Skorocel je bylina, ktorá existovala zrejme už v dobe kamennej a spoločne s obilím sa vtedy dostala z Ázie do strednej Európy a teda aj k nám. Prvé správy o liečebnom využití skorocelu pochádzajú od Asýrčanov. Najslávnejší farmakológ staroveku Dioskurides Pedanius o ňom pred viac ako dvomi tisícmi rokov napísal: „Semená vypité s vínom zastavujú hnačku a chrlenie krvi. Uvarený koreň slúži ako ústna voda a rozhryzený mierni bolesti zubov…“
Dnes si zo skorocelu môžete urobiť šťavu, výborný sirup, nálev, alebo aj skorocelové víno. Čítajte nižšie.

Skorocel je trvácna bylina, ktorá na jar vyháňa z koreňa prízemnú ružicu kopijovitých listov. Zo stredu ružice vyrastie niekoľko rebrovitých stoniek, ktoré sú vysoké od desať do päťdesiat centimetrov. Na konci majú kvety usporiadané v hlávkovitom klase.
Skorocel rastie najmä na lúkach, poliach a v trávnatých porastoch pri cestách a priekopách. Zbierajte listy od júna až do augusta, ktoré treba rýchlo usušiť na slnku (dosušte ich v tieni alebo doma v rúre pri teplote 50 stupňov).

Liečivý skorocel

Najznámejšie je využitie listov, ale čoraz častejšie sa zbiera aj semeno, v ktorom sú niektoré obsahové látky prítomné vo väčšom množstve. Skorocel obsahuje až 2% glykozidu aukubínu, horčinu, ktorá sa zaraďuje medzi krv čistiace drogy.
Tiež obsahuje flavonoidy, enzýmy, saponíny, triesloviny, kyseliny kremičitú a askorbovú, ďalej vitamín C, silice, labenzým, pektínové látky a soli vápnika a draslíka.

Preto má skorocel kopijovitý protizápalové, antibakteriálne a sťahujúce účinky. „Vďaka obsahu slizov a saponínov mierni dráždivý kašeľ, zápaly kože a zápaly v ústnej dutine a hltane,“ pripomínajú Jiří Kuchař a Josef Jonáš v knihe Svet prírodných antibiotík.

Čerstvo vylisovaná šťava čistí krv a pomáha pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, čerstvo rozdrvené listy sa prikladajú po uštipnutí hmyzom.
Schopnosť skorocelu liečiť kožné ochorenia a rany je možné rozšíriť do oblasti hemoroidov a zápalov pošvy. Samotné semená majú preháňacie účinky.

Pripravte si zo skorocelu…

Bylinkárka Mária Poloncová z Koštian nad Turcom odporúčala na zapálené rany priložiť najprv zmäknutý list skorocelu väčšieho, ktorý ich zbaví hnisu a nečistôt. A potom až skorocel kopijovitý.

Podľa rád amerických liečiteľov je dobré čerstvo vytlačenú skorocelovú šťavu stabilizovať dvadsaťpercentným alkoholom. Skorocelový nálev sa pripraví z vrchovatej čajovej lyžičky skorocelových listov, ktoré sa zalejú štvrť litrom vriacej vody a nechajú sa pätnásť minút vylúhovať. Denne sa pijú dve až tri šálky alebo sa nálev používa na kloktanie a vyplachovanie úst.

Skorocelová šťava sa pripraví z čerstvých listov, ktoré sa dobre umyjú, rozmixujú a šťava sa prepasíruje cez tenkú bavlnenú látku. Naplní sa do nepriehľadnej fľaše a uloží sa do chladu. Ideálne je pripraviť ju vždy čerstvú.

Skorocelová tinktúra sa vyrobí z čerstvých listov, ktoré sa vložia do dobre uzatvárateľného pohára a zalejú sa šesťdesiatpercentným liehom. Pohár sa uzatvorí a nechá dva týždne na teplom mieste, potom sa tinktúra prefiltruje a naleje do tmavej fľaše.

Skorocelová šťava proti kašľu

Pripravte ju z kilogramu čerstvých skorocelových listov, ktoré sa opláchnuté rozomelú najlepšie v mlynčeku na mäso alebo rozmixujú. Vložia sa do hrnca s litrom vody a kilogramom nerafinovaného cukru a pomaly sa uvedú do varu.
Varia sa na miernom ohni, dokým šťava nezhustne, potom sa naplní do nahriatych pohárov a nechá sa vychladnúť. Dobre sa uzatvorí a skladuje sa v komore alebo v chladničke.

Vynikajúcim prostriedkom na vnútorné použitie je skorocelové víno. Používajú sa buď listy, ktoré sa nechajú chvíľu povariť v niektorej zo sladkých odrôd vína, alebo koreň, ktorý sa varí o trochu dlhšie v zmesi vína s vodou. Nápoj údajne hojí vredy mechúra a obličiek.

Súčasní americkí terapeuti odporúčajú zaujímavé spracovanie sušeného práškového skorocelového listu v želatínových kapsuliach. Kapsuly najmenšej dostupnej veľkosti sa užívajú dvakrát až štyrikrát týždenne.