Problémoví žiaci. 15 tipov od učiteľov

Učitelia musia v súčasnosti prekonávať množstvo prekážok a často i chrániť svoju osobu, keďže nevhodné správanie dnešných žiakov nemá hranice. Učitelia sa v čoraz väčšej miere dostávajú do roly obete vo vzťahu so žiakmi, ale predovšetkým s ich rodičmi.
Takmer denne sa stretávajú s problémami ako agresivita, záškoláctvo, šikanovanie, ale tiež krádeže, alkohol, či cigarety. Časté sú klamstvá, vulgarizmy a drzosť. Starosti im pridávajú aj žiaci s hyperkinetickou poruchou, autisti, či deti s aspergerovým syndrómom.
Aj preto potrebujú rôzne triky a spôsoby, aby im problémoví žiaci neprerástli cez hlavu.

Problémoví žiaci

V porovnaní s minulosťou čelia dnes učitelia oveľa náročnejším pedagogickým či výchovným situáciám, na ktoré musia byť pripravení adekvátne a včas reagovať. „Od učiteľov sa očakáva, že budú vzdelávať, vyučovať a vychovávať, ale aj chrániť svojich žiakov pred hroziacim nebezpečenstvom, podporovať ich a pomáhať im pri riešení ich problémov,“ tvrdí Doc. Mária Belešová z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, ktorá sa už roky venuje problematike vzdelávania detí v predprimárnom a v mladšom školskom veku.

Vyšla jej aj veľmi inšpiratívna príručka Škola nie je výchovný tábor, v ktorej sa venuje problémovým žiakom. Skvele v nej popisuje a rozoberá neprijateľné prejavy v správaní žiakov – či už medzi žiakmi, alebo voči učiteľom, škole. A samozrejme ponúka aj určité východiská, stratégie, ako možno takémuto správaniu zabrániť, prípadne ho eliminovať.
Ako pripomína, ideálne je komplexné riešenie problému, nie iba čiastkové. Takže tu je 15 techník a trikov, ako podchytiť problematické správanie žiakov.

15 tipov od učiteľov

získanie problémových žiakov na svoju stranu
„topením žiaka vo vlastnej šťave“, čiže učiteľ by mal položiť nedisciplinovanému žiakovi otázku, ktorú sprevádza prísny pohľad a učiteľove mlčanie
umiestnenie boxovacieho vreca na chodbe, v triede, prípadne v školskom klube
tajomný učiteľov zápis na zvláštny papier po tom, čo sa žiak dopustil závažnejšieho priestupku
či už žartom, alebo neubližujúcou ľahkou iróniou zmierňujeme napätie sporov a konfliktov
substitúcia – týmto prostriedkom sa snažíme nahradiť nevhodné podnety vhodnejšími; zjednodušene ide o odvedenie pozornosti dieťaťa iným smerom, čo je často ďaleko účinnejším disciplinárnym prostriedkom než klasické napomínanie, vyhrážanie sa alebo trestanie
odstránenie predmetu konania – napríklad dvaja žiaci sa bijú o nejakú vec; v takom prípade sa osvedčuje vec na určitý čas zabaviť a všetko riešiť so žiakmi v pokoji a s odstupom času
metóda šoku – touto metódou sa označuje taký zážitok, ktorý zahŕňa nečakané poznanie so silným emočným zážitkom

Prečítajte si tiež
Rozvíja sa moje dieťa správne? pýtajú sa rodičia.

záväzok – dieťa si vzalo na seba nejakú úlohu a jej splnenie vníma ako vec osobnej cti, ktorá sa nezlučuje s nedodržaním sľubu
súťaž – jedinci alebo skupiny si merajú navzájom sily pri zdolávaní morálne hodnotných úloh, respektíve pri zdolávaní prekážok, ktorých prekonanie je morálne cenné
koedukácia – v bežných zmiešaných triedach môže učiteľ zabrániť nevhodnému správaniu žiakov napríklad tým, že do lavice k nedisciplinovanému chlapcovi posadí jemné dievča
používanie disciplinárnych symbolov – napríklad školských uniforiem s cieľom vyvolať u žiakov hrdosť na školu a z nej vyplývajúcu snahu nerobiť jej hanbu
kto neposlúcha a hnevá, má za úlohu urobiť spolužiakom niečím radosť
neporiadnych žiakov „bombardovať“ častými otázkami vzťahujúcimi sa na výučbu
bodový systém – bodový systém hodnotenia správania; body sa tak stávajú prostriedkom na udržanie disciplíny; cieľom tejto metódy je nabádať žiakov aktívne sa zúčastňovať na vyučovaní a povzbudiť tých žiakov, ktorí sa obávajú neúspechu.

Škola nie je výchovný tábor

Toto je len pár postupov a spôsobov, ako sa vyhnúť problémom, prípadne ako zvládnuť problémových žiakov. Samozrejme, ich využitie závisí od danej situácie, od konkrétneho žiaka, ktorého učiteľ pozná najlepšie. „To, čo platí raz na jedného žiaka, druhýkrát na toho istého nemusí zabrať vôbec. A to, čo sa osvedčilo u jedného žiaka, nemusí mať zas vplyv na toho druhého,“ dodáva autorka M.Belešová.

Vo svojej knihe Škola nie je výchovný tábor prináša skutočné príbehy učiteľov a konkrétne situácie, s ktorými sa stretli počas svojej pedagogickej praxe.