Môže ísť o zdravotné problémy, stratu blízkeho človeka, finančné starosti, existenčnú krízu alebo akúkoľvek inú životnú výzvu. Byť vtedy oporou blízkemu, ktorý prechádza ťažkým obdobím, býva náročné. Každý človek je iný a ťažkosti, ktorým čelí, na neho môžu vplývať úplne odlišne. Možno neviete, ako presne vyjadriť podporu a fakt, že ste tu pre toho človeka. Možno netušíte, kedy je správny čas o tom začať hovoriť a akým spôsobom. V zložitých situáciách neexistujú jednotné riešenia, ktoré by dokázali utešiť. No existujú určité pravidlá ako pomôcť človeku, ktorý práve prechádza trápením.
Byť tu pre druhého
Slová v takom prípade často zlyhávajú. Niekedy neprichádzajú žiadne, inokedy sa nezdajú byť vhodné a často aj sami seba presvedčíme, že náš priateľ potrebuje čas osamote, aby sa s trápením vyrovnal. Hoci možno je to len naše nepohodlie, ktorému sa takto snažíme vyhnúť.
Výskum ukazuje, že láska a pocit prepojenia sú po náročnej výzve alebo strate skutočne nevyhnutné. Nikam preto neodchádzajte. Buďte tu pre človeka, ktorý vás potrebuje. Aj keď žiaden prístup nie je dokonalý, zozbierali sme niekoľko osvedčených terapeutických postupov, ktoré môžu pri pomoci druhému zavážiť. Ako aj tie, ktorým sa radšej vyhnúť.
Sedem viet, ktoré radšej nehovorte
1. „Neboj sa, všetko sa vyrieši.“
1. „Neboj sa, všetko sa vyrieši.“Aj keď dúfate, že to tak bude, v skutočnosti vôbec neviete, čo sa stane. Človek, ktorý sa trápi, nepotrebuje zbožné želanie, potrebuje podporu. Okrem toho sa drží spoľahlivých informácií. Ak nemáte žiadne, ktoré vaše tvrdenie podporia, nájdite radšej iný spôsob.
Namiesto záruk radšej ponúknite povzbudenie. Skúste povedať: „Dokážeš nájsť cestu, ako z toho von. Som tu pre teba.“ A pokračujte s vašou ponukou. Pamätajte, že slová a činy idú ruka v ruke.
Pomôžte blízkemu zostaviť akčný plán, ak je tomu otvorený. Alebo aspoň pomôžte s každodennými povinnosťami a navrhnite, že budete k dispozícii, ak bude treba vykonať aj niečo náročnejšie ako upratovanie domova zosnulého, plánovanie pietnej spomienky alebo sprevádzanie chorého priateľa na dôležitý termín u lekára.
Po odobrení rozšírte schválené informácie o zložitej situácii vášho blízkeho medzi širšiu rodinu a priateľov, aby tak nemuseli dokola robiť sami. Vaša prítomnosť a dostupnosť sú oveľa užitočnejšie ako akýkoľvek falošný prísľub istoty.
2. „Všetko sa deje z nejakého dôvodu.“
Aj keď tomu môžete veriť, iní nemusia. Možno nikdy neverili a možno pod vplyvom bolesti a utrpenia začalivšetko spochybňovať. Najlepšie je preto nepremietať naše vlastné princípy a vieru na ostatných. Platí to najmä pre tých, ktorí čelia zrade, strate alebo nespravodlivosti.
Radšej pomôžte svojmu blízkemu prijať situáciu s tzv. „benevolentnou čestnosťou“ – spôsobom, ako na seba nebyť tvrdý, keď vstrebávame bolestivé skutočnosti. Skúste im tiež pomôcť nájsť v situácii niečo zmysluplné, čoho by sa mohli držať, nesnažte sa hrať na boha.
3. „Niekto to má vždy horšie. Pozri na … (osobu alebo príčinu).“
Udržiavanie si nadhľadu je nevyhnutnou súčasťou prekonávania nepriazne osudu, no nie vždy to ide ľahko. Ľudia, ktorí sa trápia, zvyčajne nechcú počuť o bolesti inej osoby, aspoň nie bezprostredne po smutnej udalosti. Pripomínať im, že existujú aj iní, ktorí trpia ešte viac než oni, sa môže zmeniť na skúšku ich trpezlivosti.
Radšej im dovoľte ich bolesti, smútok, pobúrenie, plač alebo iné emócie slobodne vyjadriť. Precítiť vlastné emócie je v čase hojenia citových rán nesmierne nápomocné, ešte dôležitejšie je potom naučiť sa ich nechať prichádzať a zasa aj odchádzať ako vlny. Ak vidíte, že váš blízky je viac dole ako hore, citlivo navrhnite, či by sa nechcel porozprávať s terapeutom.
4. „Viem, čo prežívaš.“
Naozaj? Prežili ste na vlas rovnaké okolnosti ako váš blízky? Alebo neúmyselne premietate svoje vlastné skúsenosti na tie ich? Pri interakcii s niekým, kto si prechádza trápením, je dôležité byť prítomný v ich príbehu, skúsenostiach a emocionálnych výzvach. Umožniť človeku byť vypočutý je jednou z najlepších podpôr, ktoré môžeme ponúknuť. Až potom je užitočné zdieľať úryvky z vašich vlastných skúseností, ktorými sa pokúsime povedať „nie si sám“.
Treba pamätať aj na to, že aj keď sú situácie zriedka úplne rovnaké, emócie podobné sú. Všetci cítime strach, hnev, smútok, krivdu, radosť, úľavu či spokojnosť. Ak sa chcete podeliť o svoj vlastný smutný príbeh, skúste sa zamerať na zdieľaný emocionálny zážitok. To znižuje riziko, že si váš blízky vaše rozprávanie vysvetlí ako snahu o redukciu jeho vlastného problému.
5. „Mysli pozitívne.“
Aj keď ľutovanie sa nie je efektívne, nezabúdajme tiež, že žiadna bolesť nie je pozitívnym zážitkom. Ak sa budete snažiť zakryť utrpenie človeka vynútenými pocitmi šťastia, bolesť nezmizne. Frázy založené na šťastí sú často len vatou na vyplnenie ticha. Namiesto toho radšej buďte úprimný.
Je naozaj v poriadku, často ešte aj užitočnejšie, povedať: „Kiež by som vedel, čo ti mám povedať. Neviem si predstaviť, čo prežívaš. Prosím, daj mi vedieť, ako môžem pomôcť.“
A ak sa chcete zamerať na niečo pozitívne, pripomínajte človeku jeho silné stránky. Aj čo dokázal urobiť v minulosti, keď stál pred výzvou alebo trápením a inšpirujte ho, aby to zopakoval.
6. „Keby som bol/a na tvojom mieste, urobil/a by som …“
Je prirodzené chcieť pomôcť, ale nepriazeň osudu nie je obdobie, kedy by ste sa mali hrať na toho najmúdrejšieho. Zmena, výzva a kríza sú vysoko individualizované skúsenosti, ktoré ovplyvňujú každého z nás odlišne. To, ako sa s týmito situáciami vysporiadame, závisí od mnohých faktorov, vrátane našej osobnosti, životných skúseností, viery a povahy situácie.
To, že situáciu môžete riešiť jedným spôsobom, neznamená, že je nevyhnutne vhodná pre niekoho iného. Buďte empatickí, vžite sa do kože svojho priateľa, ale nenúťte ho navliecť sa do vašej. Počkajte, kým sa vás opýtajú na váš názor. Ak v určitom okamihu cítite, že máte múdre slová, ktoré môžete ponúknuť, začnite slovami: „Môžem navrhnúť…?“
7. „Hovoril/a som ti to.“
Veľké NIE. Život nás niekedy vrhne do náročných situácií, o ktoré sme nežiadali. Inokedy prispievame k nášmu vlastnému utrpeniu, aj keď je to neúmyselné. Aj keď je ťažké postaviť sa na vedľajšiu koľaj a sledovať, ako naši blízki robia veci, kvôli ktorým o nich máme obavy, naznačovať alebo dokonca povedať niečo ako „veď som ti to hovoril/a“ nie je vôbec nápomocné a môže aj ublížiť. Buďte láskaví. Nezískate žiadne body za to, že máte pravdu, za vašu prítomnosť však áno. Namiesto toho človeku skúste pomôcť vyhnúť sa rozhodnutiam, ktoré by mu mohli spôsobiť ďalší smútok.
4 rady, ako sa správne zachovať podľa terapeutky
Michele DeMarco je terapeutka, oceňovaná spisovateľka a autorka v oblasti psychológie, zdravia a duchovna. Publikovala v prestížnych periodikách ako The Daily News, Boston Globe, Bloomberg, či Living Well. Tu sú 4 jej odporúčania, ako podporiť človeka, ktorý prechádza trápením a pomôcť mu.
1.Buďte trpezliví a riaďte sa tempom vášho blízkeho.
Ide o proces, ktorý sa nedá uponáhľať. Ak má váš priateľ chuť rozprávať, nechajte ho. Ak potrebuje pokojný čas, darujte mu ho. Tak či onak, nech vedie on. Smiech je v poriadku rovnako ako plač. Nič ako „normálny“ harmonogram liečby po strate či nešťastí neexistuje.
2. Pravidelne sa ozývajte – aj keď sa vám hneď neozvú späť.
Väčšina ľudí, ktorí prežívajú trápenie, má obmedzené kapacity, keďže nešťastie si vyberá daň – fyzicky, psychicky, emocionálne a duševne. Ak váš priateľ nereaguje, nemusí to nevyhnutne znamenať, že vás odmieta. Pravdepodobnejšie je, že nemá energiu odpovedať, preto sa nevzdávajte.
Neznamená to, že ho musíte bombardovať, stačí sa ozvať raz za pár dní. Môžete zavolať, poslať e-maily, textové správy alebo súkromné správy na sociálnych sieťach. Nikdy nepožadujte, aby vám váš blízky do určitého času zavolal späť. Povedzte mu radšej, že na neho myslíte, že ste tu pre neho a že ho príležitostne skontrolujete.
Prečítajte si tiež
Slzy liečia. Dá sa zbaviť niektorých ochorení z nevyplakaných sĺz?
3. Dajte človeku voľnosť a snažte sa nebrať veci osobne.
Trápenie nás môže posunúť za naše hranice, čo je jeden z dôvodov, prečo ľudia na emocionálnej hrane často hovoria a robia veci, ktoré by inak nerobili. Aj keď vás isto zabolí, ak na vašu adresu utrúsia krutú poznámku, zvážte, či takýto komentár vychádza z ich jadra, alebo či je to len preto, že sú momentálne rozladení. Pripomeňte si, že aj keď to ten človek myslel vážne, všetky vzťahy majú dynamiku a tento problém je možné vyriešiť vo vhodnom čase v budúcnosti, keď sa všetko upokojí.
Stanovenie a rešpektovanie hraníc je dôležitou súčasťou každého liečebného procesu. Ak váš milovaný hovorí niečo obzvlášť bolestivé, jemne a vo vhodnom čase mu dajte vedieť, ako ste sa cítili. Spýtajte sa, či to, čo povedal, myslel naozaj vážne. A pripomeňte mu, že ste na jeho strane.
4. Doprajte priestor aj sebe.
Byť tu pre niekoho, kto prechádza trápením, nie je ľahké. Možno niečo nepochopíte správne alebo urobíte chybu. Aj vy budete mať svoj vlastný súbor emócií, s ktorými sa musíte vyrovnať. Možno budete cítiť, že váš vzťah je nevyvážený, keďže dávate viac ako dostávate, je preto užitočné držať sa vlastnej miery tolerancie.
Pomôžu dychové cvičenia aj priznanie, že je v poriadku, ak je to na čas takto, lebo v istom okamihu sa možno v ťažkej situácii ocitnete vy. Spoľahnite sa na svoju sieť priateľov tak, aby ste mali podporu, kým ste sami oporou pre druhého.
Foto: micheledemarco.com, unsplash.com, pixabay.com
Mohlo by vás zaujímať:
Ako sa vyrovnať s odchodom blízkeho človeka?
Ako dávať druhým, aby ste dostávali viac a mali lepší život?
Ako sa prestať sťažovať na minulosť a konečne sa pohnúť dopredu?
Poznáte princíp 90/10? Toto pravidlo vám môže zmeniť život
8 otravných viet, ktoré nikdy nehovorte svojej kamoške
Nenechajte sa využívať a zneužívať. Nepretrhnite sa pre druhých
