Najkrajšie katedrály na svete. 7 chrámov, ktoré očaria

Pravdepodobne ste niektorú z nich už navštívili. Minimálne ich pár poznáte z fotografií, médií…pretože ročne dokážu uchvátiť milióny ľudí. Sú totiž majestátne, majú neopakovateľnú atmosféru a dýchajú históriou. Keď pred nimi stojíme, cítime sa takí maličkí…
Vyberte sa s nami na cestu po svete a navštívime tie najkrajšie a najznámejšie katedrály, ktoré lákajú ľudí zo všetkých kontinentov. Samozrejme, zoznam by mohol byť oveľa dlhší a asi aj odlišný od toho nášho. Možno by ste pridali Sevillskú alebo Milánsku katedrálu, možno Chrám Najsvätejšej Trojice v Portugalsku, či Katedrálu vo Florencii.
Toto je však 7 katedrál, chrámov a bazilík, ktoré uchvátili nás.

Chrám Notre-Dame (Francúzsko)

Asi najznámejšia katedrála na svete – nielen svojou históriou, monumentálnosťou, ale aj vďaka Victorovi Hugovi, ktorý napísal kultový román Chrám Matky Božej v Paríži.
Katedrála leží vo východnej polovici parížskeho ostrova Île de la Cité. Považuje sa za jeden z najkrajších symbolov francúzskej gotickej architektúry.
Vďaka unikátnemu prechodu od neskoro románskeho štýlu ku gotickému patrí katedrála k najvýznamnejším pamiatkam európskej stredovekej architektúry.

Pôvodne na jej mieste stál rímsky chrám a potom rano-kresťanská bazilika. Stavba súčasnej katedrály Notre-Dame sa začala v roku 1163 na želanie biskupa Maurica de Sullyho a dokončili ju v roku 1345. Na jej stavbe sa podieľalo celkovo 160.000 robotníkov.

Ničivý požiar v roku 2019

Victor Hugo a Chrám Matky Božej v Paríži

Katedrála sa opäť dostala do médií v apríli 2019, kedy ju zachvátil obrovský požiar. Zaujímavé je, že už sám Victor Hugo si uvedomoval potrebu zachrániť katedrálu Notre-Dame, ktorá bola počas Francúzskej revolúcie značne poškodená a nasledujúcich tridsať rokov pustla. Reálne hrozilo, že jedinečný gotický chrám zbúrajú.Hugov román Chrám Matky Božej v Paríži podnietil vypísanie verejnej zbierky a katedrálu sa aj vďaka spisovateľovej osobnej angažovanosti podarilo zachrániť.

História sa tak trochu opakuje a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži (v novom slovenskom vydaní) pomáha znova mobilizovať sily a prostriedky na záchranu tejto unikátnej súčasti svetového kultúrneho dedičstva. Z každej predanej knihy ide euro na obnovu katedrály. „Aj keď si uvedomujeme, že naše jedno euro z každého predaného kusa je iba kvapkou v mori, chceli by sme aspoň symbolicky nadviazať na posolstvo Victora Huga, ktoré zanechal na stránkach svojho románu,“ tvrdí šéfredaktorka vydavateľstva Slovenský spisovateľ.

Bazilika svätého Petra (Taliansko)

Táto renesančno-baroková vatikánska stavba je navštevovanejšou svätyňou na svete. Stojí na mieste predchádzajúcej neskoroantickej sakrálnej stavby, ktorú dal postaviť prvý kresťanský cisár Konštantín I. na žiadosť pápeža Silvestra I.
Základný kameň položili v roku 1506 a dokončili ju až o 120 rokov.
Na nádhere Baziliky svätého Petra sa podieľali štyria géniovia tej doby: renesančný architekt Donato Bramante, Michelangelo Buonarroti, ktorý navrhol detaily stavby.
Tie zavŕšil ranobarokový umelec Carlo Maderno riešením monumentálneho priečelia a napokon pridal ruku k dielu aj sochár a architekt Giano Lorenzo Bernini. Vďaka nemu sú sochy v interiéri aj exteriéri, vytvoril baldachýn nad hrobom sv. Petra a zavŕšil stavbu námestia pred bazilikou.

Katedrála v Canterbury (Veľká Británia)

Katedrála v grófstve Kent na juhovýchode Anglicka je jedna z najstarších a najznámejších dochovaných kresťanských stavieb v Anglicku.
Už v roku 597 priplával ku Kentu misionár Augustin, ktorý tam založil katedrálu. Zároveň sa stal prvým arcibiskupom z Canterbury. Neskôr v rokoch 1070 až 1077 nechal katedrálu prestavať normandský arcibiskup Lafranc. Pôvodná normandská veža musela byť zo statických dôvodov zrútená v 18.storočí. Následne ju v tridsiatych rokoch 19.storočia nahradila dvojica veží na juhozápadnom okraji.

Bazilika Sagrada Família (Španielsko)

Nachádza sa v Barcelone na východnom pobreží Španielska a je dominantou tohto nádherného mesta. Patrí medzi najnavštevovanejšie španielske pamiatky (cca 4,5 milióna turistov ročne, čiže asi 12.000 ľudí denne) a čo je zaujímavé – stavia sa už neuveriteľných 137 rokov.
Je hlavnou stavbou slávneho katalánskeho architekta – Antoni Gaudí chcel katedrálou Svätej rodiny vybudovať „poslednú veľkú svätyňu kresťanstva“. Preto obsahuje táto katedrála množstvo kresťanských symbolov.
Pri pohľade na katedrálu vás určite okamžite zaujme premyslený súbor 18 veží, ktoré reprezentujú 12 apoštolov, 4 envanjelistov, Pannu Máriu a tá najvyššia veža Ježiša Krista.

Katedrála Zjavenia Panny Márie (Brazília)

Nájdete ju v brazílskom hlavnom meste Brasília. Je to moderná katedrála a pýcha mesta – napokon, samotné mesto vzniklo (bolo dostavané a slávnostne otvorené) až v roku 1960.
Katedrálu navrhol slávny architekt Oscar Niemeyer, zakladateľ modernej brazílskej architektúry. Základný kameň položili v roku 1958 a vysvätili ju o desať rokov neskôr, kedy ešte nemala strechu.
Zaujímavosťou je, že opornú konštrukciu katedrály tvorí 16 betónových stĺpov v tvare hyperboloidu. Každý váži 90 ton.

Katedrála svätého Patrika (USA)

Leží v New Yorku na 50.ulici a Fifth Avenue na Manhattane. Presne oproti komplexu Rockefellerovho centra. Je to najväčšia neogotická rímskokatolícka katedrála v Severnej Amerike a sídlo arcibiskupa arcidiecézy New York.
Postavil ju v rokoch 1858 až 1878 architekt James Renwick podľa vzoru európskych stredovekých katedrál. Inšpiroval sa najmä katedrálou v Kolíne nad Rýnom. Katedrála stála Američanov na vtedy neuveriteľné 2 milióny dolárov.
Dve štíhle, vyše 100-merové veže sú mladšie, pristavali ich v roku 1888. Je v nich celkovo 19 zvonov, pričom každý má inú veľkosť a nesie meno niektorého zo svätcov.
A prečo názov Katedrála svätého Patrika? Do New Yorku v čase stavby prúdil obrovský nápor írskych prisťahovalcov, preto ju zasvätili patrónovi Írska, svätému Patrikovi.

Chrám Vasilija Blaženého (Rusko)

Nachádza sa na juhovýchodnej strane Červeného námestia v Moskve a jeho architektúra symbolizuje spojenie Ruska s Európu a Áziou.
Postavili ju v rokoch 1555 až 1560 na príkaz Ivana Hrozného ako spomienku víťazstva nad kazanským chánom. Išlo vtedy o skutočne obrovské víťazstvo, pretože pustošivé nájazdy Tatarov na moskovské územie trvali už viac ako storočie. Podľa jednej legendy dali architekta chrámu Postnika Jakovleva na pokyn Ivana Hrozného po dokončení prác oslepiť.
V roku 1588 pristavali kaplnku Vasilija Blaženého, ktorá dala meno celej katedrále. Celok zavŕšili dobudovaním zvonice v roku 1670.