Sharon Stone. Bruce Willis. Madonna. Pikošky zo sveta celebrít

Máte radi svet šoubiznisu, celebrity, filmy a herecké hviezdy? Chcete sa dozvedieť pikošky z pozadia kultových filmov, ako bol Základný inštinkt, Total Recall, či Rýchlejší ako smrť?
To je len malá časť z toho, čo nájdete v autobiografii jednej z najznámejších herečiek na svete Sharon Stone – Život mi pristane.
Možno ani neviete, že pred rokmi utrpela silnú mozgovú porážku a musela sa znova naučiť chodiť, rozprávať i písať. Aj o tom píše vo svojej knihe – veľmi otvorene, úprimne a dojímavo. Na nič sa nehrá a ako napísali v slávnom O, The Oprah Magazine, „zabudnite na klasické hollywoodske autobiografie. Táto je odzbrojujúco úprimná, plná nepokoja a otázok.“

My sme pre vás vybrali čriepky z tejto knihy, plné slávnych mien ako Arnold Schwarzenegger, Bruce Willis, Leonardo di Caprio, Madonna… Len tak pre pobavenie. Pohodlne sa usaďte a preneste sa do sveta filmu.

 

Arnold a Total Recall

Pri natáčaní bláznivého, nesmierne originálneho filmu s názvom Total Recall, za ktorý Rob Bottin získal na Oscaroch prestížne ocenenie Special Achievement Award za vizuálne efekty, som sa výborne bavila. Toto ocenenie neudeľujú každý rok. Vlastne ho odovzdali len šestnásťkrát.
Geniálny chlap. Práve on ma naučil, ako v Hollywoode reagovať: usmievaj sa, prikyvuj a nič nehovor.

Celý film bol šialený. Zbožňovala som Arnolda a jeho partiu „chmuľov“, ako som ich zvykla volať. Trénovala som ako blázon milión hodín denne a snažila sa prísť na to, ako za taký krátky čas dosiahnem, aby som aspoň vzdialene pripomínala niekoho, kto by mohol zastrašiť Arnolda Schwarzeneggera. Jasné, však na tom nie je vôbec nič divné. Prečo by sme ja a mojich päťdesiatosem kíl nemohli vo vesmíre zmlátiť Arnolda?

 

 

Bruce Willis, John Travolta a Mick Jagger

Pracovala som so slávnymi mužmi, ktorí prišli opití a so slávnymi mužmi, ktorí prišli triezvi a správali sa úžasne a s ktorými sa kamarátim doteraz, ako napríklad fantastický, vtipný a láskavý Bruce Willis.

Ako všetci iste viete, John Travolta, s ktorým som mala v ten večer to šťastie tvoriť pár, je nesmierne nadaný tanečník. Už len pri pohľade na neho sa máte chuť usmievať a tancovať. Len si spomeňte na tie legendárne fotografie, na ktorých tancuje s princeznou Dianou.

Som vďačná, že som mala príležitosť stretnúť a porozprávať sa s Mickom Jaggerom, ktorý mi dal skvelý cestovateľský tip. Prezradil mi, že vždy keď sa chce na novom mieste poriadne vyspať, kúpi si niekoľko roliek alobalu a krycej lepiacej pásky a prekryje nimi okná v hotelovej izbe. Keď sme začali natáčať v noci, urobila som presne to isté. Moja izba vyzerala ako hrobka. Vošla som dnu, oblečená som sa zrútila do postele a môj kocúr Boxer sa mi obtočil okolo hlavy a jemne do mňa zabáral pazúriky, až kým som nezaspala.

 

Učiteľ hereckých hviezd

Ten chlapík mi zmenil život. Bol to Roy London, ktorý nakoniec učil mnohých z nás. Nielen mňa, ale aj Brada Pitta, Roberta Downeyho Jr., Foresta Whitakera, Geenu Davis a Garryho Shandlinga, a to zďaleka nie sú všetci. Tento fantastický, prívetivý muž bol výnimočným, vzácnym učiteľom v tom najhlbšom zmysle slova.

Opustil nás už pred dvadsiatimi piatimi rokmi a mňa neustále prekvapuje, že sa od neho aj po toľkých rokoch neprestávam učiť. Niekedy len tak stojím na príjazdovej ceste a čakám na niekoho, keď ma odrazu premkne hlbšie pochopenie niektorej z jeho hodín. Takýchto ľudí nie je na svete veľa a ja budem do smrti vďačná za Royovu prítomnosť v mojom živote.

 

 

Kultový Základný inštinkt

Základný inštinkt bol mojím osemnástym filmom. Celé roky som strávila natáčaním hrozných filmov a celkom dobrých seriálov v období, keď ešte televízia nevládla svetu. Túto úlohu som získala, keď som mala tridsaťdva rokov. Vtedy som svojmu agentovi povedala, že ak ma dostanú na konkurz, tú úlohu určite získam. Uvedomovala som si, že to bola moja posledná šanca – začínala som byť príliš stará pre priemysel, do ktorého som sa ešte ani poriadne nedostala. Potrebovala som prelomový bod…

Ten film nie je len o tom, že sa mi na chvíľu môžete pozrieť pod sukňu. Preberte sa. Ženy ten film propagovali, muži boli posadnutí ženou, ktorá pozná svoju hodnotu. Bola ich najobľúbenejšou postavou. No len teraz, v tomto období, mi ľudia počas rôznych udalostí prejavujú za ten film rešpekt. Ach, ten film je takýýýý skvelý.

No keď ma v roku 1993 nominovali na Zlatý Glóbus a vyhlásili ma ako finalistku, všetci sa rozosmiali. Dobre, nie všetci, no dosť ľudí na to, aby som vedela, kde je moje miesto. Myslím, že nie som sama, kto sa musí vyrovnávať s potláčaným ženským hnevom. Znepokojuje ma, ako veľmi som ten hnev ovládala, skrývala som ho, akoby to bolo niečo, za čo sa musím hanbiť. Takto som bola v tom období týraná. Všetko v sebe nieslo istú hrozbu. Nielen pre mňa, ale aj pre tých, ktorých som ľúbila alebo mala ľúbiť. Celé zle, nech už tam išlo o čokoľvek.

 

 

Gene Hackman. Russell Crowe a Leonardo di Caprio

Na filme Rýchlejší ako smrť som začala pracovať len niekoľko mesiacov po tom, ako som dokončila Základný inštinkt a bola som nesmierne šťastná, že môžem uprostred arizonskej púšte natáčať western, hoci nie tak celkom tradičný western.

Gena Hackmana som považovala za jedného z najúžasnejších hercov. Požiadala som štúdio, aby mu ponúkli hlavnú úlohu. Taktiež som ich požiadala, aby mu zaplatili najvyššiu sumu. Nechápali ma a odmietli.

Žiadala som ich, aby do ďalšej hlavnej úlohy obsadili jedného austrálskeho chlapíka, ktorého som videla hrať nebezpečného skinheda vo filme Romper Stomper. Volal sa Russell Crowe. Považovali to za niečo absurdné. Prečo som trvala na tom, aby herec z inej krajiny, ktorý hral plešatého psychopata, stvárnil kazateľa v historickej snímke z divokého západu, niekto, za koho sa budeme musieť prihovoriť a čakať na neho dva týždne?

Potom sme robili konkurz na rolu Genovho syna, odmietnutého mladíka, ktorý netúžil po ničom inom, len po otcovej láske. Jediný chlapec, ktorý to podľa mňa počas konkurzu zaklincoval, bolo decko s menom Leonardo DiCaprio: on bol jediný, kto prišiel dnu s plačom a kým na scéne umieral, prosil svojho otca, aby ho miloval. A bolo to tu znova: „Prečo chceš opäť niekoho neznámeho, Sharon, prečo si sústavne podkopávaš stoličku?“
Štúdio mi oznámilo, že ak sa mi tak veľmi páči, môžem ho vyplatiť zo svojho honoráru. A tak som to urobila.

 

 

Richard Chamberlain

S Richardom Chamberlainom nás poslali do Južnej Afriky natočiť neslávny film Bane kráľa Šalamúna. Povedali nám, že natáčanie zaberie tri až štyri mesiace, čo bolo v tom čase úplne normálne. Dobre, pomyslela som si. Som predsa decko zo zapadákova, toto bude ako stanovačka. Ako sa ukázalo, o živote v krajine tretieho sveta som nemala ani poňatia.

Filmovať sme začali v Zimbabwe. Keď sme tam dorazili a uvidela som, v akom stave je hotel, premkla ma hrôza. Koberce nikto nikdy nepovysával. Hotel nevlastnil vysávač. Čistili ich handrami a niečím, čo smrdelo ako amoniak. Musím dodať, že to robili kolenačky a s nie práve najčistejšími handrami. Na obliečkach boli škvrny od krvi, diery a bohviečo ešte. Uteráky vyzerali veľmi podobne. Toto bolo Zimbabwe v roku 1984.

 

 

Madonna

V roku, keď som oslávila päťdesiatku, som sa ako zástupkyňa amfAR zúčastnila na festivale v Cannes, aby som vyzbierala peniaze a poukázala na problémy ľudí trpiacich na HIV/AIDS, tak ako som to počas svojej dvadsaťročnej spolupráce s amfAR urobila už niekoľkokrát. V tom roku som mala ich galavečer uvádzať spolu s Madonnou. Veľmi ma to potešilo, keďže mám Madonnu rada a obdivujem jej silný charakter a schopnosť popasovať sa s vecami v profesionálnom aj súkromnom živote. Jej schopnosť pomáhať druhým, nezanedbávať pritom rodinu a venovať sa kariére považujem za fantastický úspech. Sme takmer rovnako staré, takže veľmi dobre viem, že ženy z našej generácie niečo podobné nedosiahli jednoducho alebo náhodou.

Často nás huckali proti sebe, keďže novinári, a musím povedať, že aj spoločnosť, takto zvykli zahnať ženy našej aj predošlých generácií do kúta. Ženy si nemohli medzi sebou vytvoriť priateľstvá, spojenectvá, alebo sa spolu cítiť v bezpečí.

 

 

Sharon Stone: Život mi pristane

Ak sa chcete dozvedieť oveľa viac o svete šoubiznisu, v ktorom bola Sharon Stone jednou z najväčších hviezd – siahnite po knihe Život mi pristane. Citlivo rozpráva o svojich začiatkoch vo filme, o priateľstvách, ktoré jej zmenili život, aj o najhorších sklamaniach. Veľa spomína rodinu, ktorá jej bola nesmiernou oporou.
Jej príbeh je inšpiratívnou oslavou ženskej sily a odolnosti. Je dôkazom toho, že nikdy nie je príliš neskoro nájsť odvahu a hovoriť otvorene.
Je to jej úprimná spoveď o vlastnom znovuzrodení…

„Takmer po dvoch desaťročiach ma ešte stále bolí pravá polovica hlavy. Práve tam mám poškodený mozog, tam sa nachádzajú všetky jazvy. Sluch sa mi vrátil, napriek tomu však niekedy musím trochu natočiť hlavu, aby som utíšila zvuky, ktoré prehlušujú to, čo sa snažím počuť. Chodím normálne. Do ľavej nohy sa mi vrátil cit, no kým som to dosiahla, prešla som si peklom…“ píše vo svojej knihe Život mi pristane Sharon Stone.

Foto: LepšíDeň.sk, Motýľ