Hrad Súľov. Malebná stredoveká zrúcanina

Na Slovensku máme množstvo krásnych hradov a zámkov, ale tiež hradných zrúcanín, ktoré dýchajú starobylou atmosférou. Medzi také určite patrí aj hrad Súľov, ktorý má spomedzi slovenských hradov jednu z najextrémnejších polôh. Bralnatý terén vymedzil staviteľom hradu len veľmi malý priestor a donútil ich čo najviac využiť prírodné danosti miesta. Môžete tak spojiť návštevu zaujímavej hradnej zrúcaniny s turistikou, ktorá dá zabrať a preverí vašu kondičku 🙂 Odmenou vám budú nádherné výhľady na Považie.

Ako sa tam dostať?

Súľov je dedinka južne od Bytče, približne na polceste medzi Žilinou a Považskou Bystricou. Z diaľnice D1 musíte zísť na cestu 61 – ak idete od Trenčína, tak za Považskou Bystricou. Ak idete od Žiliny, tak pri Bytči. Po pár kilometroch prejdete cez Jablonové do dedinky Súľov.

Na hrad sa najlepšie dostanete od Koliby pod Skalami. V severnej časti obce Súľov-Hradná odbočte na úzku cestu smerujúcu ku kolibe. Prejdete popri kolibe cez pasienky až vstúpite do lesa. Pokračujete popri oddychovom stolíku, prejdete cez žltú trasu a napojíte sa na červenú. Prídete k rázcestiu Lúka pod hradom a tam si vyberiete zelenú trasu, ktorá vedie až ku hradu. Cesta vám zaberie približne ¾ hodiny.

Hrad Súľov

Nachádza sa kúsok od obce Súľov v rovnomenných skalách. Malebná zrúcanina stredovekého hradu, ktorý odvážne postavili na ťažko prístupnom skalnom zoskupení. Svojou polohou pripomína hniezdo vtákov. V minulosti sa nazýval aj Roháč, dnes toto meno patrí jednému z vrchov Súľovských skál.

Postavili ho na ťažko dostupnom mieste uprostred Súľovských skál v nadmorskej výške 660 m, o 280 metrov vyššie ako podhradská obec Súľov. Tvoria ho dva samostatné hrady – horný a dolný. Pre značný výškový rozdiel ich spájala tunelová chodba vytesaná v skale. V stredoveku patril rodine Súľovskovcov a neskôr Sirmiensisovcov. V druhej polovici 18. storočia majitelia v tom čase zanedbanú stavbu opustili a nechali spustnúť. „Na hornú plošinu najťažšie prístupného hradu na Považí s krásnym výhľadom sa dostaneme po tzv. stupoch vytesaných do skaly a po železnom rebríku. V závere sa ešte treba pretiahnuť cez úzky otvor v murive,“ popisujú Daniel Kollár a Ján Lacika v turistickom sprievodcovi Od hradu k hradu 1.diel.

Prechádzka po hradnom vrchu

Hradný vrch nie je najvyšším bodom v krajine, severne od neho skalnatý hrebeň výrazne stúpa až na Bradu (816 m). Hrad zaberal tri hradné bralá usporiadané na pôdoryse trojuholníka. Na juhu leží jedno bralo, na severe sú zvyšné dve. Jadro hradu stálo na južnom brale, kde sú dodnes viditeľné základy strážnej veže a ohradený dvor s cisternou.

Z paláca na východnej strane sa zachovali klenuté priestory prízemia, do ktorého ústi chodbová štrbina využívaná ako hlavný vchod do tejto časti hradu. Podľa historického záznamu z roku 1752 tu boli okrem obytných a reprezentačných priestorov aj kuchyňa, práčovňa a klenotnica.

Na východe hradného jadra bolo malé predhradie s hlavnou vstupnou bránou do hradu na južnej strane. Predhradie bolo pôvodne zastavané hospodárskymi budovami. Východné z dvoch hradných brál na severe areálu nieslo strážnu vežu.

Inštrukcie pre polkorába

Kedysi symbol feudálnej moci. Vzácna ruina uprostred Súľovských skál. Hrad je zaujímavá stavebná technická pamiatka. Vtedajší stavitelia podali naozaj obdivuhodný výkon. „Často sa hrad nazýva nielen ako orlie hniezdo, ale aj lastovičie hniezdo. Ako keby bol doslova nalepený na skalách,“ povedala pre reláciu Slovensko v obrazoch historička Štátneho archívu v Žiline Michaela Kerešová.

V múroch hradu sa kedysi snúbili obytné a reprezentatívne miestnosti s dômyselným obranným systémom. Zaujímavé je, že nemožno presne datovať, kedy sa tam prestalo bývať. Aj keď tam už šľachtici nebývali, snažili sa ľudia hrad udržiavať, zachovávať ho v čo najlepšom stave.

O tom ako sa v dávnych časoch žilo na hrade hovorí do istej miery inštrukcia pre polkorába (kastelána), správcu tohto hradu z roku 1685, v ktorej sa hovorí, že pri každom otváraní a zatváraní brány polkoráb spolu s drábmi museli odriekať modlitbu Pánovu, čiže otčenáš. O bezpečnosť dbali drábi, pričom každý mal malú strelnú zbraň. Nesmeli do hradu pustiť kohokoľvek, o každej návšteve museli byť hradní páni upovedomení.