Demänovská Dolina je asi najznámejšia a najnavštevovanejšia dolina v Nízkych Tatrách. Meria 15 kilometrov, je súčasťou Národného parku Nízke Tatry, v ktorom patrí k najväčším vzácnostiam Demänovský kras a Vrbické pleso. Dolina sa nachádza medzi vrcholmi Ďumbier (2043m), Krúpova Hoľa (1927m), Chopok (2024m), Dereše (2003m), Poľana (1889m). Je to turisticky najfrekventovanejšia trasa z Liptovského Mikuláša.
„V minulosti sem smerovali najmä baníci a železiari. Miestni obyvatelia boli známi dolovaním železnej rudy v Demänovskej doline v 17. a 18. storočí. Neskôr tu žili hlavne remeselníci (garbiari či výrobcovia plátna) a v súčasnosti sú vstupnou bránou do Demänovskej doliny, ktorá sa stala jedným z najznámejších centier turistiky a zimných športov na Slovensku,“ dozviete sa v turistickom sprievodcovi Liptov z vydavateľstva Dajama.
V roku 1964 sa zo všetkých existujúcich objektov cestovného ruchu v Demänovskej doline vytvorila samosprávna obec Demänovská Dolina, ktorú historicky vytvorilo päť osád: Tri studničky v dolnej časti, Jaskyne, Repiská a Lúčky v strednej časti a Jasná v hornej časti.
Osídlenie už v praveku
Demänovská dolina (najmä jej jaskyne) bola osídlená už v praveku (svedčia o tom viaceré nálezy, napríklad v jaskyni Okno). Hoci v posledných dvoch tisícročiach bola neosídlená, život sa do nej predsa len vrátil. Na niektorých miestach sa tu ťažila železná ruda, inde stáli salaše, pastierske koliby a drevorubačské domy, po prvej svetovej vojne sa vybudovali prvé víkendové chaty.
Objavením a sprístupnením jaskýň, vybudovaním asfaltovej cesty a rozvojom turistiky (najmä lyžovania) sa Demänovská dolina prepracovala medzi najznámejšie slovenské športovo‑rekreačné strediská. Jej turistické využitie podmienila geomorfologická pestrosť, bohatstvo flóry a fauny a dobré poveternostné pomery. Na ploche 837 ha sa tu nachádza národná prírodná rezervácia, ktorej dolnú časť tvorí kaňonovitá dolina zarezaná vo vápencoch a dolomitoch.
Horná časť doliny je žulová s ľadovcovým povrchom (na jednej z morén sa nachádza Vrbické pleso). Odvodňujú ju potoky Zadná voda a Demänovka, ktoré svojimi ponormi vytvárajú unikátny podzemný systém národnej prírodnej pamiatky Demänovské jaskyne.
Hrádze okolo plesa boli upravené, aby sa udržala stála výška hladiny. Ale aj tak už od okrajov zarastá tŕstím a inou vegetáciou a tvoria sa na ňom aj malé ostrovčeky. Od roku 1975 je prírodnou pamiatkou. Leží za Mikulášskou chatou a okolo neho vedie náučný chodník.
Turistické chodníky
Milovníkom pešej turistiky ponúka Demänovská dolina množstvo značkovaných trás, viaceré náučné chodníky a sieť turistických chodníkov, na ktorých si prídu na svoje aj pohodlnejší turisti.
V dolnej časti doliny vedú chodníky lesným terénom cez hlboké kaňony a pomedzi strmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole. Väčšinu trás možno absolvovať ako okruhy. Pekne popísané – trasy, dĺžka, časový rozpis vyše tridsiatky náučných chodníkov nájdete aj v turistickom sprievodcovi Liptov.
Fyzicky zdatnejší turisti si neodpustia výstupy na najvyššie nízkotatranské končiare Chopok (2 024 m) a Ďumbier (2 043 m), ktoré ponúkajú atraktívne výhľady takmer na polovicu Slovenska. Pohodlnejší návštevníci si môžu cestu uľahčiť sedačkovou či kabínkovou lanovkou.
Chodník Demänovská Dolina
Okrem náučných chodníkov k Demänovským jaskyniam vedie dolinou náučný chodník Demänovská dolina s 12 informačnými panelmi a dĺžkou 14 km. Začína sa na parkovisku pred hotelom Grand (1 102 m) a končí pri chate na poľane Lúčky (925 m).
Z Bielej púti zase vedie krátky nenáročný ani nie 1 km dlhý náučný chodník pod názvom Promenáda Lutonského, ktorý končí na chate Björnson.
Inšpiráciou pre vznik ďalšieho náučného chodníka aj jeho hlavným prvkom bola riečka Demänovka. Chodník s názvom Príbeh vody je dlhý približne 4 km. Začína na vstupe do Demänovskej doliny a prechádza pozdĺž riečky Demänovka (vedie aj popri Demänovskej ľadovej jaskyni a Demänovskej jaskyni slobody).
Rozhľadňa na Ostredku
Ak by sme sa chceli pozrieť na Demänovskú dolinu a predovšetkým panorámu Nízkych Tatier z výšky, ideálnu príležitosť k tomu poskytuje rozhľadňa na Ostredku. Postavili ju na južnej strane čiastočne odlesneného hrebienka tiahnuceho sa stredom Demänovskej doliny a dostaneme sa k nej od parkoviska v Jasnej po žlto značkovanom chodníku, ktorý vedie cez celý hrebeň Ostredka. Krátky, ani nie polhodinový výstup k rozhľadni rozhodne stojí za nádherný výhľad na končiare Nízkych Tatier – Ďumbier, Chopok, Dereše či Poľanu.
Pokračujúc od rozhľadne kúsok ďalej po žlto značkovanom chodníku, prídeme onedlho k pamätníku SNP a symbolickému cintorínu obetí Nízkych Tatier. Nájdeme tu desiatky kovových tabuliek s menami tých, ktorí zahynuli v Nízkych Tatrách.
Alojz Lutonský a lanovka
Do histórie Demänovskej doliny sa nezmazateľným písmom zapísal vášnivý turista a lyžiar Alojz Lutonský. Rodák z Moravy prišiel už v detstve na Liptov a okrem iného sa podieľal na sprístupňovaní jaskýň v Demänovskej doline. V roku 1924 sa stal tajomníkom mikulášskeho odboru Klubu československých turistov a neskôr jeho Tatranskej komisie. Tu prebudoval Zbor tatranských vodcov, zmodernizoval záchrannú službu, podieľal sa na vybudovaní turistických chodníkov (napríklad Tatranskej magistrály) a bol jedným z tvorcov Symbolického cintorína pod Ostrvou vo Vysokých Tatrách.
Pomáhal pri výstavbe lanovky na Lomnický štít a slávu mu priniesla najmä výstavba prvej lanovky na Chopok, spustenej do prevádzky v roku 1949. Okrem toho bol aj vynikajúcim fotografom, editorom časopisu Krásy Slovenska a hlavne organizátorom turistického ruchu v Demänovskej doline. Neskôr sa stal aj riaditeľom Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Nie náhodou mu obec Demänovská Dolina udelila čestné občianstvo.
V spolupráci s vydavateľstvom Dajama, časopisom Krásy Slovenska
Foto: Dajama, Daniel Kollár, Wikipedia, Wikimedia/Pe3kZA