Robia nás smartfóny naozaj hlúpejšími?

Mať smartfón na dosah ruky je dnes nevyhnutnosť. Máme ho stále pri sebe a dokonca aj pred zaspávaním neraz „čekneme“ e-maily, pozrieme na facebook, prípadne prebehneme aktuálne správy. Žijeme tak prakticky všetci a neuvažujeme nad tým, aké následky môže mať tento zvyk. Vedci z Texaskej univerzity v Austine sa touto témou zaoberali a v štúdii dospeli k trochu prekvapivým výsledkom.

Podľa nich totiž smartfón ovplyvňuje kognitívnu kapacitu a celkový výkon mozgu aj vo chvíli, keď je vypnutý a otočený displejom nadol. Stačí, aby bol na dohľad. Efekt nazvali brain drain čiže odsávanie mozgu, i keď odsávanie pozornosti by bol presnejší názov. Verili by ste tomu? Nejde samozrejme o okrajovú, či menej významnú štúdiu, ale seriózny výskum odborníkov. Píšu o ňom viaceré významné svetové médiá, ale aj slovenský časopis PC Revue.

Smartfóny vždy a všade

Výskum vedcov preukázal, že schopnosť udržať či spracovať informáciu bola pri účastníkoch experimentu výrazne silnejšia, pokiaľ bol ich mobilný telefón v inej miestnosti. Pomáhalo aj odloženie zariadenia do kabelky či na iné miesto, kde nebolo viditeľné. Títo účastníci výskumu prekonali v kognitívnych schopnostiach tých, ktorých smartfón bol počas testovania vypnutý a položený na stole displejom nadol.

„V roku 2016 iná štúdia (MindTouch Succes Center) preukázala, že bežný používateľ smartfónu s ním komunikuje priemerne 85-krát za deň,“ píše Psychology Today. „Vrátane toho, keď po prebudení pozeráme nové správy, večer pred spaním odpovedáme ešte na maily a často ho „čekneme“ aj počas noci.“
Zdá sa teda, že aj efekt brain drain je založený na akomsi nutkavom pocite, že sa čosi nové alebo zaujímavé udeje. Že nás ktosi bude chcieť kontaktovať a my tento okamih premeškáme. Odstránením smartfónu z dohľadu sa podvedomie uspokojí s tým, že sme mimo dosahu či už mobilnej siete, alebo internetu.

Naučte sa smartfón odkladať

Dá sa povedať, že je to fakt, ktorý tušíme už od vzniku mobilných telefónov. No začínajú sa množiť empirické dôkazy, že tento efekt skutočne existuje. Vzniká tým úplne nová potreba psychohygieny, a to vedomé odlučovanie sa od smartfónu.

Každý, komu záleží na kvalitnej socializácii a zároveň duševnej výkonnosti nielen v práci, ale napríklad aj pri riadení automobilu, by sa mal naučiť mobilný telefón odkladať na miesto, na ktorom nebude viditeľný. Síce tým obmedzíte čas, počas ktorého budete ostatným k dispozícii, no prispejete k svojmu lepšiemu sústredeniu sa. A isto aj k pokojnejšej mysli aspoň na istý čas.

Stále naň myslíme

Profesor Adrian Ward, spoluautor texasskej štúdie o brain drain, vykonal dva experimenty na vzorke takmer 800 používateľov smartfónov.
Prvý sme už spomenuli, pri druhom experimente vzal do úvahy aj prejavy závislosti od používania smartfónu, o ktorej existencii azda dnes už nikto nepochybuje. Podmienky boli pritom rovnaké a výsledky ukázali, že účastníci, ktorí vykazovali silnejšie prejavy závislosti, dosahovali oveľa horšie skóre v kognitívnych testoch ako tí menej závislí. To platilo, ak ich smartfón bol na stole, ale aj schovaný vo vrecku či taške.

Tak trochu dobrá správa je, že v situácii, keď bol telefón v inej miestnosti, boli výsledky testov rovnaké bez ohľadu na úroveň závislosti od používania smartfónu. Používateľ nad smartfónom (vypnutým, či odloženým ďalej na stole) vedome neuvažuje. No sám proces potláčania či donucovania samého seba k ignorovaniu smartfónu spôsobuje limitované kognitívne schopnosti, teda efekt brain drain. Z toho vyplýva, že ani vedomé potláčanie nutkania skontrolovať displej nepomáha. Jediné spoľahlivé riešenie je umiestniť smartfón v inej miestnosti.

Strácame pozornosť

V roku 2015 v tejto súvislosti štúdia Microsoftu upozornila na istú súvislosť medzi úrovňou duševných schopností moderného človeka a jeho obklopením sa digitálnym svetom, resp. elektronickými zariadeniami, ktorými sú primárne smartfóny.

Výskum sa konal v Kanade na vzorke 2000 účastníkov. Pri 112 ľuďoch pritom vedci vykonali analýzu mozgových vĺn pomocou EEG. Preukázalo sa, že od roku 2000, ktorý môžeme považovať za približný začiatok mobilnotelefónnej revolúcie, sa priemerná doba, po ktorú je jedinec schopný udržať pozornosť, skrátila z 12 na 8 sekúnd. V správe autori uviedli, že množstvo obrazoviek a displejov, ktorými sme obklopení, znižuje schopnosť ignorovať menej podstatné či úplne nepodstatné stimuly.

To spôsobuje častú stratu sústredenia, no zároveň sa ukázalo, že ľudský mozog sa všeobecne prispôsobuje dobe. Lepšie zvládame napríklad multitasking, vykonávanie viacerých úloh súčasne.

Prečítajte si tiež
Prečo je lepšie písať si zoznam úloh rukou?

Cvičenia na pomalé čítanie

David Mikics, autor publikácie Slow Reading in aHurried Age (Pomalé čítanie v uponáhľanom veku), sa usiluje vytvoriť cvičenia, ktoré by tieto moderné neduhy mohli zmierňovať.
Vo svojej knihe sa sústreďuje hlavne na pomalé čítanie publikácií rôznych žánrov, ktoré prehlbuje literárny zážitok a slúži ako duševné cvičenie. Autor ho prirovnáva k fyzickému cvičeniu a verí, že pri pomalom čítaní kvalita významne nahrádza kvantitu. Čitateľov mozog sa totiž týmto spôsobom trénuje v oblasti sústredenia sa.

Smartfóny a pamäť

Samozrejme, využívanie smartfónov ovplyvňuje aj našu pamäť. Veď už od čias prvých mobilných telefónov bez „múdrych“ funkcií si nemusíme pamätať telefónne čísla.
S on-line kalendármi si už nemusíme pamätať, kedy, kde a s kým sa máme stretnúť. Nemusíme si pamätať adresy dlhšie, než ich zadáme do navigácie, a nemusíme sa unúvať s orientáciou, keďže nás smartfón privedie na správne miesto bez ohľadu na to, či ideme peši, alebo autom.

Na to zrejme ani netreba výsledky vedeckej štúdie, aby bolo každému z nás jasné: strata nutnosti častého memorovania takýchto údajov vedie k zníženiu príslušných schopností. To sa odzrkadlí v prípade, ak nemáme inú možnosť, mobil práve nie je poruke a musíme si údaj nevyhnutne zapamätať.

V spolupráci s technologickým magazínom PC Revue, autor Peter Vnuk