Rožňavská krížová cesta má hneď 3 superlatívy. Je jednou z najväčších a najkrajších kalvárií na Slovensku. A zároveň i najstaršou sakrálnou pamiatkou svojho druhu na Gemeri. Nachádza sa na žltej turistickej trase vedúcej z Rožňavy do Betliara a odtiaľ na horské sedlo Volovec.
Kalvárie nemá každé mesto. Tá rožňavská bola navyše dlhé roky zanedbávaná, pričom toto mesto je sídlom biskupa Rožňavskej diecézy, ako pripomína pamiatkynaslovensku.sk.
V areáli rožňavskej kalvárie pribudli v posledných rokoch lavičky, smetné koše, turistické odpočívadlo a informačná tabuľa, ktorá približuje históriu tohto pútnického miesta v slovenskom, anglickom a maďarskom jazyku. Zásluhou nadšencov histórie z občianskeho združenia Centrum obnovy pamiatok Rožňava tu tiež obnovili zaniknutú liturgickú kaplnku, ktorú voľakedy využívali pri svadbách a krstinách.
Cesta k tomuto stavu však trvala dlho a bola tŕnistá. V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska vám priblížime históriu samotnej Rožňavy i krížovej cesty, ktorá rozhodne stojí za pozornosť.
Z histórie Rožňavy
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Spomína sa v darovacej listine uhorského kráľa Ondreja III. ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi. V tom čase ale v podstate išlo len o osadu, ktorá nadobudla mestský charakter až v priebehu 14. a 15. storočia.
V roku 1304 postavili v Rožňave kostol, neskôr bol upravený na biskupskú katedrálu. Ľudia sa postupne začali usídľovať hlavne v blízkosti tohto chrámu a koncom 14. storočia sa miestna osada rozrástla natoľko, že dostala od kráľa Ľudovíta prvé mestské privilégiá. Väčšina obyvateľov sa zaoberala ťažbou zlata, striebra, medi a železnej rudy v baniach vzniknutých na okolí. Aj mesto dostalo názov podľa výnosnej bane, zvanej Rosnoubana alebo Roznyóbánya či Rosenau.
V 16.storočí bolo vystavané malebné štvorcové námestie a pribudli i honosné meštianske domy pre bohatých banských podnikateľov. V rokoch 1643 až 1654 v meste postavili takmer štyridsať metrov vysokú strážnu vežu slúžiacu na ochranu pred tureckým nebezpečenstvom. Počas jej výstavby vybudovali na mieste, kde stála zničená stredoveká radnica, jezuitský kostol.
Radnica, kostol, kláštor…
O značné zviditeľnenie Rožňavy sa postaralo odbojné knieža František II. Rákoci, keď na prelome rokov 1706 a 1707 zvolalo do mesta krajinskú radu, ktorá v priestoroch budovy banskej komory rozhodla o detronizácii Habsburgovcov. „Povstanie proti cisárskej tyranii si však vyžiadalo krutú daň v podobe epidémie cholery. Miestna populácia takmer vymrela, čo pripomína mariánsky stĺp pred biskupským palácom. Po Rákociho povstaní sa Rožňava opäť začala meniť na moderné mesto,“ pripomína Pavol Ičo v časopise Krásy Slovenska.
V roku 1719 vystavali neďaleko katedrály nemocnicu a o rok nato trojpodlažnú budovu radnice. V roku 1776 zriadili v Rožňave sídlo biskupstva, k sakrálnym pamiatkam mesta preto následne pribudol biskupský palác.
Následne v 18. storočí v Rožňave vystavali aj františkánsky kostol a kláštor.
Hrad bratríckych vojsk
Významnou, no takmer zabudnutou stavbou bol hrad bratríckych vojsk, spomínaný v dokumente z roku 1456. Ešte koncom 15. storočia ho však nechal zbúrať kráľ Matej Korvín. Nachádzal sa neďaleko súčasného mestského cintorína, kde sú jeho ruiny dodnes pochované pod hrubou vrstvou pôdy.
Okrem toho bola Rožňava aj chýrnym vzdelávacím centrom. Medzi najznámejšie osobnosti slovenských dejín, ktoré tu študovali, patria obrodenskí spisovatelia Pavol Jozef Šafárik a Samuel Tomášik, matematik Jur Hronec či Ján Kadár, režisér oskarového filmu Obchod na korze.
Rožňavská krížová cesta
Tunajšia krížová cesta vedie svahom najnižšieho vrchu trojvŕšia na severnej strane mesta, na ktorom sa v minulosti pestoval vinič. Celý komplex pôvodne pozostával z kostola, zvonice a siedmich kaplniek. Jeho niekdajšiu podobu opísal maďarský autor Lipót Telgárti v zborníku Magyar Sion z roku 1866. Podľa Telgártiho viedla krížová cesta strmým kopcom.
Na okraji cesty boli dve kaplnky a k hornej bráne v kamennej ohrade, v ktorej stál kostol a samostatná drevená zvonička, sa dalo vystúpiť po kamenných schodoch. Za kostolom sa rozprestierala ohrada s kaplnkou Božieho hrobu a nad ním sa týčili tri kríže pripomínajúce ukrižovaného Krista a dvoch zločincov. Po každej strane Božieho hrobu boli umiestnené dve kaplnky, naokolo rástli vysoké lipy a duby. Telgárti preto kvôli tunajšej atmosfére považoval toto miesto za akoby stvorené pre kalváriu.
Samotná stavba je však staršieho dáta. Pochádza z roku 1741, keď vystavali komplex siedmich kaplniek a vrcholového Kostola Bolestnej Matky (v latinčine Mater Dolorosa – dnes Kostol Sedembolestnej Panny Márie) vďaka štedrému príspevku rožňavského mešťana Jakuba Stera a jeho manželky Kataríny.
V roku 1841 obnovili na chátrajúcej kalvárii šesť kaplniek. No už začiatkom 20. storočia kaplnky zanikli a v roku 1914 ich nahradilo štrnásť nových zastavení s farebnými majolikovými reliéfmi z dodnes existujúcej manufaktúry na porcelán v maďarskom Pécsi.
Prečítajte si tiež
Jaskyňa Domica. Pýcha Gemeru, ktorú sa oplatí navštíviť.
Jedno nešťastie za druhým
Približne v polovici 20. storočia kaplnku Božieho hrobu takmer úplne zrovnali so zemou, v sedemdesiatych rokoch zasa zbúrali dve zo štrnástich zastavení pri výstavbe priľahlej hvezdárne. Pôvodné zastavenia teda nesú čísla III. až XIV., prvú a druhú kaplnku postavili nanovo.
V deväťdesiatych rokoch postihlo kalváriu ďalšie nešťastie – zlodeji ukradli z kostola hlavný oltárny obraz, svätostánok, šesť plastík anjelov, obraz svätého Klimenta dva drevené kríže s korpusmi. Rožňavskej kalvárii následne opäť hrozil zánik…
Obrat nastal až v roku 2016. Odvtedy sa rekonštrukcii krížovej cesty venujú dobrovoľníci, ktorým sa s finančnou pomocou od Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer a mesta Rožňava podarilo obnoviť kaplnky zastavení, revitalizovať okolie kalvárie a zrekonštruovať zvonicu pri Kostole Sedembolestnej Panny Márie.
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Objednajte si predplatné časopisu TU.
Zdroj a foto: Krásny Slovenska/Pavol Ičo, pamiatkynaslovensku.sk, roznava.sk