Mýto pod Ďumbierom. Turistika, lyžovačka...

Mýto pod Ďumbierom je malebná obec učupená v náručí Nízkych Tatier a má čo ponúknuť priaznivcom krás našej krajiny, a to v každom ročnom období. V zime i v lete. Navyše má aj bohatú históriu, takže sa tam oplatí zájsť.

O ubytovanie sa nemusíte báť – priamo v obci sa nachádzajú malé penzióny rodinného typu. Vedľa hlavnej cesty smerom na Čertovicu bol na pravej strane vybudovaný hotel Mýto, jediné veľkokapacitné zariadenie, a na ľavej penzión Mýtnik. V chatovej osade v Mlynnej doline slúžia na prenájom chaty. Nové priestory investičnej rekreačnej výstavby sa nachádzajú aj oproti lyžiarskeho areálu Mýto ski & bike park pozdĺž cesty do Bystrej.

Do Mýta pod Ďumbierom sa dostanete zo severu z diaľnice D1, zídete smerom na Hybe a pokračujete cez Kráľovu Lehotu, Nižnú a Vyšnú Bocu.
Z juhu od Banskej Bystrice v smere na Brezno odbočíte v Podbrezovej doľava na Mýto.

Ako vznikol názov Mýto?

„V úzkom údolí uprostred lesov popri potôčiku Štiavnička sa vinie staručká, no významná cesta z Liptova cez Čertovicu dolu do údolia Hrona. V súčasnosti už dávno opustila tie mäkké zákruty a strmé stúpanie, ktoré boli jej súčasťou pred niekoľkými stáročiami, keď pri nej vtedajšie slobodné kráľovské mesto Brezno dalo postaviť drevený domček. Pri ňom sa pocestní zastavovali, aby si oddýchli, občerstvili sa, ale aj zaplatili miestnemu mýtnikovi poplatok za použitie cesty rozsiahlym chotárom,“ popisuje Katarína Šuchová v časopise Krásy Slovenska.

Pri tomto mestskom mýtnikovi sa stretávali uhliari, baníci či drevorubači. Vtedajší kupci mali postavenie zemianskych osôb, a tak ako obyvatelia slobodných kráľovských miest, ktorí mali na to osvedčenie v podobe listiny, neboli povinní platiť mýto.

Od pešieho pocestného mýtnik vyberal pol denára, furman platil 2 denáre od koňa, 4 denáre od páru volov, za fúru dreveného riadu 20 denárov, od centa soli 2 denáre. Podobné poplatky sa platili za súkno, plátno, chmeľ, povrazy, cukor, tabak či pušný prach…

Baníci, uhliari i drevorubači

Keď rozvoj techniky priniesol do života železnice a doprava sa zdokonaľovala, vyberanie mýta pokleslo a neskôr úplne zaniklo. Z mýtnika sa stal krčmár. Breznu patril celý vtedajší chotár, ktorý mal v tých časoch podobu pralesa s ojedinelými čistinkami lemujúcimi potok. Mestu patril aj drevený domček mýtnika a tiež mýto, ktoré sa tu vyberalo. Neskôr aj mlyn a krčma.

Okrem baníkov pracujúcich v neďalekých dolinách a vymývajúcich potočné zlato mesto do týchto končín posielalo aj drevorubačov či uhliarov. Vyrúbané klčoviská a čistinky sa začali premieňať na pastviny, oráčiny a tak sa vytváral užší vzťah ľudí k poľnohospodárstvu.

Takto na tomto mieste vznikala osada drevorubačov, poľnohospodárov a uhliarov ukrytá v širšom údolí a odrezaná od okolitého sveta. V roku 1855 navštívila Slovensko slávna česká spisovateľka Božena Němcová a v blízkosti Mýta pod Ďumbierom aj národovcov, ktorí ju ochotne prijali. Spolu s nimi chodila a po okolí zbierala povesti, piesne a obyčaje.

Turistika v Mýte a okolí

Ak ste boli niekedy v Mýte pod Ďumbierom, viete, aké nádhery sú všade na okolí. Najvyššie vrcholy Nízkych Tatier ako Ďumbier, Chopok či na východnej strane ležiaca Kráľova hoľa boli v minulosti navštevované len sporadicky pre nedostupnosť a odľahlosť od komunikačných línií. Vtedajší nedostatok horských chodníkov, rovnako absencia prístreškov či chát vo vyšších polohách a v neposlednom rade blízkosť Tatier spôsobovali, že ešte aj na prelome 19. a 20. storočia nadšenci turistiky takmer Nízke Tatry neobjavili.

Dnes je situácia úplne iná a okolie Mýta pod Ďumbierom láka čoraz viac návštevníkov, turistov, lyžiarov, bežkárov.
Mimochodom, presne pred 120 rokmi bola vystavaná prvá murovaná útulňa na hlavnom nízkotatranskom hrebeni pod Ďumbierom, ktorá dostala pomenovanie Karlova chata, píše sa v časopise Krásy Slovenska.
Objekt nemal stáleho chatára, a tak ho často vykrádali a devastovali. Počas prvej svetovej vojny chata výrazne chátrala a v dnešnej dobe už po nej niet ani stopy. Jej pozostatky v podobe skál sa nachádzajú pod vrcholom Ďumbiera. K ďalším významným aktivitám spolku patrilo budovanie turistických chodníkov, značenie turistických trás, ako aj organizovanie túr a výletov.

Turistika, lanový park, jazero…

V posledných rokoch láka okolie čoraz viac ľudí a to vďaka krajinnej scenérii podhoria Nízkych Tatier. Môžete si tam zalyžovať v ich vlastnom lyžiarskom stredisku, urobiť si túry na Ďumbier a Chopok, prípadne si zajazdiť na koni v Ajax farme.

Odporúčame tajomný Večerný pochod s Mýtnikom, návštevu krásnej Bystrianskej jaskyne a dobrodružstvá v lanovom parku Tarzania Tále. Má 23 prekážok umiestnených v korunách stromov vo výške 5 až 7 metrov. Ťažšia červená trasa má takmer 300 metrov, ľahšia modrá 180 metrov. Pre najmenších odporúčame 90 metrov dlhú trasu.

Milovníci sakrálnych pamiatok môžu otvoriť dvere do katolíckeho alebo evanjelického kostola. Popri kostoloch stojí za zmienku aj tradičná kováčska vyhňa, ktorej pôvod siaha do počiatku 20. storočia a ktorá je stále plne funkčná. Vďaka tomu umožňuje nakuknutie do ľudových tradícií a remesiel tejto niekdajšej banskej osady.

Prečítajte si tiež
Čertovica. Východisko pre bežkárov + 5 obľúbených tratí.

Umelo vytvorená vodná nádrž Krpáčovo leží v rovnomennej rekreačnej oblasti pri Hornej Lehote a v letnej sezóne sa využíva pre kúpanie, aj člnkovanie, vodné bicyklovanie alebo rybolov. Pri vodnej nádrži Krpáčovo sa nachádza aj socha matky s dieťaťom a okolie priam volá po prechádzkach a cyklistike.

Vajskovský vodopád nájdete v rovnomennej doline južnej strany Nízkych Tatier a dostať sa k nemu možno z Dolnej Lehoty alebo Kosodreviny cez sedlo Príslop. Je vysoký 9 metrov a vytvárajú ho vody Vajskovského potoka pretekajúce tunajšími skalnými tiesňavami.

V spolupráci s časopisom Krásy Slovenska.
Predplaťte si tento najstarší slovenský časopis.
Text a foto: Katarína Šuchová, Ján Lacika a archív obce Mýto pod Ďumbierom, Wikimedia