Súľovské skaly. Fantastický kamenný les, Gotická brána aj Zraková pyramída

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Úžasné skalné útvary, zrúcaniny Súľovského hradu a nádherné výhľady. To vás čaká, ak sa vyberiete na Súľovské skaly v Žilinskom kraji, neďaleko Bytče. Neskutočná skalná Gotická brána, skalný hríb, úžasné prírodné výtvory, ktoré akoby robil niekto s nekonečnou fantáziou. Určite odporúčame aj okružný náučný chodník s takmer dvadsiatkou zastávok s ochranársko-vlastivedným zameraním.
Súľovské skaly sú rozhodne skvelým turistickým cieľom.
„Tento fantastický „kamenný les” je zložený zo skalných útvarov vytvarovaných zvetrávaním v priebehu vekov. Na pomerne malom území sa vyskytujú bizarne tvarované veže, ihly, okná a brány oddelené hlbokými kaňonmi, roklinami a údoliami. V každom ročnom období sú iné a majú svoje čaro po celý rok,” dodáva Danica Púry.
vyberme sa s ňou a v spolupráci s časopisom Krásy Slovenska na toto nádherné miesto. Uvidíte – presvedčíme vás, že sa tam oplatí ísť 🙂

<strong>Ako sa tam dostať?</strong>
Súľovské skaly sú teda pár kilometrov od Žiliny, v okrese Bytča, presnejšie Súľov-Hradná.
Ak máte GPS, zadajte si: GPS: N49°10’51” E18°35’8”.
Keď idete po diaľnici z Trenčína na Žilinu, alebo opačne od Žiliny, zídete z diaľnice na Bytču, prejdete Váh a idete doprava k čerpačke Lukoil. Na ďalšej križovatke po pár metroch odbočíte doprava opäť k Váhu, prejdete ponad diaľnicu, doprava smer na Jablonové. Za touto dedinkou je už Súľov/Súľov-Hradná, odkiaľ vyrážate na Súľovské skaly, hrad Súľov, ku Kolibe pod skalami ap.

Vopred si tam zabezpečte ubytovanie, aby ste nezostali prekvapení. Býva tam na okolí plno, je to naozaj vyhľadávaná turistická lokalita. Množstvo ubytovacích možností nájdite cez Booking – chata, či apartmány Súľov, penzión Štefánik, apartmány Bytča ai.

 

Vyrážame – smer Súľovské skaly

súľovské skaly gotická brána

Gotická brána.

Plán našej turistiky bol skoro jasný: smer hrad, ďalší hrad, jaskyňa Šarkania diera a vodopád. Z obce Súľov sme išli asi 800 metrov peši po miestnej asfaltke na parkovisko, odkiaľ bol nástup na zelenú značku. Miernym stúpaním lesnou cestou sme sa za necelú polhodinku dostali na prvú vyhliadku Pod Zámkom, kde sa vo výške asi 550 m objavili krásne skalné útvary. Bolo sa naozaj na čo pozerať, keďže listy stromov už začali meniť farby do jesenných odtieňov.

Ďalší skalný impozantný útvar bol hneď za rohom – trinásť metrov vysoká Gotická brána. Nasledoval mierny výstup na pozostatky hradu Súľov, o ktorom sa tvrdilo, že je najťažšie prístupný na Považí. Samotná poloha hradu hovorí o tom, že slúžil na pozorovanie a stráženie okolitých obchodných ciest.

 

Súľovský hrad

Kedysi sa nazýval Roháč. Bol v 15. storočí pôvodne postavený ako pevnosť a neskôr sa rozrastal do podoby nedobytného hradu, až kým ho v 18. a 19. storočí nepoškodili silné zemetrasenia. Do súčasnosti sa z neho zachovali len základy a časť múrov.

Do sedla Pod Roháčom

Do sedla Pod Roháčom.

K hradu sa viažu viaceré povesti. Z vrcholu zrúcaného hradu je krásny výhľad na celé okolie. Severne od nás bolo vidieť siluetu Javorníkov, smerom na západ vrchy Veľký a Malý Manín, v pozadí Vršatec a smerom na juhovýchod Martinské hole, Strážov, Kľak a ďalšie vrchy Lúčanskej Fatry. Vyhliadkové miesto sa nachádza vo výške 650 m.

Vstup na hrad bol exponovaný a vznikala tam menšia „zápcha“ z dôvodu jednosmernej premávky turistov cez malú dieru v stene. Dali sme si drobné občerstvenie a pokračovali po zelenej značke na Lúku pod hradom, odkiaľ sme prešli na červenú značku do strmšieho kopca a neskôr popod vrch Brada (816 m). Aj tu boli parádne výhľady na skaly, stáli za zastavenie. Cestou sa nachádzalo niekoľko maličkých odbočiek k ďalším pekným vyhliadkam.
V sedle Pod Roháčom sa stretávajú tri značky, zelená, červená a žltá. Zo sedla sme pokračovali smerom na hrad Hričov. Cesta bola veľmi príjemne zvlnená, občas s miernym stúpaním. Stretávali sme len a len bežcov, ktorých sme patrične povzbudzovali.

časopis Krásy Slovenska

 

Hrad Hričov

Hrad Hričov, resp. pozostatky jeho múrov a hradnej veže, o ktoré sa stará Združenie priateľov, bol v rekonštrukcii, a tak sme pozdravili majstrov, sadli na lavičku a kochali sa výhľadmi aj na Žilinu. Pekné miesto na oddych či piknik. Ponúka sa z neho krásny výhľad na povesťami opradenú skalu Kamenný mních a aj pôsobivú Hričovskú skalnú ihlu. Z hradu sme sa vracali naspäť po tej istej ceste do sedla Pod Roháčom.

Zo sedla sme si vybrali žltú značku a bolo to celkom zábavné šmýkanie po zadku.
Žltá turistická značka vedie cez atraktívny zostup pomedzi skaly úzkou štrbinou. Strmým kopcom dole po listoch, haluziach, kameňoch a piesku sme sa rozhodli zísť k jaskyni. Celý zostup bol náročný, vyžadoval si hlavne opatrnosť, aby nik nespadol či nezgúľal sa dole o ďalšie metre… Boli tu aj úseky, kde sa nedalo o nič zachytiť a na piesku a jemných kamienkoch sa nám šmýkalo. Stálo to však za to.
Ostali sme prekvapení, čo sa v lese nachádza. Prenádherné skalné steny a útvary, kamenná brána s hustým listnatým lesom. Bolo to nádherné a prudko fotogenické. Všetko mi pripomínalo Broumovské skaly v Českej republike.

súľovské skaly

 

Šarkania diera

rebríky do Šarkanej diery

Rebríky do Šarkanej diery.

Po asi trištvrte hodine sme sa došmýkali a dogúľali na rázcestie, kde sa dalo ísť hore do kopca k jaskyni Šarkania diera. Oplatí sa ísť, hovoríme si. Pes, ktorý bol s nami, to v jednej časti stúpania vzdal, neudržali ho labky.
Neskôr sme narazili na kovové rebríky a úchyty na jednoduchší výstup. Na konci reťaze na nás čakala obrovská otvorená diera, jaskyňa ako z rozprávky pre draka. Do jaskyne sa dalo strmo vojsť až dovnútra na jej koniec a odtiaľ si urobiť famózne zábery s malými skalnými oknami nachádzajúcimi sa v strope jaskyne.

Šarkania diera, voľne prístupná puklinová jaskyňa, je jednou z najznámejších jaskýň v okolí Žiliny. Podľa miestnej legendy k historickým obyvateľom jaskyne patril i nebezpečný drak, ktorý v nej vraj dlhé roky nachádzal útočisko a podľa neho dostala i meno. Dračie stopy sa v nej síce nenašli, je však známe, že jaskyňu kedysi obýval dnes už vyhynutý druh jaskynného medveďa a aj ľudia v čase mladšej doby kamennej.
Priestor v tvare 58 metrov dlhej pukliny je tak archeologickým náleziskom a aj národnou prírodnou pamiatkou.

Po prehliadke jaskyne sme sa po rebríkoch tou istou cestou vrátili dole do sedla a pokračovali do dediny krásnym lesom, v toto ročné obdobie ako rozprávkovým. Celá trasa mala asi 20 km a prešli sme ju v pohodovom tempe s prestávkami za celý deň.

Ďalšie CESTOVATEĽSKÉ TIPY.chodník v korunách stromov Bachledka

 

Zraková pyramída hlavne na jeseň

Na druhý deň sme si pripravili niečo „kratšie“. Zo Súľova sme sa vybrali po modrej značke smerom na Zrakovú pyramídu, kde sme si odfotili všetky možné aj nemožné výskoky a pózy a pokračovali na sedlo Pod Roháčom a odtiaľ po zelenej a neskôr po žltej na Roháč (803 m).

Z vrchu Roháča sme si užili krásne výhľady na skalné útvary vyčnievajúce z lesa špičkami. Z Roháča sme si naplánovali cestu na vrch Kečka (822 m). To sme však netušili, že síce pôjdeme po vrstevnici, ale následne ju asi desaťkrát opustíme, zostúpime dole a následne si to zase pekne vystúpame.
Chodník bol zasypaný jesenným lístím, nikde ani živej duše a pred nami ďalší kopček. A to sme si plánovali kratšiu túru, pretože ešte musíme šoférovať domov.

Z Kečky sa išlo dole celkom prudko, nechcela by som to šliapať opačne. Prišli sme do sedla Patúch (621 m) a dojedli posledné zvyšky zásob pripravených na malú túru. Čas na hodinkách ukazoval, že treba zísť do dediny. Chlapci by si ešte dali povedať a išli by ešte strmo hore asi 2,5 km na vrch Žibrid (860 m). Pre krátkosť času sme sa však rozhodli zísť do dediny. Naša túra mala 16 km. Bola kratšia, ale na počet stúpaní a zostupov náročnejšia.

 

Tipy na ďalšie výlety

Jednoduchá túra vedie po Náučnom chodníku Súľovské skaly. Náučný chodník sa začína aj končí pri Chate Súľov v obci Súľov‑ Hradná, má 17 zastávok a dĺžku 7,5 km. Červeno značený chodník má mierne stúpanie ponad celú obec. Po chvíli sa dostaneme na otvorené priestranstvo s názvom Smrček. Na tomto mieste už zbadáme prvé zlepencové útvary.
Odtiaľto po ďalšom šliapaní vkročíme do skalnej časti zvanej Organy a práve tu sa nachádza najznámejší útvar Súľovských skál – Gotická brána. Skalný útvar meria približne 13 m, vo vrchnej časti má obrovský oblúk, z čoho pochádza jeho názov brána. V národnej prírodnej rezervácii Súľovské skaly nájdeme veľa ďalších skál pomenovaných podľa toho, čo pripomína ich tvar.

Blízkou zaujímavosťou je aj 14 m vysoký Hlbocký vodopád pri neďalekej obci Hlboké nad Váhom. V kaskádovitom tvare vodopád vytvárajú vody Hlbockého potoka. Scenéria Hlbockého vodopádu sa objavila vo filmoch Perinbaba alebo Soľ nad zlato.
V Súľovských skalách sa nachádza aj zopár dobrých lezeckých ciest s rôznou dĺžkou a náročnosťou. Lezecké cesty sú dlhé od 15 až do 40 metrov s náročnosťou 4-10 UIAA stupnice.
Pre tých, ktorí radi bežia, sa tu konajú každý rok na jeseň preteky beh Súľovskými skalami s rôznymi dĺžkami trás a s rôznymi prevýšeniami.

Text a foto: Krásny Slovenska/Danica Púry
Krásny Slovenska, predplaťte si tento skvelý časopis TU

časopis Krásy Slovenska


Zdielať

About Author

Komentáre sú uzavreté.