Prezývali ju Darwin v sukni + tip na domáci herbár

Mnohé ženy boli a sú nesmierne inšpiratívne. Vedia nás nadchnúť a ukázať správny smer. Dokazujú, že sa oplatí ísť za svojimi cieľmi a túžbami. Aj preto sme sa rozhodli priblížiť vám dnes výnimočnú prírodovedkyňu, ktorá predbehla Darwina a navyše urobila vedu krásnou. Plus pridáme aj praktický tip, ako si vyrobiť domáci herbár.

Asi sa zhodneme, že k ženám kvety jednoducho patria. No tak, ako na ne hľadela objaviteľka, prírodovedkyňa a umelkyňa Maria Sibylla Merian (1647 – 1717), na ne v 17. storočí pozerala máloktorá. V časoch, keď jedinou úlohou ženy bolo starať sa o domácnosť a rodiť deti, Maria objavovala fakty o rastlinách a hmyze, ktoré boli dovtedy neznáme. Jej pozorovania pomohli rozptýliť populárnu vieru, že hmyz sa spontánne vynoril z bahna a jej objavy poskytli cenné poznatky z medicíny a vedy. Keďže ich zaznamenávala v pôsobivých kresbách (fotografia vtedy ešte neexistovala), hovorili o nej ako o žene, ktorá urobila vedu krásnou.

Maliarka prírody

Maria sa narodila v roku 1647 vo Frankfurte nad Mohanom. Jej otec bol známy rytec kovov a vydavateľ, bol však ťažko chorý a zomrel skôr, než Maria oslávila tretie narodeniny. Mariina mama sa opäť vydala, a tak úlohu otca zastúpil Jacob Marrel – maliar z Holandska, ktorý nevlastnú dcéru s radosťou zasvätil do umenia.

Maria zbožňovala chvíle strávené so štetcom v ruke. Maľovala najmä kvety, neskôr bola priam posadnutá húsenicami, ktoré sa premieňali na krásne sfarbené motýle. Jej obľúbeným hmyzom sa stala priadka morušová. Maria kreslila každú fázu jej prerodu – od vajíčok, cez larvy, mole, kokóny, až po dospelé jedince. Na rozdiel od ostatných 13-ročných kamarátok ju tieto chlpaté a slizké živočíchy neodpudzovali. Dokázala ich sledovať celé hodiny, aby ich podobu zachytila čo najvernejšie a podľa možností „v akcii“ – pri kŕmení alebo v pohybe.

Slobodná duša

Ako šestnásťročná sa vydala za Johanna Graffa, umelca a žiaka svojho nevlastného otca, nebolo to však šťastné manželstvo. Aj ako matke dvoch detí sa jej podarilo nájsť si čas na obľúbené akvarely. Vo veku 28 rokov vydala svoju prvú knihu Nový herbár. Ich dom sa plnil škatuľami a zaváraninovými pohármi, v ktorých skladovala rastliny a živočíchy, hlavným „laboratóriom“ sa stala kuchyňa.

V roku 1679, krátko po narodení druhej dcéry, 32-ročná Nemka uverejnila svoju druhú knihu s názvom Nádherný prerod húseníc a ich zvláštna kvetinová potrava – výsledok takmer dvadsaťročného pozorovania. Bola to kniha ako dovtedy žiadna iná. Neobmedzovala sa na nudnú kategorizáciu, namiesto toho hľadala vzťahy medzi ríšou zvierat a rastlín a dokonale opisovala metamorfózu.

Za hmyzom do Surinamu

Maria bola nezávislá žena. V roku 1685 opustila svojho manžela, najprv žila vo Frieslande, neskôr sa s dcérami presťahovala do Amsterdamu, kde objavila nový svet – taký, v ktorom aj ženy mohli obchodovať a zarábať. Zberatelia začali kupovať jej maľby, mnohí jej nadšene posielali zásielky s exotickými druhmi z celého sveta. Maria však túžila živočíchy pozorovať v ich prirodzenom prostredí.

Ako 52-ročná nasadla na loď a po troch mesiacoch plavby vystúpila na pevnine Surinamu. Na ženu v tých časoch niečo neslýchané. Nielenže bola jedinou prírodovedkyňou vo svete, v ktorom (nielen) na poli vedy dominovali len muži. Zároveň bola priekopníčkou v oblasti čisto vedeckého bádania v časoch, keď expedície mali zväčša politické, vojenské alebo ekonomické ciele. Cestovala sama, bez sprievodcov, výpravy si hradila z peňazí, ktoré zarobila predajom vlastných akvarelov.

Na rozhraní vedy a umenia

Kniha Metamorphosis vytlačená v roku 1730.

V Suriname vyše dva roky zbierala všetko, čo jej padlo do oka. Či už v zeleninových záhradách v meste Paramaribo, na brehoch rieky Surinam, na plantážach s cukrovou repou, ale aj na stromoch hustých dažďových pralesov, kam sa štverala v korzete a krinolíne. Neváhala ísť kamkoľvek. Do Amsterdamu sa vrátila v roku 1701, keď dostala maláriu.

Do Európy priniesla neuveriteľné poznatky, ktoré neskôr zhrnula v knihe Metamorfózy surinamského hmyzu (1705). Opísala a ilustrovala v nej život tropických motýľov a hmyzu, tentokrát už v latinčine – medzinárodnom jazyku vedy. Jej akvarely boli a sú skutočnými umeleckými dielami, aké by sa vynímali v nejednej galérii, zároveň je jej dokumentácia nesmierne realistická. Vedomosti, ktoré zozbierala, zároveň ponúkali hodnotné náhľady do medicíny – Maria totiž veľa komunikovala s domorodými kmeňmi, ktoré jej prezradili zaujímavosti tradičnej liečby.

Darwin v ženskej sukni

Hoci mnohí vedci predtým vyjadrili pochybnosti nad jej knihami a občas sa nevyhla ani výsmechu, jej práca na poli opisu metamorfózy živočíchov od molí, cez žaby až po kraby, je nepopierateľná. Vyše 150 rokov pred tým, ako Darwin zverejnil knihu Pôvod druhov, tak na vlastnú päsť odhalila dovtedy nezverejnené fakty zo sveta flóry a fauny a zobrazila prírodu ako nekonečný boj o prežitie.
Jej knihy sa objavili v tých najlepších knižniciach a vedci z celého sveta z nich neskôr čerpali inšpiráciu. V roku 1711 nemecká entomologička a umelkyňa utrpela mŕtvicu, v práci však pokračovala až do svojej smrti o šesť rokov neskôr. Jej posledná kniha, veľkolepé dielo zo Surinamu, sa v roku 2016 dočkala novej dotlače.

POSTUP, ako si vytvoriť vlastný domáci herbár

1. Na zber rastlín a byliniek si vyberte suché obdobie. Vyberajte len rastliny, ktoré sú aj na dotyk suché, vyhnite sa mäsitým a dužinatým listom, ktoré zväčša zhnijú skôr ako sa usušia.

2. Z každého druhu rastliny vyberte 1 až 3 exempláre, ktoré pekne zachovávajú tvar. Ideálna dĺžka je 20-30 cm. Rastliny môžete zbierať aj s korienkami či cibuľkami. Ak má rastlina kvety, plody alebo semienka, pozbierajte aj tie.

3. Bylinky dajte lisovať hneď po odtrhnutí, aby nestratili svoj tvar a farbu. Na sušenie potrebujete listy čistého papiera alebo rovné biele servítky a tvrdé dosky, ktoré sa dajú nahradiť aj knihami. Vlhkosť dobre saje aj novinový papier, zanecháva však čierne fľaky, radšej sa mu vyhnite.
Rastliny poriadne očistite od zeminy a nečistôt a jemne odstráňte nepekné či nadbytočné listy. Na začiatok použite štyri listy papiera na vrchnej aj na spodnej strane.

Pozrite si články v rubrike BYLINKY.

4. Rastlinu rozprestrite na papier tak, aby sa jej listy neprekrývali a dobre zaťažte. Papier nasaje vlhkosť z rastliny. Po dvoch dňoch ho vymeňte, aby ste sa vyhli plesniam. Aj v nasledujúcich dňoch papier pravidelne vymieňajte – tentoraz už v kratších intervaloch, keďže rastlina bude obsahovať stále menej vody. Proces sušenia trvá dva až šesť týždňov.

5. Na herbár je najvhodnejší zošit s tvrdými listami, najlepšie z prírodného materiálu. Po usušení rastlinu umiestnite na tvrdý papier a pripevnite obojstrannou lepiacou páskou. Nezabudnite dopísať meno rastliny, latinský názov a dátum zberu.

6. Ak chcete herbár používať ako liečivú knihu receptov, doplňte aj informácie o účinkoch a recepty na tinktúry, odvary či mastičky, ktoré si vopred overíte v spoľahlivej encyklopédii. V opačnom prípade môžete vylisovanú rastlinu zarámovať a použiť ako dekoráciu v interiéri. Veľmi efektne vyzerá, ak rastlinu umiestnite priamo medzi dve sklá.