Jaskyne pokladov. Objavte krásy Slovenska

Poznáte námornícke príbehy o ostrovoch pokladov? Sú ich stovky. Pre nás, suchozemcov predstavujú skrýše tajomstiev nie ostrovy, ale jaskyne a poklady zakopané, zahrabané či zmiznuté z povrchu zemského. Také jaskyne pokladov. Podzemie ukrýva bájne poklady po celom svete. Slovenské jaskyne nie sú nijakou výnimkou a možno vás inšpirujeme k ich objavovaniu spolu s naším partnerom, časopisom Krásy Slovenska.

Asi najslávnejšími obyvateľmi jaskýň v slovenskej histórii – mýtizovanými a heroizovanými prostredníctvom bohatého folklóru – sa stali zbojníci. Fotografia z úvodu článku zobrazuje výhľad z jednej z jaskýň v kraji Juraja Jánošíka. Pohľad priamo na Veľký Rozsutec.
Mimochodom, najslávnejšia jaskyňa po­kladov v Moravskom krase Býčí skála s boha­tým náleziskom zo staršej doby železnej bola podľa archeológov miestom rituálneho pohrebu halštatského veľmoža. Nebola jediná, veď len v kraji krasových žľabov severne od Brna je jaskýň so vzácnymi archeologickými nálezmi neúrekom. Jaskyňa tu vystupuje ako chrám, svätyňa, ako časová schránka pre veci dôležité a hodné zachovania…
No ani Slovensko nezaostáva.

 

Slovenské jaskyne pokladov

Slovenské jaskyne sú väčšinou podstatne menšie než tie v Moravskom krase, alebo majú aspoň menšie vchody.
Náš najcennejší poklad pochádza z Domice – jaskyne spod rovnomenného kopca pri Dlhej Vsi na slovensko-maďarskom pohraničí.
Otvormi do priestranného pod­zemia vskutku pripomína ľudské obydlie. Keď do nej roku 1924 pre­nikol objaviteľ Ján Majko, na dne chodieb našiel množstvo prasta­rých nádob, črepov, kostených predmetov dennej potreby, ale aj spráchnivené koly v jamkách ur­čujúcich pôdorysy pravekých dre­vených stavieb. Patrili neolitickým obyvateľom jaskyne, ktorí ju zrejme nepoužívali len ako chvíľkové útočisko. Dnes na základe oterov uhlíkov na stenách vieme, že s ho­riacimi fakľami v ruke prechádza­li jaskyňou po prvýkrát už v pale­olite!

jaskyne pokladov domica
Hlinené nádoby ľudu bukovohorskej kultúry boli počas objavu roztrúsené po podlahe Domice, dnes tu nájdeme už len jednu jedinú.
jaskyne pokladov erňa
Jaskyňa Erňa v Zádielskej planine.

Neďaleko od Domice, v údolí rie­ky Slaná sa 11. apríla 1241 odohrala jedna z najkrvavej­ších bitiek v histórii Uhorska proti Tatárom. Skončila sa zdrvujúcou porážkou kráľovského vojska. Podľa dobo­vých prameňov bola krajina na dva dni chôdze od miesta stretu armád pokrytá telami bojovníkov. Sám kráľ Be­lo IV. si ledva zachránil kožu útekom cez hory.
Hovorí sa, že Belo IV. sa na úteku istý čas ukrýval spolu s hŕstkou templárov v jasky­niach Slovenského krasu.

Kráľovská jaskyňa v Zádielskej tiesňave, Leontína či Erňa dokladujú návštevu z oných dôb, Tatárska jaskyňa pri Hrhove zas uchovávala hrob jedného z bo­jovníkov odchovaných ázijskými stepami.

 

Skrýše peňazokazcov

Chvalovská jaskyňaV horách lemujúcich starobylé obchodné cesty od Spiša po Gemer nachádzame zvláštne malé jasky­ne, ktoré kedysi slúžili ako skrý­še peňazokazcov. Zruční falšova­telia peňazí pracovali v ilegalite už koncom 15. storočia. Peňazokazec­ké dielne vykopali pri archeologic­kom prieskume jaskýň na periférii kotlín od Kozích chrbtov a Sloven­ského raja až po Revúcku vrcho­vinu.
Napríklad taká Chvalovská jaskyňa (vľavo na fotografii).
Sprevádzajú ich nepravidel­né pliešky neušľachtilého kovu, z ktorých sa vyrážali falzifikáty, tie neskôr postriebrovali či pozlacova­li.
Ako dlho peňazokazci jaskyne obývali, nevieme. Kráčali však po veľmi tenkom ľade, tresty boli bo­lestivo prísne, ba riskovali aj životy.

Peňazokazci razili pravdepodob­ne falošné denáre Mateja Korvína a súdobé poľské mince. Možno to boli práve bratríci, ktorí financie potrebovali na vedenie vojny proti spišským mestám, kráľovskej ar­máde a miestnym feudálom. Doba vtedy nebola ľahká a jas­kyne poskytovali útočisko pre mnohých, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti.

lepsiden.sk cestovaniePozrite si ďalšie články o CESTOVANÍ.

Ľudová tradícia oslavujúca povstanie proti feudálne­mu útlaku, povzbudená a živená štúrovskou poéziou po­lovice 19. storočia, kedy sa naplno prejavila nevyhnutná potreba národného a kultúrneho sebaurčenia, vytvárala mýty a legendy o družinách hôrnych chlapcov, ktorých chodníčky vedú do skál…
Slovenská identita sa formova­la aj vďaka legendám o zbojníkoch a ich jaskyniach po­kladov.

Text: Lukáš Vlček
Foto: Lukáš Vlček, Pavol Kočiš a Igor Balciar
V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska – 94.ročník, číslo 6-7/2017.

Ak máte záujem odoberať časopis, kliknite si na PREDPLATNÉ.

krásy slovenska jaskyne pokladov

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: