávnejšími obyvateľmi jaskýň v slovenskej histórii – mýtizovanými a heroizovanými prostredníctvom bohatého folklóru – sa stali zbojníci. Fotografia z úvodu článku zobrazuje výhľad z jednej z jaskýň v kraji Juraja Jánošíka. Pohľad priamo na Veľký Rozsutec.
Mimochodom, najslávnejšia jaskyňa pokladov v Moravskom krase Býčí skála s bohatým náleziskom zo staršej doby železnej bola podľa archeológov miestom rituálneho pohrebu halštatského veľmoža. Nebola jediná, veď len v kraji krasových žľabov severne od Brna je jaskýň so vzácnymi archeologickými nálezmi neúrekom. Jaskyňa tu vystupuje ako chrám, svätyňa, ako časová schránka pre veci dôležité a hodné zachovania…
No ani Slovensko nezaostáva.
Slovenské jaskyne pokladov
Slovenské jaskyne sú väčšinou podstatne menšie než tie v Moravskom krase, alebo majú aspoň menšie vchody.
Náš najcennejší poklad pochádza z Domice – jaskyne spod rovnomenného kopca pri Dlhej Vsi na slovensko-maďarskom pohraničí.
Otvormi do priestranného podzemia vskutku pripomína ľudské obydlie. Keď do nej roku 1924 prenikol objaviteľ Ján Majko, na dne chodieb našiel množstvo prastarých nádob, črepov, kostených predmetov dennej potreby, ale aj spráchnivené koly v jamkách určujúcich pôdorysy pravekých drevených stavieb. Patrili neolitickým obyvateľom jaskyne, ktorí ju zrejme nepoužívali len ako chvíľkové útočisko. Dnes na základe oterov uhlíkov na stenách vieme, že s horiacimi fakľami v ruke prechádzali jaskyňou po prvýkrát už v paleolite!
Hlinené nádoby ľudu bukovohorskej kultúry boli počas objavu roztrúsené po podlahe Domice, dnes tu nájdeme už len jednu jedinú.
Jaskyňa Erňa v Zádielskej planine.
Neďaleko od Domice, v údolí rieky Slaná sa 11. apríla 1241 odohrala jedna z najkrvavejších bitiek v histórii Uhorska proti Tatárom. Skončila sa zdrvujúcou porážkou kráľovského vojska. Podľa dobových prameňov bola krajina na dva dni chôdze od miesta stretu armád pokrytá telami bojovníkov. Sám kráľ Belo IV. si ledva zachránil kožu útekom cez hory.
Hovorí sa, že Belo IV. sa na úteku istý čas ukrýval spolu s hŕstkou templárov v jaskyniach Slovenského krasu.
Kráľovská jaskyňa v Zádielskej tiesňave, Leontína či Erňa dokladujú návštevu z oných dôb, Tatárska jaskyňa pri Hrhove zas uchovávala hrob jedného z bojovníkov odchovaných ázijskými stepami.
Skrýše peňazokazcov
V horách lemujúcich starobylé obchodné cesty od Spiša po Gemer nachádzame zvláštne malé jaskyne, ktoré kedysi slúžili ako skrýše peňazokazcov. Zruční falšovatelia peňazí pracovali v ilegalite už koncom 15. storočia. Peňazokazecké dielne vykopali pri archeologickom prieskume jaskýň na periférii kotlín od Kozích chrbtov a Slovenského raja až po Revúcku vrchovinu.
Napríklad taká Chvalovská jaskyňa (vľavo na fotografii).
Sprevádzajú ich nepravidelné pliešky neušľachtilého kovu, z ktorých sa vyrážali falzifikáty, tie neskôr postriebrovali či pozlacovali.
Ako dlho peňazokazci jaskyne obývali, nevieme. Kráčali však po veľmi tenkom ľade, tresty boli bolestivo prísne, ba riskovali aj životy.
Peňazokazci razili pravdepodobne falošné denáre Mateja Korvína a súdobé poľské mince. Možno to boli práve bratríci, ktorí financie potrebovali na vedenie vojny proti spišským mestám, kráľovskej armáde a miestnym feudálom. Doba vtedy nebola ľahká a jaskyne poskytovali útočisko pre mnohých, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti.
Pozrite si ďalšie články o CESTOVANÍ.
Ľudová tradícia oslavujúca povstanie proti feudálnemu útlaku, povzbudená a živená štúrovskou poéziou polovice 19. storočia, kedy sa naplno prejavila nevyhnutná potreba národného a kultúrneho sebaurčenia, vytvárala mýty a legendy o družinách hôrnych chlapcov, ktorých chodníčky vedú do skál…
Slovenská identita sa formovala aj vďaka legendám o zbojníkoch a ich jaskyniach pokladov.
Text: Lukáš Vlček
Foto: Lukáš Vlček, Pavol Kočiš a Igor Balciar
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – 94.ročník, číslo 6-7/2017.
Ak máte záujem odoberať časopis, kliknite si na PREDPLATNÉ.
Mohlo by vás zaujímať:
7 zaujímavých miest a unikátov. Košický kraj
Splav Hrona. Nezabudnuteľný zážitok
Lesnícky skanzen na Horehroní. Čo ponúka a ako sa tam dostať?
EuroVelo. 3 európske cyklotrasy, ktoré prechádzajú Slovenskom
Rozprávkový Spiš. To najlepšie a najkrajšie
Spišský Jeruzalem. Unikátny koncept na Spiši pripomína staroveký Jeruzalem
