Mnohé ženy majú problém s prijatím vlastného tela. Som taká tučná, mám veľký zadok, v tej sukni vyzerám príšerne, môj nos je ako orlí zobák… Takto by sme mohli pokračovať, ale dobre viete, čo tým myslíme. Títo ľudia sú často zaslepení svojím emocionálnym batohom a negatívnym vnímaním vlastnej osoby, že doslova nevidia, ako skutočne vyzerajú. Psychiatri to nazvali dysmorfická porucha. „Môžu ju dokonca sprevádzať poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia a anorexia,“ upozorňuje hollywwodska herečka Kate Hudson. Aj preto vyzýva – naučte sa mať rady svoje telo. Ukážem vám, ako na to!
Nádherná Kate Hudson
Kate Hudson je slávna herečka, ktorú poznáme z filmov Vojna neviest, Ako prísť o muža za 10 dní, či Na pokraji slávy, alebo zo seriálu Glee. Z fotografií a videoklipov možno usudzujete, že sa narodila štíhla a od prírody s krásnymi krivkami. „Ale prosím vás, ani náhodou!“ usmieva sa Kate. „Ako každá žena som musela na sebe pracovať, a to neustále. Schudla som, opäť pribrala a zasa schudla.“
Makala na sebe, učila sa, skúšala. Veľkou oporou a inšpiráciou jej vraj bola jej mama, tiež slávna herečka Goldie Hawn.
Okrem iného ju naučila aj to, že na vine našej rezignácie sú hlavne negatívne myšlienky, ktorými sa rady obklopujeme. Každý z nás nosí v sebe falošnú predstavu o sebe, ktorá môže narobiť poriadne škody v citovom prežívaní. Niektorí ľudia sa tej predstavy vedia zbaviť, iní nie.
„Ak ale zmeníte zmýšľanie a zbavíte sa týchto falošných predstáv, vytvoríte si priestor na nový pohľad na život,“ odporúča Kate Hudson vo svojej knihe Byť šťastnou sa oplatí. Je plná tipov pre krásne a zdravé telo.
Byť šťastnou sa naozaj oplatí, tvrdí herečka Kate Hudson.
5 typov negatívneho myslenia
Existujú oficiálne kategórie negatívnych myšlienok, ktoré nám dennodenne víria hlavou. Presne tak, ako je to pri trénovaní svalov, dokážeme trénovať aj svoju myseľ a pretvoriť svoje negatívne myšlienky na niečo, čo nás nebude bolieť, ale naopak, bude nám pomáhať!
Podľa webovej stránky cognitivetherapyguide.org patria k najbežnejším typom deprimujúcich negatívnych myšlienok:
* polarizácia (myslenie „všetko alebo nič“): „Všetko musím robiť dokonale, pretože v opačnom prípade to bude moje zlyhanie.“
Takáto forma myslenia je úplne najbežnejším typom negatívneho myslenia vôbec. Život nemá nič spoločné s dokonalosťou. Ak sa teda rozhodneme, že situácie môžu byť buď dobré, alebo zlé, vopred sa odsudzujeme na neúspech – neúspech, ktorý nám spôsobuje úzkosť, prináša sebakritiku a my sa cítime menejcenne. Myslenie v intenciách „všetko alebo nič“ nám prekáža aj pri skúšaní nových vecí – kto by chcel riskovať, ak zlyhanie znamená, že ste zlý, bezvýznamný človek?
* filtrácia (zavrhovanie pozitívneho): „Život je neustále jedno sklamanie za druhým.“
Tento spôsob myslenia pramení z popierania samotnej pravdepodobnosti, že by sa človeku mohlo stať niečo dobré. Spomeňte si na Oslíka Iáčika, ktorý sa trápil pre dážď a Macko Pú mu vysvetľoval, že nemusí byť smutný, pretože každý dážď sa raz skončí.
Prečítajte si aj
Chcete byť naozaj šťastní? Toto je správna cesta.
* negatívne nálepkovanie: „Celý môj život je jedno veľké zlyhanie. Som omyl prírody. Keby ľudia poznali moje pravé ja, nemali by ma radi.“
Ako o sebe uvažujete? Ak sa automaticky považujete za niečo hanlivé alebo menejcenné, obmedzujete sa v raste a v schopnosti objaviť, kým v skutočnosti ste.
* všade vidíte blížiacu sa katastrofu: „Ak sa niečo stane, bude to katastrofa.“
Tento typ myslenia je podobný ako pri zavrhovaní pozitívneho: človek je presvedčený, že sa mu dejú len zlé veci.
* všetko beriete osobne: „Vždy je to moja chyba.“
Keď sa stane niečo zlé, automaticky z toho obviňujete seba. Povedzme, že ste sa dopočuli, že sa zrušila večera s priateľmi, a predpokladáte, že zmenili plány len preto, že s vami nikto nechcel byť.
Založila som si vlastný zápisník, ktorý mi veľmi pomohol…
Ďalšie časté typy negatívneho myslenia
* čítanie myšlienok: „Stavím sa, že ma nemá rada; myslím si, že sa mi za chrbtom posmieva.“
Nevieme čítať myšlienky druhých a akékoľvek domnienky o tom, čo si myslia alebo ako myslia, nás oberajú o energiu a sústredenie a spôsobujú, že sa začneme utápať v obavách, čo si o nás druhí myslia.
* samé „mali by sme“: „Ľudia by mali byť vždy milí. Ak nie sú, sú asi zlí.“
Týmto spôsobom myslenia vytvárame vo vzťahu k druhým nereálne očakávania. Ak sa zameriame radšej na seba, dokážeme odolať pokušeniu ovládať druhých a ich spôsob zmýšľania a konania. prehnaná potreba uznania od druhých:
„Môžem byť šťastná, až keď všetko dokončím/ak budú šťastné moje deti a ja budem dokonalou matkou/ak sa dnes šéf na mňa usmeje.“
Inými slovami, keď uviazneme v bahne neustáleho hľadania uznania od druhých, nikdy sa nedokážeme uspokojiť s vlastnými úspechmi.
“Šoubiznis je jedna veľká sála zrkadiel…”
* popieranie prítomnosti: „Nemôžem si dať prestávku – inak to nikdy nedokončím.“
Ak sa ľudia neustále fi xujú na minulosť alebo neustále hľadia do budúcnosti, nevytvoria si dostatok priestoru, aby mohli naplno prežívať prítomnosť.
* lipnutie na bolesti: „Som strašne sklamaná; toto do smrti nezabudnem.“
Táto línia myslenia svedčí o tom, že je človek natoľko zviazaný s nepríjemnými životnými udalosťami alebo emóciami, že radšej ostáva uväznený v bolesti, ako by sa mal pohnúť ďalej.
* pesimizmus: „Život má byť ťažký. Radosť, pokoj a láska sú len výplodmi fantázie pre idealistov a malé deti.“
Podobne ako v prípade myslenia „všetko alebo nič“, pesimistický pohľad na život je založený na mylnej predstave, že život musí byť dobrý alebo zlý, a keď nás trápia ťažké časy alebo bolestivé situácie, veci sa nezmenia.
