Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, prečo vlastne zívame? Je to taká prirodzená činnosť, že nám to ani nepríde zvláštne. A zívame všetci – dospelí, deti i zvieratá. Existuje viacero teórií, čo môže vyvolať zívanie a nemusí to byť len znak únavy, ako by asi väčšina z nás predpokladala.
Niektorí vedci tvrdia, že zívanie má pomôcť zobudiť mozog alebo ho ochladiť. Iní majú názor, že je to spôsob, ako ľudia komunikujú, keď sú ospalí, znudení alebo v strese. Prečo teda zívame, prečo je to také nákazlivé a ako zistím, či nezívam príliš často?
(Možno ste si niektorí pri čítaní týchto prvých viet o zívaní aj zívli, však? 🙂 )
Prečo vlastne zívame?
Zívanie je reflex, pri ktorom dochádza k hlbokému nádychu so široko otvorenými ústami, po ktorom nasleduje kratší výdych so zatváraním úst. Celý proces trvá v priemere šesť sekúnd. Takto by sme odborne mohli popísať zívanie.
Je zvláštne ako dokáže veda v súčasnosti všeličo preskúmať, no na príčine jedného z najstarších fyziologických prejavov sa vedci doteraz nezhodli. Existuje niekoľko teórií, no ani jedna nebola na sto percent potvrdená. Niektoré boli už dokonca vyvrátené alebo označené za mýtus.
Zívanie zobúdza mozog, keď je unavený
Jednou z teórií je, že zívanie pomáha udržať mozog „živý“, keď vykonávame nejakú nudnú aktivitu. Zívanie prinúti naše svaly na tvári a krku k pohybu. Tento pohyb môže stimulovať krčnú tepnu, čo vedie k zvýšeniu srdcovej frekvencie a uvoľneniu hormónov podporujúcich prebudenie. Pri zívaní zároveň dochádza k okysličovaniu mozgu a tiež je stimulovaná produkcia sĺz, ktoré napomáhajú premývať unavené a suché oči.
Zívanie pomáha ochladiť mozog
Iný pohľad na zívanie hovorí o tom, že zívanie pomáha mozgu regulovať jeho vnútornú teplotu. Počas zívania sa svaly tváre pohybujú a sťahujú, čím sa zvyšuje prietok krvi do tváre, kde sa teplo môže ľahšie rozptýliť. Slzenie očí má v tomto prípade pomôcť uvoľňovať nahromadené teplo. Podobne aj hlboký nádych čerstvého vzduchu môže pomôcť poslať chladnejšiu krv do mozgu.
Niektoré štúdie na ľuďoch tiež potvrdili túto teóriu. Dvom skupinám ľudí bol položený na krk či čelo studený alebo teplý predmet. Tí, ktorí mali na sebe teplý predmet zívali častejšie.
Zívanie je nákazlivé a môže za to empatia
Väčšina ľudí sa zhodne na tom, že zívanie je skutočne nákazlivé. Niekedy stačí už len čítať alebo počuť o zívaní a už otvárate ústa. Z psychologického hľadiska je zívanie prejavom empatie, ktorým preukazujeme svoju náklonnosť.
Výskumy navyše ukazujú, že k nákazlivému zívaniu dochádza viac medzi osobami, ktoré sú si blízke, napríklad medzi priateľmi a členmi rodiny. Tiež je pravdepodobnejšie u ľudí, ktorí majú vyššie empatické skóre.
Ľudské telo si dokáže poradiť
Už ste niekedy leteli lietadlom? Tak sa vám možno stalo, že sa vám „upchali“ uši, a to kvôli nahromadenému tlaku. Chvíľami pociťujete až bolesť, nepríjemný tlak. Na toto okrem prehltnutia pomáha aj zívnutie. Ľudské telo je fascinujúci mechanizmus a aj keď sa svet ešte jednohlasne nezhodol na jednej teórií zívania, zdá sa, že naše telo presne vie, kedy mu zívnutie pomôže.
Zívaniu sa preto nebráňte a keď už začnete zívať, nechajte mu voľný priechod. Mení sa pri ňom hodnota pH v krvi, z tela sa vyplavujú toxíny a zaplavia vás hormóny šťastia – endorfíny.
Prečítajte si tiež
10 návykov, ktorých sa musíte zbaviť, aby ste boli šťastní.
Zdá sa vám, že zívate priveľa?
Neexistuje nejaká oficiálna hranica, kedy je zívania už príliš, no niektorí experti sa zhodujú, že spozornieť by ste mali, keď sa vám zíva viac ako trikrát v priebehu 15 minút. Hlavne, ak ani nie ste unavení, ani znudení a nie je to nákazlivé zívanie. Čiže nemáte nijaký dôvod na zívanie. Bežný človek zívne v priemere do 28-krát za deň.
Proti častému zívaniu skúste:
- Prechádzku na čerstvom vzduchu – alebo, ak práve nemôžete, aspoň poriadne prevetrajte miestnosť a chvíľu zhlboka dýchajte.
- Ochlaďte sa – skryte sa do tieňa, choďte do najchladnejšej časti domu, osviežte sa pohárom studenej vody alebo si dajte na čelo studený obklad.
Foto: Freepik.com, Pexels.com
