Sme plní toxínov. Znie to hrozivo, ale je to tak.
Kedysi ľudia nepoznali pojmy ako pesticídy, dobytčie hormóny, geneticky modifikované, synteticky farbené, hydrogenizované, organicky pestované ap. Starali sa hlavne o to, aby mali čo jesť, aby to dobre vyzeralo, bolo to čerstvé a čisté.
Dnes sme v úplne inej situácii, no dobrá správa znie – od všetkých toxínov, ktoré dostávame do tela, sa dá očistiť. Spolu s tým sa začnete cítiť lepšie, zdravšie, zbavíte sa rôznych neduhov. Tvrdí to jedna z najväčších odborníčok na detox a „zelenú revolúciu“ Victoria Boutenko.

Napríklad taká soľ. Keď si jej štipku pridáte do polievky, vyzerá to ako zanedbateľné množstvo. A keď sa rozpustí v jedle, akoby jej ani nebolo. Uvedomte si však to množstvo balení soli, čo nakúpite v priebehu roka.
A popritom konzumujete ešte aj cukor. Keď zrátate len svoje denné dávky soli a cukru, zistíte, že sú to za rok celé desiatky kíl. Navyše, okrem drobných dochucovadiel konzumujeme kvantá produktov, čo cukor obsahujú: koláče, keksíky, cukrovinky, no aj kečupy, chrumky, chlieb, polievky, cereálie, arašidové maslo, ochutené mäso, šalátové dresingy a podobne.

Detox zeleným smoothie má veľa priaznivcov.

Zbavte sa toxínov

Vo svojej novej knihe Zelené smoothie. 7-dňový detox Boutenko ukazuje, ako zanášame svoje telo toxínmi, ako sa očistiť, pridáva listy mnohých nadšencov, ktoré dokazujú, že to funguje a na záver pridáva recepty na zelené polievky, zelené pudingy, šaláty, či iné sladké zelené smoothie.

Kniha poteší skúseného vyznávača smoothie aj začiatočníka. Obsahuje základné informácie, ale aj detailné fakty o potenciáli zelených rastlín, analýzach pitnej vody a vitálnych látkach potrebných pre život.

Dnes sa do chleba pridáva príliš mnoho surovín, dochucovadiel, stabilizátorov…

Viete, aký chlieb jete?

Chlieb jeme každý deň, no nie je chlieb ako chlieb. To už asi viete.
Ak ste niekedy piekli chlieb, viete, že jeho základom sú múka, voda a soľ. To je bežný, nefalšovaný chlieb, ktorý vonia a chutí. Nefalšovaný. Upečený doma a s láskou.

Na také čosi však väčšina pekární nemá čas a tak sa zoznam surovín výrazne predĺžil, aby zostal chlieb dlhšie čerstvý, krajší, voňavejší.
K celozrnnej pšeničnej múke a vode sa pridáva do cesta ešte aj kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy, pšeničný glutén, kvasnice, sójový olej, soľ, síran vápenatý, extrakt jačmenného a kukuričného sladu, med, sójová múka, nesmierne široká škála všemožných voľnoradikálových stužovacích, dochucovadiel a konzervačných prísad, kypriacich prostriedkov, vitamínových i minerálnych výživových doplnkov od výmyslu sveta, ako aj srvátka, sója, lecitín, pšeničný škrob, kukuričný škrob…

Väčšina týchto ingrediencií slúži na dosiahnutie dlhšej životnosti chleba i jeho čerstvého vzhľadu. Takýto chlieb je však aj menejcenný z pohľadu živín a rozhodne nie je neškodný.

„Stačí pár krajcov, a tráviaci i lymfatický systém konzumenta je na niekoľko hodín riadne zaťažený. Organizmus sa zo všetkých síl pokúša oddeliť toxické látky od užitočných živín a posúva toxíny vylučovacími kanálmi do orgánov schopných odviesť nepotrebné látky z tela,“ vysvetľuje Victoria Boutenko v knihe Zelené smoothie. 7-dňový detox.

Toxíny putujú do pečene, obličiek, čriev, kože, pľúc a pod. Vyplaviť z tela všetok ten chemický odpad, ktorým ho zaťažili dva krajčeky chleba, je pre telo istá námaha.
Vo svete sa ročne produkuje 500 miliónov ton chemikálií. Odpad často slúži ako východisko pre rozvoj toxickej mikroflóry, ktorá následne podnieti vznik ďalších nebezpečných kontaminujúcich látok.
Dochucovadlá, transmastné kyseliny, farbivá, konzervanty, pesticídy a ďalšie chemikálie sa dostávajú do nášho tela nielen potravou, ale aj z mnohých iných zdrojov.

Neškodné umývanie riadu?

Po každom umytí riadu, a najmä v umývačke, zostávajú na nádobách určité zvyšky, ktoré sa po ďalšom umývaní kumulujú. Potrava vychytáva tieto zvyšky, a to najmä vtedy, ak ju človek konzumuje teplú či prihrievanú.
Veď dokonca ani malé množstvá prostriedkov na umývanie riadu (upozorňujú na to aj nálepky na ich fľašiach) neslobodno požiť, lebo sú škodlivé. Mnohé obsahujú nebezpečné jedy ako bietanolamín alebo chlórofenol. Sú to látky toxické pre pečeň a spúšťajú škodlivý metabolizmus.
„Na domáce umývanie riadu preto používam výlučne sódu bikarbónu alebo peroxid vodíka, respektíve mydlový biodegradačný prípravok,“ dodáva Victoria Boutenko.

Tekuté mydlá obsahujú nebezpečný triklosan.

Tekuté mydlá na ruky

Ako iný príklad skrytého jedu možno uviesť populárne tekuté mydlá na umývanie rúk. Sú všade a je až prekvapujúce, ako veľa ľudí ich používa. Allison Aiello, profesorka epidemiológie na Michiganskej univerzite, však urobila pár testov a zistila hrozivé veci.

Hlavnou zložkou týchto čistidiel na ruky býva triklosan – chlórovaný bezalkoholový antimykotický prostriedok , ktorý viaceré nemocnice v Európe aj v USA už odmietajú, lebo nezabraňuje šíreniu infekcií ani neznižuje chorobnosť.
Výskumy potvrdili, že triklosan môže spôsobiť poruchu endokrinného systému a vystupňovať sekréciu testosterónu. Môže poškodiť aj imunitný systém. Nespočetné množstvo škodlivých chemikálií nám pomaly a po troškách preniká do všetkých oblastí života.

Konzumovanie zelenej potravy slúži ako základný zdroj vitamínov a mikroživín.

Vyskúšajte zelený detox

Je preto dobré myslieť na detoxikáciu tela a z času na čas organizmus očistiť. Ako napísal v Alchymistovi Paulo Coelho, „najjednoduchšie veci sú niekedy najzvláštnejšie a len múdry si ich dokáže všimnúť.“
Zelené listy v sebe ukrývajú jedno z najväčších tajomstiev prírody, zatiaľ nie celkom odhalené, ktoré ešte len kúsok po kúsku odkrývame. Vedci ešte ani nepoznajú všetky tie zložité živiny, ktoré sú obsiahnuté v listovej zeleni, no faktom je – zelené smoothie pomáhajú.

Konzumovanie zelenej potravy slúži ako základný zdroj vitamínov a mikroživín v oblasti pod Himalájami, kde sa pestovaním rastlín nezaoberajú a trh nimi nie je zásobovaný. Konzumovanie tradičných jedál v tejto vegetariánskej spoločnosti má veľa blahodarných účinkov, napríklad prevenciu stareckých a vekom podmienených chorôb, ako sú artérioskleróza, infarkt a ďalšie.

Zistilo sa, že tamojší obyvatelia vďaka nekultivovanej zelenej potrave majú vyšší objem krvi v tele, s čím súvisí aj vyšší obsah železa. Nórski vedci robili aj chemickú analýzu živinového zloženia tejto zelenej stravy a dospeli k záveru, že má obrovský energetický potenciál, je bohatá na minerály (vápnik, železo), a najmä obsahuje veľa karotenu (3 290 mg/100 g), pričom významnú zásluhu na zužitkovaní týchto zložiek majú hodnotné tradičné a miestne dorábané jedlá, populárne v tamojších dedinách aj mestách. Nakoniec, moderná veda nás presviedča, že práve zelené potraviny nás môžu ochrániť pred najhoršími ľudskými chorobami.