Aby sekt a šampanské získali dnešnú podobu, pár mužov muselo zomrieť. Žena v 19. storočí totiž nemala nijaké právo pracovať, mohla byť jedine matkou v domácnosti. Pokiaľ bola slobodná, patrila svojmu otcovi. Keď sa vydala, stala sa majetkom manžela. Až do momentu, keď ovdovela. Vtedy bola voľná. A práve túto voľnosť využili tri výnimočné podnikateľky, ktorých talent zmenil tvár šumivých vín navždy. Toto sú tri vdovy, ktoré ovládli svet bubliniek.
Očarila cárske Rusko aj anglickú kráľovnú
Barbe-Nicole Ponsardin sa v roku 1798 vydala za Françoisa-Marie Clicquota. Clicquotovci vlastnili malé vinárstvo. Keď však mala Barbe-Nicole iba 27 rokov, jej manžel nečakane zomrel a rodinný biznis zdedila ona. Rozhodla sa to využiť naplno. Bola prvou ženou podnikateľkou vo Francúzsku, možno dokonca v celej Európe. Z neznámej Barbe-Nicole Ponsardin sa stala legendárna Veuve (po francúzsky vdova) Clicquot. Nie je prehnané povedať, že je matkou šampanského, ako ho poznáme dnes.
Predaj vína bol počas vtedajšej búrlivej politickej situácie vo Francúzsku problematický. Preto sa Veuve Clicquot v roku 1811 rozhodla prepašovať pár fliaš do Ruska, kde si jej šampanské obľúbil celý cársky dvor. Vernou zákazníčkou bola aj anglická kráľovná Viktória. Objednávky sa začali hrnúť tak rýchlo, že Veuve Clicquot nestíhala šampanské vyrábať.
Veľmi zdĺhavou časťou procesu bolo striasanie usadeniny. Aby ju odstránili, museli dovtedy vinári prelievať víno z fľaše do fľaše. Veuve Clicquot prišla s novým, efektívnejším spôsobom. Nazvala ho remuage. Usadeninu začala striasať do hrdla fľaše. Táto metóda sa s pár vylepšeniami pri výrobe šampanského používa dodnes.
Vďaka Veuve Clicquot tiež poznáme dnešné ružové šampanské. Nebola úplne prvá, ktorá ho vyrobila, pred ňou najstarší šampanský dom Ruinart do bieleho šampanského pridával bazovú šťavu. Inovatívna podnikateľka sa ale rozhodla na zafarbenie použiť červené víno. Je tiež prvou osobou, ktorá fľašu šampanského ozdobila etiketou.
Vdova Clicquotová ostala vinárskemu biznisu verná až do svojej smrti. Na jej počesť v roku 1972 vznikla súťaž „Business Women Awards“, oceňujúca úspechy žien podnikateliek z celého sveta.
• Vynašla techniku striasania kalu (remuage), ktorá sa pri výrobe šampanského používa dodnes
• Ako prvá vyrobila dnešnú podobu ružového vína
• Zaviedla etikety na fľašiach
• Jej šampanské milovali ruskí cárovia aj anglická kráľovná Viktória
Sekt z Bratislavy dostala až do Austrálie
Silné a úspešné ženy nevládli len francúzskemu šampanskému.
Paulína Hubertová, vdova po Johannovi Evangelistovi Hubertovi, preslávila bratislavský sekt po celom svete. Keď v roku 1882 prevzala manželov biznis, mala len 24 rokov.
Podnik Hubert J.E. bol vychýrený už vtedy, ako prvý začal vyrábať šumivé víno za hranicami Francúzska. Paulína z neho ale postupne spravila značku medzinárodnej úrovne. O víne toho vedela veľa. Bola dcérou majiteľa obrovských vínnych pivníc. Vďaka svojmu inovatívnemu mysleniu presne vedela čo má robiť, aby firma prosperovala.
Do výroby zaviedla najnovšie technológie, rozšírila vinice a zrušila vedľajšie podnikateľské aktivity Hubertu J.E., napríklad výrobu sódovky.
Jej sekt bol oceňovaný medailami. Pil sa v Amerike, Taliansku, Indii, Rusku, na Britských ostrovoch, dokonca v Austrálii. Keď ho ochutnal rakúsko-uhorský cisár František Jozef I., povedal: „Toto šampanské je výborné.“
Sekt získal zlatú štátnu medailu a dokonca jedno z najvýznamnejších ocenení – Francúzsky kríž za úspechy na medzinárodnej výstave vín v Bordeaux. Tak sa začala slávna éra šumivých vín Hubert.
Dnes ročne predajú okolo 7 miliónov fliaš. Na počesť priekopníckej vdovy dostala jedna z ich sérii ružových sektov názov Pauline Hubert.
• Jej šumivé víno si obľúbil aj rakúsko-uhorský kráľ František Jozef I.
• Hubert pod jej vedením ocenili štátnou medailou aj Francúzskym krížom
Kvalita na prvom mieste
Také bolo motto Louise Pommery, vdovy, ktorá preslávila vínny dom Champagne Pommery.
Keď mala 38 rokov, zistila, že čaká dieťa a rodina potrebovala peniaze. Manžel Alexandre Pommery predtým podnikal s vlnou, tento trh však stagnoval. Pustil sa teda do výroby šampanského, ktoré naopak prosperovalo. Alexandre rok na to zomrel a podnik padol do rúk vtedy 39-ročnej Louise, dnes známej ako Veuve Pommery.
Tragická smrť manžela jej dala krídla, po ktorých žena, ktorá nikdy nechcela byť len manželkou, túžila. Zo začínajúcej firmy sama vybudovala prosperujúci biznis. Svoj úspech postavila najmä na obsahu cukru. Do polovice 19. storočia sa šampanské vyrábalo len sladké, na naše pomery až príliš, čo nebolo každému pochuti.
Veuve Pommery teda prišla s revolučným nápadom – suchou verziou šampanského, ktorá dostala názov brut. Jej vernou zákazníčkou bola napríklad anglická kráľovná Viktória, rovnako ako v prípade Veuve Clicquot.
Louise však nezmenila len tvár sektu, bola tiež priekopníčkou v oblasti PR. Považuje sa za zakladateľku vínneho turizmu. Odkúpila zopár budov v Remeši, pod zemou vybudovala vínne pivnice, na steny povešala obrazy, aby miestu dodala umeleckú atmosféru a začala tam ubytovávať turistov. Na počesť jej výnimočných podnikateľských schopností po nej pomenovali najlepšie víno šampanského domu Champagne Pommery – Cuveé Louise.
• Založila vínny turizmus
• Anglická kráľovná Viktória bola jej vernou zákazníčkou
Prečítajte si tiež
Letné šumivé osvieženie. 2 recepty na lahodné miešané nápoje.
Aký je rozdiel medzi šampanským a sektom?
Šampanským sa môže nazývať iba šumivé víno, ktoré pochádza z oblasti Champagne na severe Francúzska. Šumivé vína z iných oblastí sú sekty. Na Slovensku sa na výrobu sektov používajú rovnaké metódy, ako pri výrobe šampanského. Sú preto porovnateľnej kvality.
— PR článok —
Text vznikol z nasledujúcich zdrojov: Daily Mail, The Guardian, Vinepair.com, idnes.cz, Champagnepommery.com, Chicagotribune.com, Podkorkem.cz, Woman.sk.
Ročenka: Viliam Karácsony, Regína Vidová – Továreň na šumivé víno J.E. Hubert v Bratislave