Zaujímavé miesta pri Bratislave. Kaštieľ, bridlice, Drmolez

Bratislava, to nie je len Bratislavský hrad, Devín, Modrý kostolík, či Kamzík. Okolie Bratislavy ponúka množstvo zaujímavých miest, ktoré sú vhodné na turistiku, spoznávanie, či návštevu. Spomeňme napríklad lokality, ktoré máme my radi – Pánova lúka v Malých Karpatoch, drevené korzo v dedinke Zálesie, malá mohyla v Ivanke pri Dunaji, hrad Biely Kameň, či Bobrí hrad a rozhľadňa Hniezdo. Ale tiež rozhľadňa Veľká Homoľa, Sandberg, Hlbočiansky vodopád (9 m), či magická Malá Baňa s veľkým krížom, ku ktorému sa dostanete cez račiansky les. Aj to sú zaujímavé miesta pri Bratislave.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska vám tentoraz priblížime ďalšie, ktoré sa tiež oplatí navštíviť. Budmerice, prielom Gidry alebo potok Drmolez pri Marianke. Že ste o niektorých nikdy nepočuli? Je čas napraviť to, vyrážame.

Budmerice a romantický kaštieľ

Podmalokarpatská obec Budmerice je známa predovšetkým romantickým kaštieľom. Dal ho postaviť v roku 1889 gróf Ján Pálffy ml. podľa projektu viedenského architekta Franza Neumana a slúžil ako poľovnícke sídlo. V roku 1945 sa kaštieľ stal majetkom ministerstva kultúry a až do roku 2011 slúžil ako Dom slovenských spisovateľov.

Okolie kaštieľa tvorí prírodný anglický park s rozlohou 14,76 ha. Do prirodzených teplomilných dubových a dubovo-hrabových lesov jeho majitelia vysadili okrasné dreviny z rôznych končín sveta. Na lúku západne od centrálnej časti parku vedú viaceré chodníky. V minulosti to bola pravdepodobne jazdecká dráha, ktorá sa spomína v starších opisoch parku. Dnes sa tu nachádza discgolfové ihrisko.

Názov obce súvisí s menom prvého richtára Budimíra, ktorý v 10. storočí spojil viaceré okolité pozemky. V 13. storočí patrila obec Fuggerovcom, majiteľom panstva Červený Kameň. Počas ich vlastníctva bola vybudovaná sieť rybníkov. Ich rozširovanie pokračovalo aj za Mikuláša II. Pálffyho, ktorý od nich panstvo kúpil.

Prečítajte si tiež
Červený Kameň. Za rozprávkou a dravými vtákmi.

V budmerickom chotári bolo päť rybníkov nazývaných Šajnavské. Chovali sa v nich hlavne kapry, karasy a šťuky. Dolný šajnavský rybník pomerne rýchlo zanikol a už ho neobnovili. Naposledy sa spomína počas bojov, keď cisárske vojská pod vedením generála Ľudovíta Hebervilla porazili povstalecké uhorské vojská Františka II. Rákócziho medzi hrádzou Dolného šajnavského rybníka a mlynom Silnica.

Bitku pri Budmericiach, ktorá sa odohrala 11. augusta 1705, pripomína železný kríž na kamennom podstavci postavený v roku 1805 pri ceste z Budmeríc do obce Jablonec. Horný rybník bol obnovený v polovici 19. storočia. Dnes sa nazýva Hájiček a využíva sa ako chovný rybník.
Vodnú nádrž Budmerice vybudovali v roku 1980 v miestach Nového šajnavského rybníka. Slúži na zavlažovanie pozemkov, športový rybolov a reguláciu prietoku Gidry pod Hájičkom.

Kaštieľ v Budmericiach.

Prielom Gidry

Prielom Gidry.

Budmerice sú situované na Trnavskej pahorkatine, ktorá je súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Ich horninové podložie tvoria sedimenty mladších treťohôr prekryté na viacerých miestach svahovými sedimentmi, sprašou a bližšie k Malým Karpatom sprašovou hlinou. Obec leží na rozsiahlom náplavovom kuželi Gidry štvrtohorného veku.

Gidra pramení v Malých Karpatoch a pri obci Píla vstupuje do Podunajskej pahorkatiny. Tečie okrajom intravilánu Budmeríc, kde obteká na pravej strane Prírodnú rezerváciu Lindava s pôvodným lesným spoločenstvom a vľavo Prírodnú rezerváciu Alúvium Gidry s močiarnymi spoločenstvami. „Pred kaštieľom vytvára geomorfologicky zaujímavú časť svojej doliny. Prerezáva tu menšiu vyvýšeninu, v ktorej vychádzajú na povrch pozdĺž zlomov zdvihnuté vápnité íly bledohnedej farby. Keďže tu nevystupujú vápence, nejde o kaňon či tiesňavu, ale o menší prielom,“ popisuje Mária Bizubová pre časopis Krásy Slovenska.

Najlepší prístup k tejto geomorfologickej osobitosti je zo zadnej časti budmerického parku, kde treba za už zničenou „bránkou“ zísť vpravo k informačnému panelu Náučného chodníka Budmerice. V čase našej návštevy bol prielomový úsek dobre viditeľný a jeho okolie nádherne sfarbené do modrofialova od porastu scily dvojlistej.

Marianka a povestné bridlice

Vchod do bridlicovej štôlne.

Známe pútnické miesto s množstvom sakrálnych pamiatok vrátane Kaplnky zázračnej studne postavenej v 30. rokoch 20. storočia a Krížovej cesty so 14 zastaveniami s kaplnkami a sochami v životnej veľkosti. Dnes je obec súčasťou Sandbersko-pajštúnskeho geoparku, hlavne vďaka pozostatkom po ťažbe mariánskej bridlice jurského veku, ktorá sa okrem Malých Karpát inde na Slovensku nenachádza.

Mariánske bridlice boli v minulosti povestné ako pokrývačské bridlice. Vyvážali ich do celej Rakúsko-uhorskej monarchie, Francúzska, Anglicka, Egypta aj do Južnej Ameriky. Vyrábali sa z nich aj tabule na biliardové, ruletové a krajčírske stoly a denne až 5 000 kusov školských tabuliek, na ktoré sa písalo griflíkom. Výrobky z mariánskej bridlice získali na IV. svetovej výstave v Paríži v roku 1867 striebornú medailu. Ťažba bridlice trvala do 40. rokov 20. storočia.

Miesto, kde sa pôvodne povrchovo ťažila, nesie názov Šifrová jama (z nemeckého slova Schiefer – bridlica). Pozostatkom je odkryv, v ktorom sú v tmavých mariánskych bridliciach vložky piesčitých vápencov až pieskovcov, s puklinami vyhojenými kremeň-kalcitovými žilami. Sú dobre viditeľné v podobe bielych pásikov, ktoré idú kolmo na smer pieskovcových lavíc. Spomienkou na slávne časy je v starej štôlni sprístupnená Miniexpozícia ťažby a spracovania bridlice, ktorú zriadil spolok Permon v Marianke.

Dolina Drmolez

Prielom Gidry.

Drmolez pramení pod Malinským vrchom (420 m), v miestach výskytu tektonicky porušených žúl mladoprvohorného veku. V čase návštevy bol Drmolez malý potôčik, ktorý pomaly tiekol, ticho si niečo mrmlal či drmolil. Kľukatil sa pomedzi rôzne veľké kamene, staré kmene a popadané konáre stromov, miestami vytváral menšie meandre.

„Horný úsek doliny ma oslovil svojou hĺbkou, divokosťou a strmými svahmi. Práve ony dokladajú skutočnosť, že dolina vznikla na zlomovej línii SZ-JV smeru, podobne ako časť vedľajšej doliny Mariánskeho potoka,“ popisuje Mária Bizubová.
Obrovský náplavový kužeľ, na ktorom je situovaná väčšia časť obce, je spoločným dielom Mariánskeho potoka a potoka Drmolez, ktoré ho formovali počas starších štvrtohôr, ale formujú ho aj v súčasnosti pri občasných povodňových situáciách.

Villmošove vodopády

Vilmošove vodopády.

Na rôzne veľkých blokoch machom obrastených hornín Drmolez ožil a vytvoril sústavu malých vodopádov, známych ako Vilmošove vodopády. Nesporne sú hydrologickou atraktivitou tejto časti Malých Karpát.
Vilmošove vodopády sú ľahko prístupné z Marianky viacerými trasami. Ideálne je ísť Lesnou ulicou, ktorá postupne vchádza do lesa a mení sa na skutočnú lesnú cestu. Chodník vedie popri potoku, s ktorým sa na niektorých miestach križuje. Odbočka k vodopádom je označená.

Pri Marianke nájdete aj Malý kameňolom na pravej strane doliny Mariánskeho potoka s jazierkom, kde sa natáčali niektoré scény z amerického filmu Dračie srdce z roku 1996. Kulisy boli neskôr demontované, čo je škoda, boli by iste atrakciou pre návštevníkov obce. Na hornom okraji Veľkého kameňolomu Bazgovič sa nachádzajú viditeľné obranné valy Velatického hradiska. Ojedinelé najstaršie nálezy – kamenná sekera a črepy z nádob, patria podľa archeológov do eneolitu. Neskôr, v mladšej dobe bronzovej sa tu usadil ľud velatickej kultúry, ktorý súčasne sídlil okrem Záhoria aj na južnej Morave a v dolnom Rakúsku. Opevnenie zaniklo v rokoch 1000 až 900 pred n. l.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Objednajte si predplatné TU.
Autor a foto: Mária Bizubová a Lucia Petrášová, Wikimedia/Stanislav Doronenko