„Urobte si čas na osobný život“ – táto rozumná rada je všeobecne známa. Lenže namiesto toho, aby sme sa jej držali, zdá sa, že je to s nami čoraz horšie.
Nie ste náhodou workoholik? Pozrime si charakteristiku workoholizmu z roku 1982:
„Preskúmať vaše osobné sklony k workoholizmu sa dá odpoveďou na tieto otázky: Beriete si pravidelne prácu domov? Prijímate telefonické hovory, aj ak sa práve pokúšate dokončiť dôležitú úlohu alebo počas oddychu? Váhate s čerpaním dovolenky?“

Uvedomte si vývoj pracovných požiadaviek za uplynulé tri a pol dekády. „To, čo sa kedysi pokladalo za dôkaz nebezpečného workoholizmu, je dnes minimom toho, čo profesionáli pravidelne robia,“ upozorňuje Devora Zacková v knihe Singletasking. „Chodiť do práce aj mimo pracovného času, nechať sa vyrušovať pri riešení naliehavej úlohy a odpovedať na elektronické správy je všeobecne rozšírené a očakáva sa od mnohých profesionálov. Nie je to správne.“

Vždy k dispozícii

Niektorí ľudia sa domnievajú, že zamestnanec, ktorý je „vždy k dispozícii“, je cenný a výkonný. Vďaka technológiám sme k dispozícii vo dne v noci, sedem dní v týždni, naliehavo sa očakáva, že sme nepretržite na linke, stále aktívni a veľmi dôležití. Napriek pokroku, ktorý nám údajne šetrí čas, sme ešte väčšmi zaneprázdnení ako kedykoľvek predtým.

John Maynard Keynes v roku 1928 napísal esej Ekonomické možnosti našich vnukov, v ktorej predpovedal, čo bude o sto rokov. Napísal, že životný štandard v Európe a v severnej Amerike bude taký vysoký, že sa bude pracovať len tri hodiny denne a aj to bude dokonca viac ako treba. Keynes predpokladal, že naším najväčším problémom bude, čo s voľným časom.
Netušil, čo bude.

Aj workoholik si musí uvedomiť, že čas sa nedá ušetriť. Čas sa dá len minúť.

Nemáme na nič čas

Prečo sme takí zaneprázdnení? Čo vlastne robíme? Ako napísal Henry David Thoreau, „nestačí byť snaživý, snaživé sú aj mravce. O čom je vaša snaživosť?“

Technológia predurčená na to, aby našu prácu urýchlila, zväčša sklamala. Jednostaj sme v situácii, že nemáme na nič čas. Multimediálne prostriedky doma aj v zamestnaní namiesto toho, aby nás oslobodili od nekonečných brzdiacich požiadaviek, len prispievajú k nášmu vypätému životnému štýlu. Alebo povedané inak:

Ak by zariadenia určené na šetrenie času naozaj na to slúžili, mali by sme viac času pre seba ako kedykoľvek predtým. Lenže, napodiv máme menej času, ako sme ho mali pred niekoľkými rokmi.
Je zábavné ísť niekam, kde nie sú zariadenia na úsporu času a zistiť, že máte naozaj veľa času. Pracujete veľmi usilovne, aby ste si kúpili zariadenia na šetrenie času. Hlavný problém s posadnutosťou šetriť čas je veľmi jednoduchý: čas sa nedá ušetriť. Čas sa dá len minúť. Ale dá sa minúť múdro, alebo hlúpo.

Aký je dôsledok toho, že vlastníme všetky tie zariadenia na šetrenie času? Hoci ťažko pracujeme a šetríme, nemáme dosť času, aby sme si ho užili pre seba. V zúfalom úsilí nájsť východisko sa uchyľujeme k multitaskingu, robíme chyby, zlé odhady a žalostne zle komunikujeme. Samozvaní multitaskeri často vôbec nemajú čas. A tento problém môžeme vyriešiť práve singletaskingom.

Ste workoholik? Reštartujte svoj život

Nepodľahnite workoholizmu. A najmä nie neefektívnej zaneprázdnenosti.
Vážte si svoj čas a ak máte pocit, že sa to neuberá správnym smerom, reštartujte svoj život.
Vypnite na jednu alebo dve hodiny v bežnom týždni.
Začnite pomaly a myslite kreatívne.

„Odporúčam spočiatku kroky vyžadujúce si málo času alebo plánovania a nízke náklady. Tu je niekoľko príkladov od mojich klientov,“ píše Devora Zacková: