Chcete na druhých pôsobiť priateľsky a optimisticky? Určite áno. Existuje veľká trojka priateľských signálov, ktoré zafungujú už v podvedomí druhého človeka a automaticky mu budete sympatickejší.
Náš mozog totiž ustavične skenuje prostredie a monitoruje signály priateľstva a nepriateľstva. Ľudia vysielajúci signály nepriateľstva sú vnímaní ako hrozba, ktorej sa treba vyhnúť. Ľudia, ktorí vysielajú signály priateľstva, sú vnímaní ako prístupní a nepredstavujú hrozbu.

Keď sa stretnete s ľuďmi – najmä po prvý raz –, vysielajte správne neverbálne signály, ktoré umožnia ostatným, aby vás vnímali v pozitívnom a nie negatívnom alebo v neutrálnom zmysle.
Aké presne sú tie neverbálne priateľské signály, ktoré môžete použiť na zvýšenie šancí, aby si vás ostatní všimli? A aby ste im boli sympatickí a položili ste pozitívne základy priateľstva?

Môžete si vybrať z množstva neverbálnych signálov, ktoré sa dajú naučiť, zautomatizovať – výborne ich vo svojich knihách rozoberá napríklad Thorsten Havener (napríklad Viem, čo si myslíš, či Bez slov). Známa je aj Veľká kniha reči tela od manželov Peasovcov.
Ale existujú tri signály, ktoré sú najdôležitejšie a najúčinnejšie.
Je to mihnutie obočia, naklonenie hlavy a skutočný, nie falošný úsmev.

Veľká trojka priateľských signálov

1.priateľský signál – Mihnutie obočia

Väčšina ľudí si neuvedomuje, že mihne obočím, pretože toto gesto robí nevedome.
Urobte si pokus: sledujte ľudí pri ich prvom stretnutí, a ak je to možné, sledujte aj ich nasledujúce interakcie.
Keď sa ľudia stretávajú po prvý raz v kancelárii alebo v spoločenskom prostredí, používajú slovný pozdrav súčasne s mihnutím obočia. Verbálny pozdrav môže byť: „Ako sa máte?“ alebo: „Ako sa vám darí?“ a podobne.
Ak sa títo ľudia stretnú po druhý raz, nemusia si nič povedať, vzájomne na seba mihnú obočím, alebo, ak ide o mužov, vystrčia bradu. Vystrčenie brady je pohyb brady dopredu a mierne dohora. Keď sa s niekým stretnete, venujte dobrú pozornosť tomu, čo robíte vy a čo robí druhá osoba. Prekvapí vás nával neverbálnej aktivity, ktorá sa odohráva pri stretnutí.

„Priateľské“ mihnutie obočia zahrnuje krátky očný kontakt s inými osobami, najmä ak ich nepoznáte alebo poznáte iba zbežne. Predĺžený očný kontakt medzi dvoma osobami naznačuje intenzívnu emóciu, je to buď prejav lásky, alebo nepriateľstva.

Neprirodzené mihnutie obočia sa vníma prinajlepšom ako nepriateľské a prinajhoršom ako hrozivé. Ak zbadáte alebo sami vyšlete neprirodzené mihnutie obočia, je to vnímané ako nepriateľský signál a ako gánivý výraz vôbec neprispeje k sociálnej interakcii alebo k získaniu priateľov.

2.priateľský signál – Naklonenie hlavy

Naklonenie hlavy doprava alebo doľava je gesto vyjadrujúce, že nejde o ohrozenie. Naklonená hlava odokrýva jednu z krčných tepien, ktoré sú na každej strane krku. Krčné tepny dodávajú mozgu okysličenú krv. Narušenie ktorejkoľvek krčnice spôsobí o pár minút smrť. Ľudia, ktorí sa cítia ohrození, chránia svoje krčnice tým, že si stiahnu krk medzi plecia.

Odkrývame krčné tepny pri stretnutiach s ľuďmi, od ktorých nám nehrozí nebezpečenstvo. Naklonenie hlavy je silným priateľským signálom. Ľudia, ktorí pri interakcii s inými osobami nakláňajú hlavu, sú vnímaní ako vierohodnejší a príťažlivejší.
Navyše ľudia, ktorí sa nakláňajú smerom k osobe, s ktorou sa práve rozprávajú, sú vnímaní ako priateľskejší, milší a úprimnejší v porovnaní s osobami, ktoré počas rozhovoru ostávajú vzpriamené.

Ženy nakláňajú hlavu častejšie ako muži. Muži majú tendenciu komunikovať so vzpriamenou hlavou, čím sa prezentujú ako dominantnejší. Toto gesto môže byť vo svete podnikania výhodou, v sociálnom kontexte však neprítomnosť naklonenia hlavy môže vysielať nesprávny signál.
V prostredí zoznamovania, ako sú nočné kluby a bary, by sa muži mali usilovať vedome nakloniť hlavu na jednu či druhú stranu, keď pristupujú k ženám, v opačnom prípade by mohli byť vnímaní ako predátori.

Úsmev vľavo je falošný; nasleduje neutrálny výraz a napokon úprimný úsmev.

3.priateľský signál – Úsmev

Úsmev je neuveriteľne mocný a právom patrí do veľkej trojky priateľských signálov. Usmievavé tváre sú vnímané ako príťažlivejšie, sympatickejšie a menej dominantné. Úsmev zobrazuje dôveru, šťastie a nadšenie, a čo je najdôležitejšie, signalizuje akceptáciu. Úsmev oznamuje vľúdnosť a zvyšuje atraktivitu usmievajúcej sa osoby.

Úsmev uvoľňuje endorfíny, ktoré v nás vyvolávajú pocit pohody. Keď sa usmievame na iných ľudí, je pre nich ťažké úsmev neopätovať. Tento opätovaný úsmev spôsobí, že cieľová osoba vášho úsmevu má o sebe dobrý pocit. A keď spôsobíte, aby sa ľudia cítili dobre, tak si vás obľúbia.

Vedci aj bežní pozorovatelia už dávno rozpoznali jediný problém s úsmevom. Existujú skutočné a úprimné úsmevy aj falošné a nútené úsmevy. Skutočný úsmev venujeme ľuďom, s ktorými naozaj chceme nadviazať kontakt alebo ich poznáme a máme ich radi. Naproti tomu falošný úsmev sa používa vtedy, ak nás k tomu nútia spoločenské záväzky alebo si naše povolanie vyžaduje priateľský prejav voči jednotlivcovi a skupine.

Rozoznáte, ktorý úsmev je skutočný a ktorý falošný?
Ak sa chcete ľuďom zapáčiť, váš úsmev musí byť úprimný. Znaky úprimného úsmevu sú nahor vytočené kútiky úst a pohyb líc nahor, sprevádzaný vráskami okolo okraja očí.
Na rozdiel od úprimného úsmevu je nútený úsmev skôr nesúmerný. U pravákov má nútený úsmev tendenciu byť silnejší na pravej strane tváre a u ľavákov na ľavej strane. Falošnému úsmevu chýba synchrónia. Začína sa neskôr ako skutočný úsmev a zužuje sa nepravidelne. Pri skutočnom úsmeve sú líca zdvihnuté, pod očami sa hromadí koža, na okraji očí sa vytvárajú „vranie nohy“ a u niektorých osôb sa môže nos nakloniť nadol.

Pri falošnom úsmeve môžeme vidieť, že kútiky úst nie sú vytočené nahor, líca nie sú zdvihnuté tak, aby spôsobili vrásky okolo očí, čo je znakom úprimného úsmevu. U mladých ľudí je ťažšie vidieť vrásky okolo očí ako u starších, pretože majú pružnejšiu pokožku. Napriek tomu náš mozog dokáže zistiť rozdiel medzi skutočným a falošným úsmevom.