Čítate etikety na výrobkoch alebo sa spoliehate, že výrobcovia by nedali do nich nič škodlivé? Ak to druhé, ste žiaľ naivní a možno je čas zmeniť to. Existujú škodlivé chemikálie a prísady, ktoré sa vkrádajú do nášho života po troškách, postupne a nebadane. Na etikete sa maskujú ako “príchuť” alebo “dochucovadlo” a hoci to vyzerá nevinne, nie je to celkom tak.
Skutočnosť, že sa tieto zložky často objavujú na konci zoznamu potravín alebo výživových doplnkov, neznamená, že nie sú nebezpečné. Sú škodlivé dokonca aj v malom množstve. Takéto chemikálie môžu uviaznuť v našom mozgu, pečeni a tele. „Ak sa týchto záškodníkov aktívne nezbavujeme, môžu v organizme zostať celé desaťročia. Napríklad prísady v hotdogu a limonáde, ktoré ste skonzumovali počas športového zápasu v detstve, môžu ovplyvňovať vaše zdravie ešte aj dnes,“ upozorňuje medicínsky odborník Anthony William William vo svojej knihe Liečebné plány, v ktorej rozoberá práve očistu a recepty na záchranu mozgu.
Škodlivé chemikálie v potravinách
Podľa odborníka tieto problematické chemikálie v potravinách a doplnkoch stravy zvyšujú citlivosť a poškodzujú tkanivá, pretože sú veľmi toxické. Zabíjajú mozgové bunky a rozožierajú mozgové tkanivo, v ktorom vytvárajú diery, malé štrbiny a krátery, podobne ako toxické ťažké kovy. Navyše vytvárajú v mozgovom tkanive lézie, biele, sivé a čierne škvrny a urýchľujú atrofiu mozgu.
Čím viac aspartámu, glutamanu sodného alebo iných položiek z nižšie uvedeného zoznamu sa nachádza v mozgu, tým môže byť človek labilnejší. Navyše sú títo záškodníci vysoko návykoví a spôsobujú závislosť bez toho, aby sme si to uvedomovali. Tak sa pozrime aspoň na pár z nich.
1. Aspartám a iné umelé sladidlá
1. Aspartám a iné umelé sladidláAspartám a iné umelé sladidlá narúšajú celistvosť ciev. Drobné cievy môžu praskať a telo začne vytvárať okolo nich tekutinu. Často sa pomerne rýchlo zahoja, pretože telo na túto situáciu zareaguje. Väčšia konzumácia aspartámu môže časom spôsobiť viacnásobné poškodenie ciev.
Ak človek trpí ďalšími zdravotnými problémami, či už je to oslabený imunitný systém, vysoká záťaž toxickými ťažkými kovmi, alebo obrovský stres, organizmus nedokáže zareagovať a tieto drobné cievy obnoviť, takže na poškodených miestach môžu vznikať jazvy. Väčšia konzumácia aspartámu môže nakoniec spôsobiť miernu mozgovú príhodu.
Aspartám je navyše neurotoxický. Teda toxicky pôsobí na neuróny a nervy, ako sú blúdivé a iné nervy vychádzajúce z mozgu. Ľudia trpiaci akýmikoľvek neurologickými ochoreniami by sa mali aspartámu vyhýbať.
2. Glutaman sodný
Sem patria aj ochucovadlá s obsahom glutamanu sodného, napodobenín mäsa, omáčok vo fľaškách alebo inom balení, údenín a párkov.
Glutaman sodný sa pridáva do výrobkov, aby si ľudia vytvorili od neho závislosť. Keď sa dostane do mozgu, neopustí ho, kým nezapracujeme na jeho odstránení. Glutaman sodný je mozgový vodič, teda reaguje na elektrické prúdy šíriace sa mozgovým tkanivom, aj keď to nie je toxický ťažký kov. Glutaman sodný sa zvyčajne ukladá v špecifických oblastiach a kryštalizuje špecifickým spôsobom. Kryštalizuje inak ako soľ alebo toxický vápnik, pretože netvrdne.
Keďže je glutaman sodný veľmi lepkavý, zvyčajne sa niekde nalepí. Akýkoľvek ďalší glutaman, ktorý prechádza okolo, sa naň nalepí, v dôsledku čoho sa v mozgu tvoria guľôčky glutamanu. Takáto situácia nastáva po mnohých rokoch alebo po celoživotnej konzumácii glutamanu.
„Konečným dôsledkom hromadenia glutamanu v tele je vyčerpanie organizmu na konci dňa alebo problém so spracovaním myšlienok, či pocit tlaku v hlave pri intenzívnom premýšľaní. Glutaman sodný ovplyvňuje funkcie neurotransmiterov a neurónov, ktoré prijímajú informácie,“ tvrdí Anthony William.
3. Príchute (prírodné a umelé)
Umelé príchute odjakživa obsahujú glutaman sodný. Neskôr sa objavili prírodné príchute, ktoré sú zdanlivo prijateľnou alternatívou. Glutaman sodný sa však zákerne skrýva aj v nich.
Prírodné príchute sú ďalším veľkým podvodom v alternatívnej medicíne a to v doplnkoch stravy aj v prírodných potravinách. Dôvodom, prečo sa prírodné príchute pridávajú do doplnkov stravy a balených potravín či nápojov, je fakt, že každý, kto chce založiť spoločnosť vyrábajúcu produkty, musí spolupracovať s výrobcom a spoliehať sa na chemikov vo výrobnom závode potravín a doplnkov stravy.
„Prírodné príchute“ je nové označenie skrytého glutamanu sodného a ďalších chemikálií, ktoré nám neprospievajú. Slová „aróma“ alebo „dochucovadlo“ na zozname zložiek by malo byť varovným signálom:
- „príchuť bobuľového ovocia“
- „citrónová príchuť“
- „vanilková príchuť“
- „čokoládová príchuť“
- „jahodová príchuť“
Aj keď je na etikete uvedené, že príchute sú „prírodné“ alebo „bio“ – napriek tomu obsahujú glutaman sodný. Buďte opatrní.
4. Kyselina citrónová
Vyvarujte sa akéhokoľvek výrobku, v ktorého zložení je uvedená „kyselina citrónová“. Kyselina citrónová vo väčšine výrobkov pochádza z GMO kukurice alebo z iných GMO zdrojov. Len v malom percente výrobkov sa používa koncentrovaná kyselina citrónová zo skutočných citrusov a dokonca ani táto forma nie je taká prospešná ako čerstvé pomaranče, grapefruity alebo citróny. Je to továrensky spracovaná zmes, ktorá denaturuje kyselinu citrónovú a mení ju na niečo úplne iné v porovnaní s tým, čo obsahujú citrusy.
Kyselina citrónová v koncentrovanej forme dráždi sliznicu žalúdka a črevný trakt. Obsahuje prídavné látky, ktoré nie sú uvedené spolu s ňou na zozname zložiek – sú to prídavné látky, ktoré veľmi dráždia sliznicu tráviaceho traktu.
„Spoločnosti vyrábajúce doplnky stravy sa dopúšťajú obrovskej chyby, keď pridávajú kyselinu citrónovú do zinku a iných výrobkov, lebo po ich konzumácii to vyvoláva rôzne žalúdočné problémy vrátane nevoľnosti, vracania a bolestí. Kyseline citrónovej by sme sa mali vyhýbať vždy, keď sa dá, pokiaľ nie je obsiahnutá vo výrobku, ktorého pozitívne účinky výrazne prevažujú problémy spôsobené agresívnou kyselinou citrónovou,“ upozorňuje Anthony William v knihe Liečebné plány.
Prečítajte si tiež
Prísady v potravinách. Na ktoré si ešte dávať pozor?
5. Konzervačné látky
Čiže amoniak, formaldehyd a dusičnany, vrátane dusičnanu sodného.
Tieto látky sa často nachádzajú v spracovaných potravinách a v rýchlom občerstvení a do mozgu sa dostávajú dvoma spôsobmi: krvou a miechovým mokom. Tieto chemikálie dokážu prenikať cez mozgovomiechovú bariéru a poškodzovať neurotransmitery.
Fytochemické zlúčeniny z rastlín, elektrolyty a enzýmy majú komunikovať s neurotransmitermi a vstupovať do nich. Amoniak, dusičnany, formaldehyd a mnohé druhy konzervačných látok túto komunikáciu narúšajú. Obaľujú totiž neurotransmitery a vytvárajú štít, ktorý im bráni prijímať informácie, fytochemické zlúčeniny, elektrolyty a enzýmy, ktoré podporujú ich funkcie.
Zdroj a foto: Liečbené plány/Tatran, Freepik.com
