Prielom Hornádu. Turistika v jednom z najkrajších kaňonov

Jedna z najkrajších turistík vo východnej časti Slovenského raja. Prielom Hornádu stojí za to absolvovať – je to asi 16 kilometrový úsek na hornom toku Hornádu. Od ústia Veľkej Bielej vody až po Smižany.
Poďte s nami na tento nádherný okruh, ktorý začneme v Čingove. Tam sa dostanete autom, alebo autobusom (napríklad zo Spišskej Novej Vsi), vystúpite na zastávke SAD. Z Čingova prejdeme na ďalšie nádherné miesto Pod Tomášovským výhľadom, aj cez Letanovský mlyn, Kláštorisko a opäť do Čingova. Celkovo vám trasa zaberie do päť hodín.

Aká je náročnosť?

Je to stredne náročná okružná túra, najnáročnejšie sú krátke úseky v Prielome Hornádu zabezpečené technickými pomôckami. Tieto časti si vyžadujú zvýšenú opatrnosť. Pomerne namáhavý je výstup do Kláštoriska a následný zostup k Bielemu potoku a krátke úseky v doline Tomášovská Belá zaistené lávkami. Ostatné úseky vedú nenáročným terénom. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá, avšak po celý čas si treba všímať častú zmenu farby turistických značiek.

Základná trasa

Túra umožňuje spoznať východnú časť Prielomu Hornádu, ktorá je súčasťou zóny A s najprísnejším stupňom ochrany. Vystupuje na lúčnu planinu Kláštorisko. Toto rekreačné stredisko ležiace v centre severnej časti Slovenského raja je najvýchodnejšou časťou rozľahlej planiny Glac. V závere výlet zahŕňa prechod malebnou dolinou Tomášovská Belá zabezpečenou mostíkmi a rebríkmi.

„Začneme od ústrednej orientácie v Čingove a vydáme sa po modrej značke západným smerom proti toku Hornádu. Pokračujeme pohodlnou lesnou cestou vedúcou cez rozšírenú časť Prielomu Hornádu popod skalné útvary Kazateľnica, Ihla a Tomášovský výhľad,“ popisuje Vladimír Mucha v turistickom sprievodcovi Slovenský raj z vydavateľstva Dajama.

Pod Tomášovským výhľadom

Tomášovský výhľad.

Od rázcestia Biely potok‑ ústie smerujeme doprava cez mostík, kde modrá značka krátko vedie spolu so zelenou značkou k smerovníku Biely potok‑ rázcestie. Ďalej pôjdeme po zelenej značke a cez mostík sa dostaneme na rázcestie Pod Tomášovským výhľadom. Pokračujeme po modrej značke príťažlivým, avšak náročným prechodom časťou Prielomu Hornádu zabezpečenou mostíkmi, reťazami a stúpadlami. Postupne prejdeme cez mostík Nad úžinou k stúpadlám Nad tíšinou.

Neskôr nás čakajú stúpadlá Pri jaskyni a v závere prejdeme cez stúpadlá Pod mlynom. Od prameňa pokračujeme pohodlnou lesnou cestou do rekreačnej oblasti Letanovský mlyn v rozšírenej časti Prielomu Hornádu. Na rázcestí v Letanovskom mlyne (513 m) opustíme pred kamenným kartuziánskym mostom Prielom Hornádu. Odbočíme doľava po červenej značke. Strmšie vystúpime lesným chodníkom a neskôr miernejšie prídeme lesnou cestou do Kláštoriska, ktoré ponúka možnosť občerstvenia a prehliadky rekonštruovaného kartuziánskeho kláštora či symbolického cintorína.

Prečítajte si tiež
Kláštorisko. Srdce Slovenského raja, trasa cez tiesňavu.

Cez mostíky a lávky

V ďalšej časti výletu pokračujeme od rázcestia v Kláštorisku po žltej značke k rázcestiu Kláštorisko‑lúka. Odbočíme doprava a pokračujúc žltou značkou strmo klesneme do doliny Tomášovská Belá ku smerovníku Kyseľ‑ústie. Od smerovníka Kyseľ‑ústie smerujeme doľava po zelenej značke. Tento náročnejší úsek zdoláme pomocou mostíkov a lávok.

Stále pôjdeme popri Bielom potoku. Od rázcestia Biely potok‑ústie pokračujeme po modrej značke späť do Čingova. Viaceré chaty a hotely v tejto osade ponúkajú možnosť občerstvenia a ubytovania.

Prielom Hornádu

Prielom Hornádu je jeden z najznámejších a najkrajších kaňonov na Slovensku. Začína sa Hrdlom Hornádu južne od Hrabušíc v Hornádskej kotline a končí sa pod letoviskom Čingov pri Smižanoch.
V približne 16 km dlhom úseku sa rieka zarezáva až do hĺbky 150 m do okrajovej severnej časti Slovenského raja, ktorú tvoria prevažne triasové vápence.

Najnavštevovanejším miestom je Tomášovský výhľad. V najdivokejšom mieste nazývanom Železná brána sa tiesňava zužuje na 10 až 15 m a rieku z oboch strán zvierajú skalné steny. „Vznikla procesom antecendencie, keď sa územie, ktorým rieka tiekla, zdvíhalo a Hornád sa doň zarezával. V časti od Hrdla Hornádu po Ľudmanku sa vytvorili zaklesnuté meandre,“ vysvetľuje V.Mucha.

Územie je zaujímavé aj z vegetačného hľadiska s listnatými stromami na južne exponovaných svahoch a ihličnanmi na severných úbočiach (na strmých svahoch kaňonu sú porasty reliktných borín) a mnohými chránenými druhmi (lykovec voňavý, prilbica jedhojová). Dolným úsekom doliny Hornádu vedie trasa náučného turistického chodníka s 11 informačnými tabuľami.

Zdroj a foto: Dajama, V.Mucha, D.Kollár
Wikimedia/Honza Groh