Prečo je Island ostrovom kníh a čítania?

Keď sa povie Island, mnohým napadne speváčka Björk, nakrúcanie Hier o tróny, sopky, krajina gejzírov…ale málokomu asi napadne spojenie ostrov kníh. Pritom práve tak by sme Island mohli nazvať. Táto malá krajina pochopila dôležitosť kníh, čítania a podporuje spisovateľov i čitateľov.
Prečo je to tak? Veď Island má sotva 370-tisíc obyvateľov, pričom knihu napísal každý desiaty. To je svetový rekord…a knihy sa tam nielen vo veľkom píšu, ale aj čítajú.
Ako je to možné? A vieme si od nich vziať príklad?

Slepý je človek bez knihy

Islandské ságy inšpirovali osobnosti od Wagnera až po Tolkiena. Viaceré zdroje naozaj potvrdzujú, že každý desiaty Islanďan vydá za svojho života aspoň jednu knihu. „Knihy sú najobľúbenejšími vianočnými darčekmi a veľká väčšina celoročného množstva vydaných kníh sa preto vydáva od polovice októbra do polovice decembra, keď sa do domácností v celej krajine posiela netrpezlivo očakávaný katalóg Book News s tohoročnou ponukou,“ vysvetľuje Eliza Reid v knihe Tajomstvo islandských žien. Krásne v nej dokumentuje, ako výnimočné ženy z Islandu menia svet, vrátane literatúry.

Islandský idióm „slepý je človek bez knihy“ nás všetkých varuje pred osudom tých, ktorým cez sviatky chýba niečo na čítanie. V týždňoch pred Vianocami, počas takzvanej vianočnej knižnej záplavy, autori a básnici vypĺňajú dni čítaniami a inými podujatiami v kníhkupectvách, na pracoviskách, a dokonca aj na vonkajších kúpaliskách.

Z mnohých bývalých domov spisovateľov sú dnes múzeá rozmiestnené po celej krajine – od rodného domu Snorriho Sturlusona z trinásteho storočia, ktorému sa pripisuje autorstvo niekoľkých vplyvných stredovekých rukopisov, až po elegantnú zapustenú obývačku a vonkajší plavecký bazén zo 60. rokov(na Islande rarita) nositeľa Nobelovej ceny Halldóra Laxnessa.

Písanie ich dokáže uživiť

„Okolo nových spisovateľov je veľa vzrušenia,“ tvrdí poetka a spisovateľka Gerdur. Písaniu sa venuje na plný úväzok a každé Vianoce vydáva niečo nové – či už knihu poézie, beletriu pre deti, alebo román. Jej diela boli nominované na niekoľko ocenení.
Písanie ju dokáže uživiť, hoci nie je žiadnou hviezdou a nepredáva desaťtisíce kníh…
Ako je to možné?

„To, čo umožňuje spisovateľom, ako je Gerdur, aby sa živili svojou literárnou prácou, sú takzvané platy umelcov, ktoré dotuje vláda. Tieto vysokokonkurenčné granty boli pôvodne vytvorené s cieľom zabezpečiť, aby ľudia mohli tvoriť diela v islandskom jazyku, a tak prispieť k jeho zachovaniu,“ vysvetľuje v spomínanej knihe Eliza Reidová, ktorá urobila desiatky rozhovorov s výnimočnými ženami Islandu a vznikla tak poučná kniha o tom, akú dôležitú rolu môže žena zohrávať v spoločnosti. Že by nemala byť odsúvaná na druhú koľaj, nemala by byť podceňovaná. Rodová rovnosť, to je základ islandskej spoločnosti.

Byť spisovateľom na Islande? Úžasné!

Spomínané platy umelcov dotované vládou sa rozšírili aj do iných odvetví, ako je výtvarné umenie a hudba. Mesačné štipendiá, ktoré tento systém produkuje, umožňujú niekoľkým stovkám jednotlivcov v krajine sústrediť sa na svoje remeslo. A hoci v čase ekonomického uťahovania opaskov môže široká verejnosť reptať nad štedrosťou grantov, hlavné politické strany naprieč spektrom by nikdy neuvažovali o tom, že by ich zrušili.

„(Niekoľko rokov) po hospodárskom krachu v roku 2008 vtedajší minister kultúry, ktorý patril ku konzervatívcom, obhajoval túto prax v médiách,“ spomína Gerdur, ktorá v tom roku patrila k trojici spisovateľov, ktorí dostali trojročný spisovateľský plat. „Pýtal sa, v akej spoločnosti chceme žiť, keď nemôžeme podporovať našich umelcov. Bolo to ohromné.“

Tieto granty sú tiež kľúčovým dôvodom, prečo môžu básnici na Islande vôbec pracovať. „Byť básnikom na Islande je veľmi inšpirujúce, pretože ľudia sa tu vždy zaujímajú o novú poéziu,“ povedala Gerdur autorke knihy Tajomstvo islandských žien.

Gerdur pritom predá päťsto až tisícdvesto výtlačkov kníh poézie. Alebo aj viac…
Na neporovnateľnej väčšom Slovensku sa z poézie predáva pár desiatok kusov, pri známejších autoroch pár stoviek…a ak prekročí predaj 1000 kusov, je to bestseller.
Mimochodom, v prepočte na jedného obyvateľa Islandu to zodpovedá predaju viac ako jedného milióna výtlačkov v USA. Najpredávanejšie poetky sa pridávajú k ďalším ženám, ktoré sa každoročne objavujú na zoznamoch bestsellerov vo všetkých kategóriách – od memoárov cez detskú literatúru až po krimi.

Prečítajte si tiež
Skyr. Prečo je taký zdravý + RECEPT na skyramisu

Island je ostrovom kníh

Nikde inde na svete sa neprečíta toľko kníh ako na Islande (v prepočte na obyvateľa). Islanďania dokonca vravia: ad ganga med bok I maganum, čiže každý človek zrodí knihu, doslova každý má v žalúdku knižku.

V islandskom jazyku vyjde ročne cca 1300 nových titulov a Islanďania knihy a čítanie milujú.
Spoločnosť, ktorá si váži význam kultúrneho vyžitia, si váži starostlivosť o svoju kolektívnu dušu, tvrdí Eliza Reidová. Ak zanedbávame obohacovanie týchto nespočetných rozmerov, ktoré nás pomáhajú definovať ako ľudské bytosti, ukracujeme sa o svoj plný potenciál.

Zdroj a foto: knihy Tajomstvo islandských žien, Toto je Island,
Islandské literárne centrum, Freepik.com, Vecteezy.com