„Jedno tibetské príslovie vraví, že ťažkosti sa môžu premeniť na dobré príležitosti,“ tvrdí dalajlama, podľa ktorého je možné prežívať radosť aj v časoch trápenia a nešťastia. „Dokonca aj tragická situácia sa môže stať príležitosťou. Jestvuje ďalšie tibetské príslovie, ktoré vraví, že práve bolestné skúsenosti vrhajú svetlo na podstatu radosti. Dávajú radostným zážitkom ostrejšie vystúpiť.“
O radosti, šťastí, prekonávaní ťažkostí hovorí dalajlama v novej knižke s príznačným názvom Kniha radosti. Spolu s juhoafrickým arcibiskupom Desmondom Tutuom ponúkajú množstvo inšpirácie, ako lepšie a plnohodnotnejšie žiť. Obaja sú nositelia Nobelovej ceny za mier, osemdesiatnici a v knihe úžasne glosujú svet a ľudí. S humorom, láskou, nadhľadom.
Jeho Svätosť dalajlama a arcibiskup Desmond Tutu.
Oceňte radosť
„Pamätám sa na tie dlhé rady ľudí, ktorí čakali celé hodiny, aby mohli voliť v prvých demokratických voľbách v Južnej Afrike v roku 1994,“ spomína Desmond Tutu. „Tie rady sa ťahali niekoľko kilometrov. Pamätám sa, ako som vtedy uvažoval, keďže voliči v Spojených štátoch mávali účasť pod štyridsať percent, ako dlho potrvá tento pocit radosti a oceňovania, že majú právo voliť a či jestvuje nejaký spôsob, ako ho oživiť medzi Američanmi, ktorí nikdy nepocítili, čo to značí nemať volebné právo.“
Podľa Dalajlamu staršia generácia v Európe tiež zažila veľké ťažkosti. Tie bolestné skúsenosti ich však spevnili a zocelili. Práve utrpenie spôsobuje, že oceníte radosť, tvrdí Jeho Svätosť.
Pri dalajlamových slovách si možno uvedomíte, ako sa vďaka nášmu rodičovskému inštinktu veľmi snažíme chrániť naše deti pred bolesťou a utrpením, ale tým ich práve okrádame o schopnosť rásť a učiť sa z ťažkostí.
Napríklad psychologička Edith Eva Egerová, ktorá prežila Osvienčim, hovorila, že rozmaznané, ochraňované deti v Osvienčime zahynuli prvé. Stále čakali, že ich príde niekto zachrániť, a keď nikto neprišiel, vzdali to. Nenaučili sa, ako sa o seba postarať.
Prečítajte si aj
7 rád ako milovať sám seba a uveriť, že ste naozaj dobrí.
Tréning mysle
„Mnohí ľudia vnímajú utrpenie ako problém,“ tvrdí dalajlama v Knihe radosti. „No v skutočnosti je to príležitosť, ktorú ste dostali od osudu. Napriek problémom a utrpeniu môžete zostať pevní a udržať si pokoj mysle.“
Poviete si – ako môžeme skutočne s láskou prijať naše utrpenie a vnímať ho ako príležitosť, keď sme uprostred? Rozhodne sa to ľahšie hovorí, ako robí.
V tibetskom duchovnom učení, známom ako Sedembodový tréning mysle, sú spomínané tri kategórie ľudí, na ktoré sa treba mimoriadne sústrediť, pretože sú veľmi náročné: členovia vašej rodiny, vaši učitelia a vaši nepriatelia. „Tri predmety, tri jedy a tri korene cností.“
Naše každodenné kontakty s týmito tromi skupinami často podnecujú vznik troch jedov pripútanosti, hnevu a ilúzií, ktoré sú jadrom mnohých trápení. Prostredníctvom duchovného tréningu máme možnosť transformovať naše vzťahy s našimi členmi rodiny, učiteľmi a protivníkmi a rozvíjať tri korene cností – nepripútanosť, súcitnosť a múdrosť.
„Mnohí Tibeťania,“ rozpráva dalajlama, „strávili roky v čínskych gulagoch, pracovných táboroch, kde boli mučení a nútení ťažko pracovať. Ako mi vraveli niektorí z nich, bol to dobrý čas, aby si overili svoju skutočnú osobnosť a svoju vnútornú silu. Niektorí stratili nádej, niektorí pokračovali ďalej. Vzdelanie malo veľmi malý vplyv na to, kto prežil. Ako sa ukázalo, skutočný rozdiel napokon tvoril vnútorný duch alebo vrúcnosť.“
Pozrite si VIDEO o Knihe radosti:
Príbeh o farmárovi
Možno ste už počuli slávny čínsky príbeh o farmárovi, ktorému ušla kobyla. Jeho susedia ho ľutovali pre také nešťastie. Farmár odpovedal, že nikto nevie, čo je dobré a čo zlé.
Keď sa kobyla vrátila aj s divým žrebcom, susedia znova komentovali, tentoraz farmárovo šťastie. Farmár znova odpovedal, že nikto nevie, čo je dobré a čo zlé.
Keď si farmárov syn zlomil nohu, lebo ho zhodil divý žrebec, ktorého chcel skrotiť, susedia boli presvedčení o farmárovom nešťastí. A znova farmár povedal, že to nikto nevie.
Potom vypukla vojna, všetkých zdravých mladých mužov povolali do armády, okrem farmárovho syna, ktorého nevzali, lebo mal zlomenú nohu…
Ako si teda udržať radosť aj v najťažších chvíľach života? Ako prekonať ťažkosti a problémy?
„Budete prekvapení radosťou v tej chvíli, ako sa prestanete priveľmi zaoberať sami sebou,“ odkazujú dalajlama a Desmond Tutu. „Samozrejme, musíte sa zaoberať aj sami sebou, lebo Pán, ktorého nasledujem, povedal – ako je napísané v Písme – miluj svojho blížneho ako seba samého.
Musíte túžiť po tom najlepšom pre toho druhého, tak ako by ste chceli to najlepšie pre seba.“
Prečítajte si aj
Buďte vďační. Zlepší sa aj váš vlastný život.
Ako prežiť bolesť?
Naša takmer prirodzená reakcia je: Keď ma udrú, udriem naspäť. Keď si bol skultivovaný, chceš zistiť, čo toho druhého nabádalo, aby urobil to, čo urobil. A tak sa pokúsiš byť v jeho koži. Takže je to takmer axióma, že dosiahnuť veľkodušnosť si vyžaduje, aby človek narazil na prekážku, aby sa odstránili nečistoty.
Často máme pocit, že utrpenie nás pohltí, alebo že nikdy neskončí, ale keď si uvedomíme, že aj to prejde, alebo, ako hovoria buddhisti, že všetko je nestále, dokážeme ho ľahšie prežiť a možno aj oceniť to, čo sa z neho môžeme naučiť, nájsť v ňom zmysel, aby sme na opačnom konci vyšli nie zatrpknutí, ale zušľachtení. Hĺbka nášho utrpenia môže tiež vyústiť do veľkej radosti.
Šantidéva, buddhistický mních a učenec, opísal prednosti utrpenia. Vďaka šoku, ktorý nám spôsobí utrpenie, stratíme aroganciu. Utrpenie tiež vzbudzuje súcitnosť so všetkými ostatnými trpiacimi a keďže sme zažili utrpenie, vyhýbame sa akciám, ktoré by druhým spôsobili utrpenie.
Dalajlama aj arcibiskup zdôrazňujú v Knihe radosti, aby sme si uvedomili, že takéto žiale prežívajú všetci ľudia, nie len my a nie preto, že by sme urobili niečo zlé.
