Partner na celý život. Ako si ho správne vybrať?

Je manželstvo mŕtve? Na rande sa už akosi prestáva chodiť a novým štandardom sa stáva nezáväzný sex. Partner na celý život začína byť chimérou.
Dnešný trend je odsúvať svadbu čo najneskôr. Medzi dvadsiatnikmi je v súčasnosti viac nezadaných ako kedykoľvek v dejinách. Väčšina z nich trávi osamelo celé roky. Na polceste medzi rodičovským domovom a vlastnou rodinou.
Mladí tak majú možnosť užiť si, kým sa usadia, a zabávať sa s priateľmi a milencami, zatiaľ čo si ponechávajú všetky možnosti otvorené.

Niektorí ľudia sa zoznamujú prostredníctvom kamarátov, iní na internete alebo v meste. Niektorí sú sérioví monogamisti, iní sa stretávajú s toľkými ľuďmi, s koľkými sa len dá.

 

Partner na celý život

Pravdou je, že jediným rozhodnutím si vyberiete partnera pre všetky oblasti dospelého života. Či už sú to financie, práca, životný štýl, rodina, zdravie, zábava, dôchodok a dokonca aj smrť. „Takmer každý aspekt vášho života sa spletie s takmer každým aspektom života vášho partnera či partnerky,“ tvrdí expertka Meg Jayová v knihe Rozhodujúca dekáda. „A povedzme si to na rovinu: ak to nevyjde, nedá sa manželstvo jednoducho len vyškrtnúť, tak ako vymažeme nevydarené zamestnanie zo životopisu. Dokonca aj keď sa rozvediete, môže sa stať, že ostanete nadosmrti finančne a logisticky prepojení, platíte spoločne školné a každý druhý víkend sa stretávate na príjazdovej ceste k domu, aby ste prevzali či odovzdali deti.“

 

Lepšie brať sa vo vyššom veku?

Starší partneri môžu byť podľa psychológov naozaj zrelší. Ale manželstvo v neskoršom veku má tiež svoje pasce.
Vo veku medzi dvadsiatkou a tridsiatkou sme ešte stále tvárni, môžeme sa zrásť. Partneri, ktorí si nájdu k sebe cestu neskôr, sú viac zabehnutí vo svojich vychodených koľajach.
Série nezáväzných, pravdepodobne deštruktívnych vzťahov môžu vyústiť v zlé návyky a naštrbenú vieru v lásku.
A hoci vám môže hľadanie pomôcť, aby ste si našli lepšieho partnera alebo partnerku, skupina potenciálnych slobodných je na tom čoraz biednejšie – a to v nejednom ohľade, nielen čo sa množstva týka.

Meg Jayová trefne poznamenáva, že do tridsiatky sa svadby desíme, po tridsiatke po nej túžime.
Kedy je teda vhodný čas začať uvažovať o vážnom vzťahu?

partner na celý život

Dotlačená do manželstva

„Kým som nemala tridsať, bolo chodenie ako tá hra so stoličkami. Všetci behali dookola a zabávali sa. Keď som zavŕšila tridsať rokov, hudba prestala hrať a všetci si začali sadať. Nechcela som byť tá, čo ostane bez stoličky.
Niekedy uvažujem, či som si nezobrala svojho muža len preto, že bol stoličkou, ktorá bola pri mne najbližšie, keď som mala tridsať.
Niekedy uvažujem, či som nemala počkať na niekoho, kto by mi bol lepším partnerom a azda som to aj mala spraviť, ale videlo sa mi to riskantné. Čo som naozaj mala spraviť, bolo začať uvažovať o manželstve skôr. Keď som mala medzi dvadsiatkou a tridsiatkou.“

Takto spomína na tie roky jedna z respondentiek.
Áno, treba byť vyberavý, ale v tých správnych oblastiach. A v období, keď ešte stále dokážete premýšľať o životných rozhodnutiach s jasnou hlavou. Okrem toho, dobré vzťahy, ako ani dobré džoby sa nezjavia vtedy, keď ste na ne pripravení. Treba spraviť zopár premyslených pokusov, kým vieme, čo znamená láska a vzťah.

 

Najskôr spolu iba bývajme…

Mimochodom, vedeli ste, že partneri, ktorí „spolu najprv žijú“, sú napokon menej spokojní v manželstve? A rozvádzajú sa vo vyššej miere v porovnaní s pármi, ktoré spolu nežijú. Sociológovia tomu hovoria kohabitačný efekt.

„Kohabitačný efekt zaráža mnohých odborníkov skúmajúcich manželstvo. Niektorí sa vrátili k tvrdeniu, že tí, ktorí sa rozhodnú žiť s partnerom pred manželstvom, sú jednoducho menej konvenční, a teda aj náchylnejší zmieriť sa s rozvodom,“ dodáva Meg Jayová.
Prečo nám prístup v štýle „vyskúšaj si, kým to kúpiš“ nezaručí šťastný vzťah? Najnovšie výskumy ukazujú, že na príčine je samotné spolužitie.
Páry, ktoré začnú spolu žiť predtým, ako sa zosobášia podliehajú rovnakému riziku nešťastného či rozvráteného manželstva ako páry, ktoré pred manželstvom spolu nebývajú.

partner na celý život

Naozaj sa protiklady priťahujú?

Bežne sa zvykne hovoriť, že protiklady sa priťahujú.
A možno je to aj pravda – keď ide o sex. Často je však podobnosť esenciou kompatibility. Štúdie opakovane dokázali, že páry, ktoré sa podobajú v takých oblastiach ako socioekonomický status, vzdelanie, vek, etnicita, náboženstvo, atraktivita, postoje, hodnoty a inteligencia, budú s vyššou pravdepodobnosťou spokojné so svojimi vzťahmi a menej náchylné na rozvod.

Takže kľúčom je nájsť si niekoho, ako ste vy? Podobného charakterom, záujmami, pohľadom na svet?
Znie to možno jednoducho, ale nestačí len takáto podobnosť.
Páry alebo manželia sa zvyčajne naozaj podobajú čo do atraktivity, veku, vzdelania, politických názorov, náboženstva a inteligencie.
Tak o čom sú potom všetky tie rozvody?
Problémom je, že hoci ľudia vychádzajú pri hľadaní partnera či pri hodnotení iných párov z očividných kritérií, ako je vek a vzdelanie, zistilo sa, že tieto charakteristiky sú, ako to nazvali odborníci, „faktormi konca, nie faktormi začiatku vzťahu“.

Faktor začiatku vzťahu, ktorý stojí za zváženie, je osobnosť. Pri istom výskume sa zistilo, že čím viac sa ľudia osobnostne podobajú (najmä mladí ľudia), tým spokojnejší budú so svojím vzťahom. Ale osobnosť je práve tou črtou, v ktorej sa ľudia, ktorí spolu chodia, či dokonca sú už manželia, najviac odlišujú.

partner na celý životPrečítajte si tiež
Dvadsiatnici: rozhodujúce obdobie v našom živote.

Osobnosť nie je o tom, čo sme urobili, ba ani nie o tom, čo máme radi. Je o tom, akí sme, ako sa správame a presakuje všetkým, čo robíme. Osobnosť je to, čo si berieme so sebou všade, kam sa pohneme, dokonca aj do Nikaraguy, čiže stojí za to niečo o nej vedieť.
Otázka „čo chcete“ nás privádza naspäť k faktorom konca – koníčkom, náboženstvu, politike a podobným atribútom, ktoré ak sedia, nás vlastne nerobia šťastnými.

V niektorých výskumoch sa zistilo, že páry, ktoré sa našli takýmto spôsobom, sú zvyčajne šťastnejšie ako páry, ktoré sa stretli inak. A ak zoznamky skutočne pária ľudí na základe osobnostných profilov, potom to dáva zmysel.
„Chápem, že úspech internetových zoznamiek je rôzny, rovnako ako sú ich metódy. A navyše, nie každý má záujem o zoznamovanie sa na internete,“ vysvetľuje Meg Jayová v knihe Rozhodujúca dekáda. „Čo sa mi však páči, je to, že takto sa dostane osobnosť do popredia skôr – a nie neskôr, mnohé zistíme na začiatku a nie počas rozvodového konania. Je to niečo, čo by mal spraviť každý a čo môže spraviť každý.“

 

Vplyv rozvodu

Zaujímavý je jeden prieskum ohľadom vplyvu rozvodu na deti – menšie či väčšie.
Mnohé deti z rozvedených rodín vyhlásili, že nevenovali pozornosť tomu (alebo im to bolo jedno), či boli ich rodičia v manželstve šťastní.
Všimli si však, že po rozvode sa ich životy rozpadli, všetkého bolo menej. Peňazí aj rodičovskej prítomnosti.

Všade počúvame o dvadsiatnikoch, ktorí sa chcú len zabávať, predtým, ako vstúpia do manželstva. Že čakajú s vážnym vzťahom, lebo dúfajú, že budú mať väčšie šťastie v láske ako ich rodičia.
Ale ak niečo spravíte neskôr, neznamená to nutne, že to spravíte lepšie. To by mohlo vysvetliť, že hoci vek novomanželov stúpa, miera rozvodovosti sa udržiava stabilne na štyridsiatich percentách.
Čoraz viac mladých sa rozhoduje opatrnejšie a nenáhlia sa sobášiť v mladom veku, no mnohí nevedia, čo treba zvažovať. Časy sa zmenili, no nezmenil sa tón, v akom sa o tom hovorí.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
(Visited 296 times, 1 visits today)

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: