Obklopte sa schopnými a silnými ľuďmi

Ak máte okolo seba obmedzených a slabých ľudí, veľké sny si nikdy nesplníte. Ak aj máte jasno v tom, čo chcete dosiahnuť, a zo všetkých síl na tom makáte, no ste obklopení zlými ľuďmi, títo z vás môžu vyciciavať (nielen) energiu a v tom, aby ste svoje ciele dosiahli, vás môžu brzdiť.
Tvrdí to David Goggins, ultramaratónový pretekár, bývalý člen elitnej jednotky Navy SEALs. Označujú ho za „najtvrdšieho muža na planéte“, pretože dokončil vyše 70 ultramaratónových, triatlonových a ultracyklistických pretekov. Držal svetový rekord za 4030 zhybov, ktoré mu trvali 17 hodín. Dnes cestuje po celom svete, má motivačné prednášky a píše mimoriadne úspešné knihy. Po bestselleri Nič ma nezlomí preložili do slovenčiny Nikdy sa nezastavím.

Dobre si vyberajte ľudí

Pri výbere členov do tímu na bežecké preteky sa David nepozerá v prvom rade na to, či sú potenciálni kandidáti vrcholoví bežci, prípadne aké majú výsledky. Všíma si ich povahové črty, pričom dôležité je preňho hlavne to, či sú odhodlaní bojovať a ísť za svojím cieľom za akýchkoľvek podmienok a či dokážu ísť iným príkladom.

„Zo štyroch členov tímu, ktorí išli so mnou a Kish do Moabu, bežal ultramaratón len jeden a dvaja behávali len okolo 30 kilometrov týždenne. Ja som si ich však nevybral preto, koľko alebo ako behajú, ale preto, že mi rozumeli. Chápali, ako vnímam svet okolo seba, mali podobné názory ako ja, boli si vedomí, čo všetko som ochotný v záujme splnenia svojho cieľa urobiť, a boli odhodlaní mi v tom akýmkoľvek spôsobom pomôcť,“ vysvetľuje vo svojej knihe.

Zamerali sa výhradne na to, aby v tom ultramaratóne dosiahol čo najlepší výsledok. Keď im povedal, že sa chce vrátiť na trať a dokončiť ho, ani trochu ich to neprekvapilo. Boli s ním celý ten deň a vedeli, že mu je už lepšie, a, čo je najdôležitejšie, kto je a aký je.

Najdôležitejšie pre Davida je, aby to boli odvážni ľudia, ktorí svojich parťákov nenechajú napospas osudu a bojujú s nimi v zákopoch bez ohľadu na mieru hroziaceho nebezpečenstva. Vo vojenskej terminológii sa za zákop považuje priekopa na ukrytie a ochranu vojakov v boji. V bežnom živote je každý z nás v tom svojom „zákope“ len s blízkymi ľuďmi, ktorým môže bezvýhradne dôverovať, ktorí ho dokonalo poznajú a ktorí vedia, čo mu nevyšlo a čo chce dosiahnuť, prípadne čo ho v tom brzdí.

Hlavou múr neprerazíte

Väčšine ľudí je jedno, koho si do svojho zákopu vpustia. Bez rozmyslu si doň volajú všetkých dávnych kamošov a členov rodiny, akoby najdôležitejšími podmienkami vstupu boli dlhoročný vzťah alebo pokrvné puto. Je skvelé, ak vám nejaké priateľstvá z detstva vydržali až do dospelosti, a tie spoločné spomienky sú nepochybne vzácne, no nie všetci, ktorých poznáte už dlho, to s vami myslia dobre a prajú vám. Niektorí z týchto ľudí sa vašimi pokrokmi cítia ohrození a niektorí zase chcú, aby ste im robili spoločnosť na ceste ich priemerným životom.

Keď pri sebe nemáte nikoho, kto by vám veril a rozumel v tom, prečo chcete dosiahnuť konkrétny cieľ, budete to musieť v zákope aspoň na istý čas vydržať sami. To nie je problém. Vždy je lepšie spočiatku bojovať sám, ako byť v spoločnosti ľudí, ktorí vám budú škodiť alebo vám prinajmenšom nebudú v ničom užitoční. Na ceste k cieľu skôr či neskôr natrafíte na silných a odvážnych ľudí, ktorí vás v tomto boji podporia a pomôžu vám zvíťaziť. Dôležité je nestrácať čas tým, že sa o to budete znova a znova pokúšať sami; múr hlavou neprerazíte.

Frflošov a slabochov vyraďte

„Ja som sa v takej situácii ocitol už veľakrát, a preto z vlastnej skúsenosti viem, čo robiť – bez ohľadu na okolnosti trpezlivo čakať na posily, aj keby to malo trvať niekoľko rokov. Vo všeobecnosti platí, že človek znáša osamelosť veľmi ťažko a vyčerpáva ho. Ak by som vám však mal poradiť, ostať osamelý je tisíckrát lepšie, ako vyliezť zo zákopu a po vyšliapanom chodníku sa vrátiť späť k ľuďom, ktorí mali radi vaše staré ja a s tým, že ste sa rozhodli zmeniť, sa nedokážu zmieriť,“ tvrdí David Goggins.

Možno si teraz kladiete otázku, či to znamená ukončiť všetky doterajšie vzťahy a spáliť za sebou všetky mosty. Odpoveď je, že to tak nemusí byť. Frflošov si však musíte v každom prípade držať od tela a tí, ktorých si k sebe pustíte, musia prijať, akí ste a akým človekom sa chcete stať. To môže chvíľu trvať a je to normálne a pochopiteľné.

No muži a ženy, ktorí sú s vami v zákope, vám v nejakom rozumnom čase musia slovami aj činmi dať najavo, že vám byť sebou samými nebudú brániť.
Len keď sa začnete obklopovať takýmito silnými, správnymi ľuďmi, ktorí sú na vašej vlne – iba vtedy môžete dosiahnuť úžasné výsledky.
A neplatí to len pre šport, ale aj pre úspechy v zamestnaní, kde pracujete…vo vzťahoch, ktoré si pestujete…v prístupe k ľuďom, pri výchove detí…jednoducho, v ktorejkoľvek oblasti každodenného života.

Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Freepik.com