Vedeli ste o tom, že detský mozog sa začína vytvárať už v rámci prenatálneho – teda vnútromaternicového vývinu. A to – pozor – približne dva týždne po oplodnení.
Možno ste prekvapení, že tak skoro…a možno vám hneď napadlo, ako ste sa k sebe, svojmu telu správali v prvých týždňoch a mesiacoch. Malo to vplyv na samotné dieťa? Na vývin jeho mozgu?
Aj to sa dozviete v našom článku. Vybrali sme pre vás 7 zaujímavostí v súvislosti s deťmi, o ktorých ste možno netušili. Alebo vám ani nenapadli, prípadne ste si neuvedomili, ako veľmi rodičia ovplyvňujú svoje deti už od obdobia, keď sú ešte v brušku.
„Deti potrebujú lásku, a to najmä vtedy, keď si ju nezaslúžia.“
Harold Hulbert
7 zaujímavostí o deťoch
Krásne o detskom mozgu, vývine, našom vplyve na bábätko hovorí populárny neuropsychológ Dr. Robert Krause. Chodí do médií, prednáša na vysokých školách a napísal aj dve knihy s jasným názvom. Detský mozog: Novorodenec a Detský mozog: Batoľa. Práve z nich sme čerpali a prinášame vám pár zaujímavostí, nad ktorými sa oplatí zamyslieť.
Napokon, tie knihy ponúkajú desiatky situácií, ktoré by mali rodičia poznať a možno ich to inšpiruje, ako konať, čo robiť, pretože všetci chceme vychovať krásne, múdre, šikovné deti, však?
1. Priložiť dieťa po narodení matke na telo?
1. Priložiť dieťa po narodení matke na telo?Keď sa bábätko narodí, je vhodné, aby bolo priložené k telu matky, pretože z biologického hľadiska je to komfortné nielen pre matku, ale aj pre dieťa. Kontakt koža na kožu zlepší produkciu oxytocínu, zníži popôrodnú bolesť, zvýši pravdepodobnosť rýchlejšieho spustenia laktácie. Tento kontakt je dôležitý aj pre novorodenca, lebo zlepšuje jeho popôrodnú adaptáciu.
Výskum naznačuje, že už počas prvotného popôrodného kontaktu sa vďaka materskej väzbe s dieťaťom viac aktivuje časť v mozgu, ktorá spúšťa dopamínové odmeny. Ich výsledkom je pozitívne psychické prežívanie.
Neuropsychológ PhDr. Robert Krause, PhD., MBA
2. Prirodzený pôrod alebo cisársky rez?
Mnohé ženy si nemôžu vybrať, či prirodzený pôrod, alebo cisárskym rezom…no ak máte tú možnosť, zvoľte vždy prirodzený pôrod. Vysvetlíme prečo.
Ako uvádza Robert Krause, celosvetovo počet spontánnych pôrodov klesá a rapídne stúpa počet pôrodov cisárskym rezom. Z medicínskeho hľadiska je plne legitímne rodiť v prípade nutnosti a potreby cisárskym rezom, lenže tento trend je v poslednom čase ovplyvnený aj nastavením mnohých žien, ktoré uprednostňujú cisársky rez pred vaginálnym pôrodom.
Výskumy však prichádzajú nielen s hypotézami, ale aj s výsledkami, že typ pôrodu môže ovplyvniť fyzické zdravie a kognitívny vývoj detí z dlhodobého hľadiska. Výskum poukázal na to, že pôrod cisárskym rezom zvyšuje pravdepodobnosť neonatálnej imunitnej odpovede, pričom sa často môže objaviť hypotermia, zhoršená funkcia pľúc, zmenený metabolizmus, či krvný tlak.
„Iný výskum reflektujúci rôzne metaanalýzy uvádza, že deti narodené cisárskym rezom vykazujú vyššie riziko vzniku obezity, cukrovky, ako aj astmy. Vysvetlenie ponúka epigenetická hypotéza hovoriaca o tom, že použitie syntetického oxytocínu, epidurálnej analgézie v kombinácii s cisárskym rezom môže potenciálne narušiť mieru normálne prežívaného stresu, čo by mohlo mať epigenetický účinok na určité gény, ktoré ovplyvňujú imunitné reakcie,“ vysvetľuje R.Krause vo svojej knihe Detský mozog: Novorodenec.
3. Vplyv chorôb matky na dieťa v tehotenstve
Tehotná žena prechádza mnohými fyziologickými zmenami, ktoré treba počas deviatich mesiacov zvládnuť. Mnohokrát nastane situácia, že žena počas tehotenstva ochorie, prípadne trpí nejakou chorobou už aj pred tehotenstvom a nevie, aký vplyv to bude mať na rastúci plod.
Máme sa podľa odborníkov obávať?
Faktom je, že choroby matky môžu v prenatálnom období negatívne ovplyvniť vyvíjajúci sa plod, no týka sa to najmä závažnejších chorôb a porúch, ktoré sú často spojené s obmedzenou formou liečby vzhľadom na graviditu. Prítomnosť choroby matky v prenatálnom období automaticky neznamená, že plod bude narušený, najmä, ak ide o bežné typy ochorenia, s ktorými sa ženy stretávajú aj pred tehotenstvom.
Platí, že najrizikovejší je prvý trimester, a to kvôli vývinovému šprintu. Avšak, opäť to neznamená, že ak sa vyskytne choroba u ženy v tomto období, tak to bude mať negatívny dopad na vyvíjajúci sa plod, či na dieťa v postnatálnom období. Ide len o vyššie riziko, pričom rizík, ktoré sa môžu počas tehotenstva vyskytnúť, je množstvo.
4. Opakovanie slovných skomolenín
Viete, čo sú to agramatizmy? Zjednodušene je to neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, skloňovať a časovať. Veľmi často to robia práve deti a ako to už býva, pre mnohých rodičov je zábavné opakovať takéto skomoleniny slov.
Napríklad kepuč namiesto kečupu, potánka namiesto topánky, rozbaľ mi mandarínku (namiesto ošúp), pavučina a po nej chodí „pavučín“ namiesto pavúk ap.
Rodič by si mal však držať odstup a vyhnúť sa opakovaniu agramatizmov. „Je to možno zábavné a priznám sa, že aj ja som sa niekedy pristihol pri tom, ako to robím, no pre zlepšenie rozvoja reči je lepšie, keď rodič s dieťaťom komunikuje tak, aby dieťa počulo správne zvukové vzory,“ upozorňuje dr. Robert Krause.
5. Smartfóny a tablety
Aj vy ste už videli v reštaurácii rodinku, pričom to najmenšie dieťa má pred sebou tablet a pozerá rozprávku? Alebo vidíte rodičov, ako sa rozprávajú a vedľa ich maličké dieťa pozerá do mobilu?
Áno, v niektorých prípadoch aj rodič potrebuje dočerpať energiu a technológie mu v tom vedia napomôcť. V prípade občasných situácií je to lepšia alternatíva, ako byť voči dieťaťu agresívny.
Na strane druhej, ak sa to stane stereotypom, už to v poriadku nie je. Tak ako je v poriadku, že aj dieťa pri dlhšej ceste autom má chvíľu pustené rozprávky, pričom tomu predchádzali hry, čítanie, rozprávanie, spievanie a iné formy interakcie. Krátkodobé presmerovanie na rozprávku, ktorá je pustená z tabletu či smartfónu, vie krátkodobo uľaviť a zmeniť psychické prežívanie obom stranám. Ak sa však stane nevyhnutnosťou na zvládnutie cesty, ide o klasické podmienenie, za ktoré je zodpovedný rodič.
6. Odlúčenie a vplyv na psychiku dieťaťa
Výskum poukázal na to, že ak bolo dieťa odlúčené od matky na viac ako mesiac pred dosiahnutím 5. roku života, bolo uňho v dospelosti vyššie riziko vzniku hraničnej poruchy osobnosti.
Ďalšia výskumná štúdia pre zmenu poukázala na to, že v prípade odlúčenia v prvom roku života, ktoré trvalo viac než jeden týždeň, sa môže prejaviť zhoršený školský prospech a to aj s odstupom niekoľkých rokov. V niektorých prípadoch môže nastať situácia, že aj krátkodobé odlúčenia (pobyt v jasliach či predškolskom zariadení) sú pre deti stresujúce, no nie vždy indikujú dlhodobé negatívne prežívanie, keďže pred separáciou a po separácii cíti dieťa istotu a bezpečie zo strany primárneho opatrovateľa a počas odlúčenia sekundárneho opatrovateľa.
Ešte jedna zaujímavá vec ohľadom odlúčenia, resp. priamo zanedbávania. Ak v prvých rokoch života dôjde k zanedbávaniu zo strany vzťahovo blízkej osoby (najmä rodiča), tak sa to patologicky prejaví tým, že dôjde k zníženému rastu v ľavej mozgovej pologule. A to môže zároveň súvisieť aj so zvýšeným rizikom depresie. „Okrem toho sa zvýši citlivosť limbického systému, čo môže potenciálne viesť k vzniku úzkostných porúch. Znížený rast v hipokampe pre zmenu môže prispieť k poruchám učenia sa a pamäti,“ vysvetľuje neuropsychológ Robert Krause.
Prečítajte si tiež
9 osvedčených rád, ako vychovať úspešné deti.
7. Objavte talent a nadanie dieťaťa
V knihe R.Krauseho nájdete aj veľmi zaujímavú kapitolu o rozvíjaní talentu a nadania dieťaťa. Krásne to povedal Robert Rosenthal:
„Keď očakávame určité správanie druhých, je pravdepodobné, že budeme konať tak, aby sa očakávané správanie stalo pravdepodobnejšie.“
Čo to znamená v súvislosti s vaším dieťaťom?
Nazýva sa to Pygmalion efekt. Robert Rosenthal a Leonre Jacobson uskutočnili experiment na základnej škole. Rozdali študentom inteligenčné testy, ktoré následne vyhodnotili a informovali učiteľov o tom, ako dopadli výsledky. Vytipovali následne 20 % študentov v škole, ktorí majú v sebe skrytý potenciál na intelektuálny rast a ktorí podľa ich predpokladu počas štúdia významne akademicky podrastú.
Po 8 mesiacoch sa títo výskumníci opäť vrátili na základnú školu a overovali si, či sa ich predpoklad potvrdil. Učitelia boli nadšení z toho, že tí žiaci, ktorých označili za žiakov s potenciálom na rast naozaj dosahujú lepšie výsledky, než dosahovali. Výskumníci sa pousmiali a učiteľom následne povedali, že všetkých žiakov vybrali náhodným výberom.
No a práve v tomto momente je zaobalená pointa – deti sa stanú také, za aké ich považujeme. Ak v nich budeme vidieť potenciál, tak ho budú napĺňať. Ak v nich potenciál vidieť nebudeme, tak k nim budeme pristupovať iným spôsobom – ako učitelia na danej škole pred tým, ako tam výskumníci prišli. „Na základe rozhovorov sa zistilo, že ak učiteľ vedel o potenciáli, tak so žiakom trávil viac času, venoval mu viac pozornosti a očakával od neho lepší výkon, a tým, samozrejme, žiaka k lepšiemu výkonu aj podnietil,“ uzatvára neuropsychológ Robert Krause.
Foto: Freepik.com, kmcg.sk
