Mala viazať knihy, lenže... Kníhviazačka z Jericha

Nádherný príbeh, ktorý je poctou knihám a čítaniu. Sile slov, ktoré dokážu raniť, ale aj povzbudiť, preniesť do iných svetov, potešiť dušu i srdce. Kníhviazačka z Jericha sa odohráva na pozadí 1.svetovej vojny a podmaní si vás príbehom, ale najmä krásne vykreslenými postavami.

„Vašou prácou je tie knihy skladať, nie ich čítať…“
Pokračovala v rozprávaní, no ja som ju prestala počúvať. Počula som to už stokrát – hárky sme mali falcovať, nie čítať, knižné bloky sme mali dávať dohromady, nie ich čítať – a po stý raz som si pomyslela, že čítanie tých stránok bolo to jediné, čo robilo zvyšok znesiteľným. Dovolil som si pozmeniť výrazy len tam, kde sa mi zdalo, že nedbanlivosť, prepisovateľ či tlačiar pozmenili slovo či vetu a ich celkový význam.
Pani Hoggová zdvihla prst a ja som rozmýšľala, na čo som jej nebola schopná odpovedať. Tvár jej červenela tak ako vždy. Potom sa do toho vložila naša majsterka.

Kníhviazačka z Jericha

Mladá žena z Veľkej Británie pracuje ako kníhviazačka, keď sa jej naskytne šanca získať poznanie i lásku, no prvá svetová vojna jej prevráti život naruby. Píše sa rok 1914 a keďže prvá svetová vojna vzala Británii mladých mužov do boja, chod krajiny musia udržiavať ženy. Medzi ne patria aj Peggy a Maude, dvojčatá, ktoré žijú v Oxforde na úzkom riečnom člne a pracujú v kníhviazačskej dielni v univerzitnom vydavateľstve.

Ambiciózna a inteligentná Peggy väčšinu svojho života počúva, že jej prácou je knihy viazať, nie ich čítať. No keď ich strany falcuje a ukladá na kôpky, v myšlienkach lieta na Walton Street, kde študentky Somervillu majú na dosah celú knižnicu.
Maude, naopak, netúži po ničom inom, než už má. Chce tráviť dni falcovaním strán kníh spolu s ostatnými kníhviazačkami. Je zvláštna, no zraniteľná, a Peggy cíti, že na ňu musí dohliadať.

Utečenci prichádzajúci z vojnou poznačených miest v Belgicku rozčeria hladiny miestnej komunity a zasiahnu aj do života dvoch sestier. Peggy začína vnímať, že na ňu môže čakať aj iná budúcnosť. Taká, v ktorej by sa mohla vzdelávať a využívať aj svoj intelekt, nielen svoje ruky. Keď však vojna a choroba prevrátia jej svet hore nohami, hrozí, že jej láska k belgickému vojakovi (a aj s ňou spojené záväzky) bude musieť ustúpiť.

Nikdy sa mi to nezunuje…

Autorka Pip Williamsová si detailne preštudovala kníhviazačské remeslo, pretože prichádza s úžasnými detailmi, ktoré vás budú baviť. Vojna v pozadí ukazuje, aké to bolo vtedy ťažké a nebezpečné…no zároveň vidno, ako si ľudia nachádzali cestu k bežnému životu, aby tej hrôze nepodľahli. Pri čítaní Kníhviazačky budete mať ešte väčšiu chuť čítať. Budete mať chuť doplniť si knižnicu a už sa budete tešiť na ďalšie a ďalšie knihy.

Zdvihla som si knihu k nosu: čistá koža a miznúca vôňa atramentu a lepidla. Nikdy sa mi to nezunuje. Bola to úplne čerstvá vôňa novej myšlienky, starého príbehu, znepokojujúcich rýmov. Vedela som, že sa z tej knihy v priebehu mesiaca vytratí, a tak som sa zhlboka nadýchla, ako keby som mohla do seba nasať všetko, čo bolo vytlačené na týchto stranách.

Román Kníhviazačka z Jericha je o vzdelaní. O tom, kto ho poskytuje, kto má k nemu prístup a o tom, čo všetko sa počas tohto procesu stráca. Podobne ako v medzinárodnom bestselleri Slovník stratených slov, Pip Williamsová aj v tejto knihe ženskými očami premyslene odhaľuje ďalší, sotva vnímaný kúsok.

Pozrite si ďalšie KNIŽNÉ TIPY.

Pip Williamsová

Narodila sa v Londýne, vyrastala v Sydney a teraz žije v austrálskom Adelaide Hills. Okrem kníh píše aj články o cestovaní, krátke prózy, poéziu a recenzuje knihy. Vo svojom románe Slovník stratených slov sa ponára do archívov Oxfordského slovníka anglického jazyka a nachádza príbehy chýbajúcich slov a žien, ktoré žili medzi jeho riadkami.
Jej knižka sa začala dvomi jednoduchými otázkami: „Znamenajú slová pre mužov a ženy niečo rozdielne? A ak áno, je možné, že sme v procese ich definovania niečo stratili?“