Silné mrazy spôsobujú škody predovšetkým na jar, keď už rastliny vyhnali nové listy, kvety a výhonky. Najmä keď prídu vyššie teploty, cez deň svieti slnko, no v noci klesajú teploty pod nulu. Prípadne príde niekoľko teplých dní, ktoré zasa vystrieda mráz.
Niektoré rastliny znesú viac mrazu, iné menej a sú také, ktoré by sme pred mrazom mali chrániť. Čo s rastlinami, ktoré sú poškodené mrazom? Strihať hneď, či až na jar?
A ako rozpoznáme, že kríkom, či stromom uškodil mráz?
Rastliny a dreviny poškodené mrazom
Takmer každý rok od marca do mája hrozia mrazy, ktoré môžu poškodiť rastliny, stromy, kríky. Myslite na to už pri výsadbe.
Zvoľte správne stanovište. Napríklad v záhradkách s výškovým rozdielom treba marhule, broskyne alebo vinič umiestniť na vyššiu časť pozemku.
Dôležitý je aj vhodný podpník, ktorý ovplyvňuje nástup danej odrody do vhodného času kvitnutia. Vyberajte aj podpníky odolné proti namŕzaniu.
Klasikou je bielenie kmeňov vápenatým mliekom. Zmiešajte 15 kíl haseného vápna s 10 litrami vody a natierajte už na jeseň kmene a hrubé konáre.
Zvädnuté listy po mrazivej noci
Listy hortenzie na fotografii poškodil v noci mráz – poukazujú na to hnedé oschnuté zvädnuté listy. Bunky na okraji listov zamrzli a odumreli. Vnútorné časti listov vyzerajú nedotknuté, mohli by sa však poškodiť pri ďalšom mraze, pretože odumreté okraje už nezabezpečujú dostatočnú ochranu.
Poškodenie drevín mrazom
Po nečakanom napadnutí snehu listy tohto nechráneného vavrínovca ovisli. Pri drevinách sa však poškodenie mrazom neprejavuje len uschnutím častí listov.
Keď na kôru cez deň svieti slnko, kôra sa ohreje – keď v noci teploty klesnú pod bod mrazu, vzniknú v nej pukliny spôsobené výraznou zmenou teploty.
Črepníkové rastliny
Pri záhradných rastlinách vznikajú škody väčšinou najprv na výhonkoch, pri črepníkových rastlinách na koreňoch. Listy tohto oleandra pôsobia matne, lebo pri veľkom mraze zamŕzajú bunky. Keďže ľad má väčší objem ako voda, bunkové steny prasknú – viditeľné to bude pri opätovnom stúpnutí teploty, keď všetky časti listov odumrú. Drsné listy, ako pri oleandri, zvädnú, hrubé listy zasa zmäknú.
Glejotok
Výtok hustej slizovitej tekutiny postihuje prakticky všetky kôstkoviny a často sa objavuje po silných mrazoch.
Vyrežte tento glejotok hladkým rezom až do zdravého pletiva. Ranu ošetrite jedno-percentnou sulkou a zatrite štepárskym voskom. Urobte to v čase pučania kôstkovín alebo skoro na jar, nikdy nie na konci leta alebo v čase vegetačného pokoja.
Čo treba robiť?
Predovšetkým koncom zimy môžu byť veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami. Tmavú kôru drevín ochránite tak, že ju obalíte svetlou textíliou alebo slamou, prípadne ju natriete vápnom.
Rastliny v nádobách sú na mráz citlivejšie ako rastliny v záhone. Náchylné črepníkové rastliny prečkajú zimu vnútri, odolné druhy môžu zostať vonku: umiestnite ich k stene domu, črepník položte na izolačnú podložku (polystyrén, vlies, filc, drevo) a obaľte vliesom, bublinkovou fóliou alebo slamenou rohožou.
Rastliny poškodené mrazom dajte do miestnosti s maximálnou teplotou 7 °C. Overte si, či rastliny ešte žijú: keď odškrabnete nechtom kôru, mala by byť zelená a korene neporušené.
„Vždyzelené rastliny, ako vavrínovec, treba zalievať aj v zime, keď nemrzne, pretože voda sa z listov vyparuje aj v zime,“ radí Barbel Oftringová, autorka knihy Ako ťa zachrániť, v ktorej ponúka množstvo cenných rád, ako chrániť rastliny pred škodcami, či inými škodami. „V zamrznutej pôde ju korene prijímať nemôžu – následne začnú usychať, najskôr vrcholy výhonkov a listov. Na zníženie množstva odparenej vody by ste vždyzelené rastliny mali chrániť tieniacou sieťou.“
Ako odolávajú črepníkové rastliny mrazom?
Tak napríklad bugenvília, durman, kamélia, ibištek, či enseta neznesú žiadny mráz.
Mierne mráz neuškodí rastlinám ako sú oleander, mučenka, hortenzia, kasia, mišpuľník, palmovka papraďovitá, aukalyptus, jahodovec, či dipladénia.
Mráz do asi -5 stupňov Celzia znesie figovník, granátovník, levanduľa, vavrín alebo citrónovník.
Mráz do -10 stupňov Celzia neuškodí jazmínu, olive alebo mišpule.