Nudiť sa je dôležité. Ako a prečo to vlastne robiť?

LinkedIn

Isaac Newton bol vraj „najneobľúbenejší profesor“ na celej škole. Ako tak prednášal, zrazu sa z ničoho nič zasekol aj na niekoľko minút v akejsi tvorivej pauze. Zdalo sa, že sa nič nedeje, no zdanie môže klamať. Mozog je aktívny aj vtedy, keď ide naprázdno. „Keď zízate do prázdna,“ píše Alex Soojung-Kim Pang, „váš mozog spotrebúva iba o trochu nižšie množstvo energie ako pri riešení diferenciálnych rovníc.“
Aj preto je dôležité nudiť sa. Nič nerobiť, vypnúť a len tak sa poflakovať.
Celkom dobrá správa pre tých, čo radi prokrastinujú, však? 🙂

 

Nuďte sa častejšie

Áno, „nuďte sa častejšie!“, vyzýva Ozan Varol, turecký spisovateľ a profesor práva, ktorý pôsobil napríklad v NASA, venuje sa kritickému mysleniu a v slovenčine mu vyšla skvelá knižka Mysli ako raketový vedec.

„Nevedel som si spomenúť, kedy som sa naposledy nudil. Práve som sa zobudil a chytil do ruky telefón, aby som užil zvyčajnú rannú dávku digitálnych upozornení. Osvietilo ma práve vo chvíli, keď som sa chcel začať prehrabávať rôznymi digitálnymi kanálmi,“ píše.

Spomeniete si, kedy ste sa naposledy nudili? Len tak ste povedzme znudene ležali v posteli, mali ste otvorené oči a zízali ste na plafón? Alebo keď ste sa nudili počas čakania v rade, u kaderníčky, na úrade…
Dnes nám čas „vhodný“ na nudenie vypĺňa najmä smartfón: esemeskujeme, voláme, surfujeme, pozeráme si videá, počúvame podcasty, scrollujeme na sociálnych sieťach. Istota malých rozptýlení je nám milšia ako neistota. V prieskume z roku 2017 sa približne 80% Američanov vyjadrilo, že nevenuje žiadny čas „relaxovaniu alebo uvažovaniu“.

nudiť sa je dôležité

 

Nudia sa len nudní ľudia?

Nudu môžeme definovať ako veľké nedelené úseky voľného času bez rozptyľovania. Kedysi sme ich zažívali a považovali sme to za niečo, čomu sa treba vyhýbať. Nuda prinášala spomienky na karhanie od učiteľov za snívanie s otvorenými očami.
Možno sme si mysleli, že sa nudia iba nudní ľudia, preto sme sa snažili každú chvíľu svojho dňa vyplniť, ak nie preplniť aktivitou.

Počas vzácnych chvíľ pokoja máme takmer pocity viny. Keď sa ozve ohlušujúco hlasná siréna notifikácie žiadajúca si našu pozornosť, máme pocit, že musíme aspoň nakuknúť, aby sme o niečo neprišli. Namiesto proaktivity strávime väčšinu dní (a našich životov) utiahnutí v obrane. Čičíkame sa tými istými rozptýleniami, ktoré v konečnom dôsledku všetko iba zhoršujú. Naše reakcie skôr prilievajú olej do ohňa, ako by ho hasili.
Každý odoslaný e-mail vytvára ďalšie e-maily.
Každá správa na facebooku či každý tweet nám dáva dôvod vrátiť sa.
Je to sizyfovská tortúra, nekonečné tlačenie balvana na vrchol kopca, myslí si Ozan Varol.

ozan varol

Ozan Varol

 

Radšej elektrošok ako nuda…

Vedci počas štúdie v roku 2014 umiestnili účastníkov vo veku vysokoškolských študentov do miestnosti a vzali im všetky osobné veci. Potom im povedali, aby sa ponorili do vlastných myšlienok a na pätnásť minút ich ponechali napospas ich osudu.
Uf, pätnásť minút, poviete si. To je dosť…
Preto dali vedci internetom odchovaným účastníkom na výber – ak chceli, mohli namiesto hĺbania stlačiť tlačidlo a dať sami sebe elektrický šok.

Počas štúdie si 67 % mužov a 25 % žien vybralo radšej elektrický šok namiesto tichého sedenia a preberania sa vlastnými myšlienkami (vrátane jednej osoby, ktorá si počas pätnástich minút uštedrila neuveriteľných 190 elektrošokov). To je skutočne šokujúca informácia.

nudiť sa je dôležité

 

Nudiť sa je dôležité

Tento vývoj je škodlivý. Bez nudy sa naše tvorivé závity začnú vďaka nedostatočnému používaniu strácať. Topíme sa v informáciách, no umára nás hlad po múdrosti,“ povedal biológ E. O. Wilson.

Ak si nedoprajeme čas na uvažovanie, ak sa úmyselne nezastavíme a neponoríme do myšlienok, neobjavíme múdrosť na tvorbu nových nápadov. Prestaneme dumať nad problémom a namiesto toho skočíme po prvom riešení alebo nápade, ktorý nám príde na um. No problémy hodné riešenia neprinášajú okamžité odpovede.

Spisovateľ William Deresiewicz to vysvetľuje takto: „Môj prvý nápad nikdy nie je najlepší. Zvyčajne patril niekomu inému, je to niečo, čo som už na danú tému počul, obvyklé riešenie.“

Keď sa nudíme, zdá sa, že mrháme životom, no opak je pravdou. Britskí vedci počas jednej štúdie prešli desiatky rokov výskumu a dospeli k názoru, že nuda by mala „byť uznaná ako legitímna ľudská emócia, ktorá môže byť kriticky dôležitá pre učenie sa a tvorivosť“.
„Upadnutie do nudy umožňuje našim mozgom potlačiť do úzadia okolitý svet a naladiť sa na ten vnútorný. Tento stav mysle dáva voľnosť najkomplexnejšiemu nám známemu nástroju a prepína mozog zo sústredeného režimu na voľný režim myslenia. Keď sa myšlienky začnú túlať a začnete snívať s otvorenými očami, v mozgu sa rozsvieti DMN (Default Mode Network, sieť základného stavu), ktorá podľa niektorých štúdií zohráva kľúčovú úlohu pri kreativite,“ dodáva Ozan Varol v knihe Mysli ako raketový vedec.

kde hľadať inšpiráciuPrečítajte si tiež
Kde hľadať inšpiráciu? Ako žiť lepší život?

 

O knihe Mysli ako raketový vedec
Mysli ako raketovy vedecTáto kniha prináša konkrétne a aplikovateľné stratégie, ako myslenie na spôsob raketových vedcov využiť bez ohľadu na to, či ide o biznis, rodinu alebo vzťahy medzi priateľmi. Varol prezrádza 9 jednoduchých stratégií a je veľmi názorný a pútavý.
Spomína rôzne slávne osobnosti a poukazuje na ich životy, skúsenosti, ich zážitky. V knihe sa objavujú nielen vedci ako Albert Einstein, William Herschel, Charles Darwin, Richard Feynmann, Galileo Galilei, ale aj majsterka prerodov Madonna, spisovateľ Dan Brown, investor Warren Buffett, Elon Musk a jeho SpaceX.  Tiež Netflix, seriály Big Bang Theory, či Simpsonovci. Celkovo je nám tak kniha veľmi blízka, hovorí o veciach, ktoré poznáme, no zároveň nás inšpiruje a posúva dopredu.

 

Foto: vydavateľstvo Motýľ, Pixabay.com, Unsplash.com, Wikimedia.org


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author