Sexi plavky bikiny majú priamu súvislosť s jadrovými testami!

Pinterest LinkedIn Tumblr +

Dvojdielne plavky bikiny majú fascinujúcu históriu, ktorá sa spája nielen s módou, ale aj s jadrovými testami. Ich názov a zrod nie sú náhodné, no ako súvisia sexi plavky s najničivejšou zbraňou na svete?
Všetky epizódy nájdete v rubrike A toto ste vedeli? alebo vo zvukovej podobe v Podcaste.

Vypočujte si túto epizódu na Spotify:

 

Ako sa zrodili sexi plavky bikiny?

Určite viete, že bikiny sa oficiálne zrodili až v minulom storočí, k tomu sa ešte dostaneme, ale už v starovekom Ríme sa našli mozaiky, ktoré zobrazovali ženy športujúce v súpravách podobných bikinám. Neskôr však takéto odhalené oblečenie zmizlo zo spoločenského povedomia a až do 19. storočia bola móda pri kúpaní konzervatívna. Ženy nosili dlhé šaty alebo kombinézy, ktoré zakrývali celé telo. Prvý veľký posun nastal v 20. rokoch minulého storočia, keď sa plavky začali skracovať, hoci stále zakrývali väčšinu tela.

Potom však prišiel rok 1946.
Dvaja francúzski návrhári nezávisle od seba predstavili nové dvojdielne plavky.
Jacques Heim nazval svoje plavky atóm, čo malo symbolizovať ich malú veľkosť. Louis Réard, však zašiel ešte ďalej – jeho bikiny odhaľovali pupok, čo bolo revolučné. Nazval ich „bikiny“ podľa atolu Bikini, kde len štyri dni predtým prebehli jadrové testy USA.

Šikovný marketingový ťah

A tu sa dostávame k tomu priamemu prepojeniu s jadrovými zbraňami – asi ste o tom spojení s atolom už niekde počuli, ale vedeli ste, že to malo ešte tesnejšie prepojenie?
Atol Bikini sa nachádza v Tichomorí a v tom čase bol miestom, kde USA vykonávali pokusy s jadrovými zbraňami. Prvý test, označovaný ako „Operation Crossroads“, prebehol 1. júla 1946.
A Réarda doslova osvietil marketingový duch. Veril, že jeho návrh plaviek bude mať „explozívny, výbušný efekt“ podobný ako atómové testy a tak im dal názov bikiny. 
Čiže bol to premyslený marketingový ťah, ktorý mu dokonale vyšiel, aj keď mal Réard spočiatku trošku problémy.

Réard predstavil svoje bikiny 5. júla 1946, no žiadna profesionálna modelka nebola ochotná ich predviesť, pretože plavky považovali za príliš odhalené a odvážne. Réard preto uvažoval, koho by oslovil, kto nemá veľmi problém s nahotou a ako už asi tušíte, najal si striptérku Micheline Bernardini, ktorá s plavkami spôsobila senzáciu.

Bikiny boli vo väčšine krajín zakázané a považovali sa za nemorálne. Katolícka cirkev, konzervatívne kruhy a dokonca aj niektoré plážové destinácie, v Španielsku či Talianski, ich považovali za vrcholne nevhodné. Napriek tomu sa postupne začali presadzovať, a to aj vďaka filmovým hviezdam, ako bola Brigitte Bardot a Marilyn Monroe, ktoré ich popularizovali.

zena-v-plavkach-ako-sa-starat-o-plavkyPrečítajte si tiež
Ako sa starať o plavky,
aby si zachovali kvalitu, farbu aj svoj tvar?

Musíte ich prestrčiť cez prsteň…

A propos ešte ten geniálny marketingový ťah Réarda. Tvrdil, že „bikiny nie sú skutočné bikiny, pokiaľ ich neprestrčíte cez prsteň“ – čo naznačovalo, že sú naozaj malé. Aj tento  odvážny slogan prilákal obrovskú pozornosť médií. Bikiny sa postupne stali symbolom emancipácie žien a ich slobody rozhodovať o vlastnom tele. V čase sexuálnej revolúcie sa bikiny definitívne presadili ako bežný odev na pláži.

Ich význam a popularitu podporili aj filmy, ako napríklad A Boh stvoril ženu z roku 1956 s Brigitte Bardot alebo ikonická scéna Ursuly Andress vo filme Dr. No z roku 1962, kde ako Bond girl vystupuje v bielych bikinách.

Réardove pôvodné bikiny boli vyrobené z látky, ktorá mala celkovo 70 cm², ale ako viete, odvtedy sa strihy ešte viac minimalizovali, vznikli napríklad „mikrobikiny“. V súčasnosti je trh s bikinami miliardový priemysel a plavky sa neustále vyvíjajú v rôznych štýloch, od športových po luxusné modely.
Pritom asi málokomu napadne ten paradox: plavky bikiny si spájame so štýlom a eleganciou, no jadrové testy na atole Bikini mali katastrofálne následky pre jeho obyvateľov. Museli sa vysťahovať a atol zostal zamorený rádioaktivitou.

Vypočujte si epizódu na Apple podcasty:

 

Zdroj a foto: Freepik.com, Lepsiden.sk


Zdielať

About Author

Milan Buno

Vyše 20 rokov píšem texty a články. Vymýšľam slogany a pripravujem zadania na webstránky. Robil som moderátora v Slovenskom rozhlase, Twiste a Rádiu Okey. Redaktora v Slovenskej televízii. Písal som pre SME, Hospodárske noviny a časopisy ako Markíza, Zdravie, Život ai.

Komentáre sú uzavreté.