Opičie kiahne majú s ovčími kiahňami len pramálo spoločného. Ide o vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré v posledných týždňoch zamestnáva čoraz viac odborníkov. Šírenie ochorenia v Afrike je totiž globálnym ohrozením, postupne môžu prekračovať hranice a dostávajú sa do sveta. Už zaznamenali prvý závažný prípad vo Švédsku. Pritom v Afrike je postihnutých už viac ako 10 krajín.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila už v roku 2022 stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu, teraz toto vyhlásenie zopakovalo. „V nasledujúcich dňoch a týždňoch sa v Európe pravdepodobne vyskytnú ďalšie importované prípady,” uvádza sa vo vyhlásení európskeho regionálneho úradu WHO.
Čo sú to opičie kiahne, alias mpox?
Opičie kiahne, známe aj ako Monkeypox alebo mpox, sú zoonotická choroba, čo znamená, že sa môže prenášať medzi zvieratami a ľuďmi. Pôvodne sa vyskytovala hlavne v odľahlých oblastiach strednej a západnej Afriky, no v posledných rokoch sa začala šíriť aj mimo Afriky. Tu je 10 dôležitých faktov o opičích kiahňach:
1. Aký je pôvod vírusu?
1. Aký je pôvod vírusu?Opičie kiahne spôsobuje vírus z rodu Orthopoxvirus, do ktorého patrí aj vírus varioly, spôsobujúci pravé kiahne. Vírus opičích kiahní bol prvýkrát identifikovaný u opíc v laboratóriu v roku 1958, a prvý ľudský prípad bol zaznamenaný v roku 1970 v Demokratickej republike Kongo.
2. Ako sa opičie kiahne prenášajú?
Vírus sa môže prenášať z človeka na človeka cez telesný kontakt, telesnými tekutinami, respiračnými kvapôčkami alebo kontaminovanými materiálmi ako je napríklad posteľná bielizeň. Prenos zo zvieraťa na človeka môže nastať pri kontakte s krvou, telesnými tekutinami alebo kožou infikovaných zvierat, najmä hlodavcov.
3. Aké sú príznaky?
Inkubačná doba je zvyčajne 6 až 13 dní, ale môže sa pohybovať od 5 do 21 dní. Príznaky zahŕňajú horúčku, bolesti hlavy, svalov, chrbta, opuchnuté lymfatické uzliny, zimnicu, vyčerpanosť a vyrážku, ktorá prechádza cez rôzne štádiá, môžu sa tvoriť až pľuzgiere a chrasty.
4. Ktoré sú rizikové oblasti?
Opičie kiahne sa vyskytujú najmä v strednej a západnej Afrike, konkrétne v Demokratickej republike Kongo, Nigérii a Kamerune. Väčšina prípadov mimo Afriky bola spojená s cestovaním do týchto oblastí alebo priamym kontaktom s osobami, ktoré tam cestovali.
5. Aká je miera úmrtnosti?
Existujú dva geneticky odlišné kmene vírusu opičích kiahní: konžský kmeň s vyššou úmrtnosťou (do 10%) a západoafrický kmeň s nižšou úmrtnosťou (približne 1%). Vysokorizikové skupiny sú predovšetkým deti, tehotné ženy a ľudia s oslabeným imunitným systémom.
Prečítajte si tiež
Posilnenie imunity.
5 tipov, ako zostať zdravý aj počas vírusovej sezóny.
6. Existuje prevencia?
Prevencia spočíva jedine vo vyhýbaní sa kontaktu s infikovanými zvieratami a ľuďmi. Ďalej je to používanie ochranných pomôcok pri práci so zvieratami a izolácia infikovaných pacientov. Vakcína proti pravým kiahňam poskytuje určitú ochranu pred opičími kiahňami, a preto sa môže použiť ako preventívne opatrenie.
7. Ako prebieha liečba?
Neexistuje špecifická liečba pre opičie kiahne, ale podporná liečba môže zahŕňať riadenie symptómov a prevenciu sekundárnych bakteriálnych infekcií. Existujú tiež antivírusové lieky, ako napríklad tecovirimat, ktoré možno použiť v závažných prípadoch.
8. Pomôže očkovanie?
Ľudia, ktorí boli očkovaní proti pravým kiahňam, môžu mať istú ochranu pred opičími kiahňami. V niektorých krajinách sa v prípade vypuknutia môže použiť vakcína JYNNEOS (Imvanex, Imvamune), ktorá je schválená na prevenciu opičích kiahní.
9. Ako je to s výskytom mimo Afriky?
Od mája 2022 došlo k nárastu prípadov opičích kiahní mimo Afriky, najmä v Európe a Severnej Amerike. Toto rozšírenie bolo neobvyklé, pretože predtým sa vírus zriedka prenášal mimo Afriky.
10. Je Slovensko dostatočne chránené?
Za posledné dva roky bolo na Slovensku evidovaných 16 prípadov opičích kiahní. Situáciu starostlivo monitorujú experti úradu a ministerstva zdravotníctva, ktorí sú zároveň súčasťou Výboru pre zdravotnú bezpečnosť Európskej komisie.
Úmrtie na mpox sme na Slovensku zatiaľ nemali. V roku 2022 sme zaviedli laboratórnu diagnostiku na dôkaz výskytu mpox.
Zdroj a foto: WHO – Svetová zdravotnícka organizácia, primar.sme.sk
Úrad verejného zdravotníctva SR, Freepik.com, Wikipedia.org, CDC.gov
