Upratovanie pred smrťou. Nevhodné? Alebo skôr praktické?

O smrti sa nehovorí. Najmä v prítomnosti starších ľudí, ale ani v prítomnosti detí. Veď by to bolo neslušné, nevhodné, kruté…ale naozaj to tak je? Spýtajte sa svojich starých rodičov. Alebo seniorov.
„Môj manžel, s ktorým som žila štyridsaťosem rokov, podľahol dlhej chorobe. Ja som sa trápila s odpratávaním jeho vecí a zároveň som sa snažila prísť na to, ako pred sťahovaním do menšieho bytu pretriediť tie svoje…“ spomína si Margareta Magnussonová na svoje prvé „smrteľne vážne upratovanie“. Tak ho totiž nazvala a dokonca o tom napísala knihu, ktorá sa na to díva z nadhľadu, humorne a láskavo. Užitočné upratovanie pred smrťou.

Ľudia totiž vlastnia toľko nepotrebných harabúrd (vo Švédsku by povedali skräp), že ak by si to všetko mali odniesť na druhý svet, museli by ich pochovávať v obrovských kontajneroch.
Väčšinou však po ich smrti zostáva všetko na pleciach ich detí, potomkov, rodiny. A priznajme si to – takéto triedenie, vypratávanie a „rozdeľovanie“ dokáže rozhádať mnohé rodiny. Neraz je to povestná kvapka, ktorá pretečie cez okraj pohára. Začnú hádky, obviňovanie, prípadne ohováranie za zatvorenými dverami.

Aj preto odborníci odporúčajú takéto, nazvime upratovanie pred smrťou. Nie je to nič nevhodné, ani necitlivé. Iba praktická vec, ktorá dokonca môže stmeliť rodinu. Ako? Čítajte ďalej.

 

Upratovanie pred smrťou?

Pravdou je, že ak s niekým mnoho rokov tvoríte pár, zmieriť sa s tým, že zrazu znova žijete život slobodného človeka, môže byť ťažké. To nepopiera nikto. Ani to, že smrť nie je príjemná, že nás zasiahne, ovplyvní. Ale je súčasťou života. „Snažila som sa správať tak, ako to podľa mňa očakávali druhí – nezlomím sa a tvrdo pracujem na tom, aby som sa pohla ďalej. Ale pravdou zostávalo, že môj najdrahší a najlepší priateľ bol stále prítomný v našom domove,“ spomína si Margareta.

Preto bolo pre ňu ťažké upratovanie po jeho smrti. Uvedomila si, že čo najskôr si musí nájsť nové bývanie, kde nebude toľko spomienok a kde sa toľko nenatrápi s údržbou. Chcela niečo bez veľkej záhrady, mnohých schodov a veľkého počtu izieb, ktoré treba upratovať. Ale zmenšenie obsahu priestranného domu s veľkou záhradou na minimum vecí, ktoré sa zmestia do dvojizbového bytu s balkónom, to nie je len tak.

Vytriediť množstvo vecí, ktoré svedčia o spoločnom živote býva osamelá úloha. Preto sa odporúča, aby si partneri urobili takéto upratovanie pred smrťou spoločne. Neznamená to, že jeden z nich ide zomrieť. Že už sa krátia dni… jednoducho je to len praktický krok, ktorý neskôr ušetrí veľa času, námahy a nervov ostatným.

upratovanie pred smrťou

 

Ako hovoriť o smrteľne vážnom upratovaní

Opäť sa vraciame k úvodu – o smrti ľudia neradi rozprávajú. Niektorí to považujú za neslušné, nevhodné, či neúctivé. Kedysi sa úprimnosť a otvorenosť považovali za nezdvorilé.

švédske umenie smrteľne vážneho upratovania„Vtedajší dospelí (generácia mojich rodičov a starých rodičov) preto nemali ani potuchy o názoroch mladých,“ rozpráva Margareta Magnussonová v knižke Švédske umenie smrteľne vážneho upratovania. „Rodičia a deti si nerozumeli tak, ako by si mohli rozumieť. Pravdupovediac, bolo to hlúpe, lebo premárnili príležitosť lepšie sa spoznať. O smrti a príprave na ňu sa nehovorilo vôbec.“

Dnes prevláda názor, že úprimnosť je dôležitejšia ako zdvorilosť. V najlepšom prípade ich kombinujeme. Dnešní mladí ľudia nie sú takí „taktní“ a rezervovaní ako staršia generácia, ale na tom predsa nemusí byť nič zlé. Takt má svoj význam, pravda, napríklad ak niekoho nechcete zraniť, ale smrti budeme skôr či neskôr čeliť všetci.

Dnes si naozaj môžeme dovoliť opýtať sa rodičov alebo v podstate hocikoho: „Čo urobíš so svojimi vecami, keď už nebudeš mať dostatok síl alebo motivácie starať sa o ne?“
Veľa detí v dospelom veku sa hrozí záplavy predmetov, ktoré si ich rodičia zhromaždili počas života. Vedia, že ak sa o ne nepostarajú rodičia, budú to musieť urobiť ony samy, ich deti.

 

Margareta radí:

Ak aj vaši rodičia starnú a neviete, ako sa s nimi rozprávať o tom, čo s tým všetkým spraviť, ja by som odporučila zájsť k nim na návštevu, posedieť si s nimi a ohľaduplne im položiť nasledujúce otázky:

  • Máte veľa pekných vecí. Uvažovali ste o tom, čo sa s nimi neskôr bude diať?
  • Robia vám všetky tieto veci ešte stále radosť?
  • Ak by sme sa zbavili časti vecí, ktoré ste za tie roky nahromadili, uľahčilo by vám to život? Bol by potom menej únavný?
  • Mohli by sme spoločne a pomaly už teraz niečo urobiť? Aby toho neskôr bolo menej?

zľavy pre dôchodcovPrečítajte si tiež
Zľavy pre dôchodcov. Kde všade môžu ušetriť?

Tipy, ako na upratovanie

Starší ľudia majú často problémy s rovnováhou. Koberce, hromady kníh na podlahe a rozličné predmety kade-tade po dome môžu byť nebezpečné. Možno takto by sa dal začať rozhovor. Spýtajte sa ich na koberce – sú naozaj bezpečné?

V tejto oblasti je „takt“ ešte stále dôležitý, a preto sa pýtajte čo najohľaduplnejšie a najjemnejšie. Rodičia sa najprv možno budú snažiť vykrútiť alebo zmenia tému, ale otvoriť túto diskusiu je naozaj dôležité.

Ak sa vám nepodarí porozprávať sa s nimi, choďte domov, aby o tom mohli popremýšľať. Keď sa o pár týždňov či mesiacov vrátite, skúste to znova, ale možno iným spôsobom.

Ďalšia možnosť je, opýtať sa ich telefonicky alebo len tak medzi rečou spomenúť, že v dome majú zopár vecí, o ktoré by ste mali záujem. Mohli by ste si ich vziať už teraz? Ak sa zbavia niekoľkých predmetov, možno sa im uľaví a prvé kroky svojho vlastného smrteľne vážneho upratovania začnú vnímať ako niečo sľubné a snáď aj príjemné.

Ak sa bojíte, že sa rodičom budete zdať „neslušní“ a neodvažujete sa otvoriť túto tému alebo im klásť otázky, ktoré by im mohli pomôcť začať uvažovať o tom, čo so všetkými tými vecami, nebuďte prekvapení, ak to neskôr všetko ostane na vás! Áno, vaši milovaní túžia po tom, aby im po vás ostalo niečo pekné, ale nie všetky vaše veci.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 859x, 2 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: