Peter Handke je majstrom slova a detailu. Vie svojimi textami provokovať, núti zamýšľať sa, no predovšetkým má dar pozorovania. Všíma si to, čo mnohí z nás ani len netušia…
Teraz mu v slovenčine vyšla kniha, také malé road movie – Krátky list na dlhú rozlúčku, v ktorej napohľad bezcieľne cestuje s jedným kufrom po Amerike. Nie je to preňho len civilizačný šok, ale aj namáhavá cesta k sebe samému po rozchode s Judith. Je to pohľad bežného Európana na bežný život v Amerike.
Krátky list na dlhú rozlúčku
Cez autorovo rozprávanie spoznávame Ameriku 80. rokov. Je prítomná v jeho rozhovoroch s Claire a Johnom Fordom. V jeho spomienkach na filmy, knihy a piesne, v ktorých sa odráža americká história. Stretáva Američanov v hoteloch, baroch, na ulici, pozorne si ich všíma, nadchýna ho ich bezprostrednosť a sloboda, úplne odlišná od rakúskej upätosti.
V jeho podaní vnímame Spojené štáty všetkými zmyslami do najmenších detailov. Opisy tancujúceho vojaka, ktorého stretol na letisku, Clairinej dcérky alebo mileneckého páru sú v jeho podaní výnimočné a priam dojímavé.
Amerika bola pre Handkeho takmer magickým miestom, rozľahlé Štáty mu pripadali ako zasľúbená zem, ktorú treba bezpodmienečne navštíviť. Je to príbeh o tom, ako americká popkultúra pomohla rozprávačovi úspešne zvládnuť jeho problémy.
„Som už dva dni v Amerike,“ povedal som a zišiel z chodníka na ulicu a späť na chodník.
„Zmenil som sa už?“
Nechtiac som sa idúcky pozrel cez plecia a potom priam netrpezlivo hneď na hodinky.
Pútavá road novela
Treba pripomenúť, že túto knihu Handke napísal ešte v roku 1972, takže vychádza v novom vydaní po takmer polstoročí…a práve v tom je čaro príbehu. Môžete sledovať, ako veľmi sa za tých 50 rokov zmenila americká spoločnosť, i vkus Európana.
Handkeho postava je distingvovaný a rozvážny muž, ktorý netúži po dobrodružstve, napriek tomu sa vydáva naprieč Amerikou. Možno aby spoznal sám seba… A my sledujeme bežného Európana, ktorý popisuje bežný život v Amerike. Je to úplne prirodzená sonda do americkej kultúry začiatku 70.rokov.
„Ten INÝ ČAS, ktorý som spoznal v Providence pri krátkom záblesku kocky, sa teraz rozprestieral predo mnou ako iný svet, do ktorého by som mal len vstúpiť, aby som sa konečne zbavil svojej povahy náchylnej na strach a zábrany.”
Foto: Tatran, Wikipedia/Wild + Team Agentur – UNI Salzburg
Mohlo by vás zaujímať:
Mali sme šťastie. Prežili sme geto, gulag aj holokaust!
Súmrak monarchie. Jedna z najvzrušujúcejších záhad histórie
Chlapec, krtko, líška a kôň. Kniha plná nádeje, ktorá pohladí dušu
Zanechal „normálny“ život a splnil si sen | Knižný tip
Manželka a vdova. Psychotriler o tom, ako málo poznáme svojich najbližších…
Dojímavý príbeh o tom, čo znamená mať domov. Holandský dom
