Zlatá Kremnica. Historické banícke mesto a Kremnická mincovňa

LinkedIn

Na Slovensku máme medenú Banskú Bystricu, striebornú Banskú Štiavnicu a zlatú Kremnicu. Historické banícke mesto rozkvitalo nielen vďaka zlatým baniam, ale malo ešte aj pridanú hodnotu v kremnickej mincovni. Slobodné kráľovské mesto od roku 1328, pričom zlato a striebro sa tam ťažili už od 10.storočia.
Kremnica je ndherné mestečko, ktoré sa oplatí navštíviť. Ukrýva zaujímavé zákutia, nájdete tam aj tajomné miesta a samozrejme, Kremnickú mincovňu, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete!

„Podobne ako v Banskej Štiavnici, aj v Kremnici sa na objavení drahých kovov zúčastnilo zviera – jarabica. Podľa starej povesti hradného pána hradu Šášov ku kremnickému zlatu priviedli zlaté zrnká v hrvole ulovenej jarabice,“ popisuje Ján Lacika v knihe Záhadné miesta (piaty diel je venovaný práve Horehroniu, Pohroniu a Podpoľaniu, vrátane Štiavnických vrchov, nájdete tam Pustý hrad aj hrad Šášov, či Poľanu, Banskú Bystricu aj Kráľovu hoľu).

 

Zlatá jarabica

Ako to bolo s tou jarabicou?
V literárne spracovanej verzii povesti v knihe Kremnický zlatý človek spisovateľa Jozefa Horáka sa na poľovačku do kremnických lesov nevydal šášovský zemepán, ale prostý človek menom Krmeš. Spolu s najstarším synom Šebom postupoval hore dolinou proti prúdu Kremnického potoka. Na lesnej čistinke sa Krmešovi podarilo šípom zostreliť jarabicu.

Keď mu Šebo podal do rúk streleného vtáka, pozrel sa mu do gágora a v hrvole našiel plno zlatých zrniečok. Trofej nájdenú v jarabici si odniesol domov. Po čase sa však na čistinku vrátil v  presvedčení, že tam toho zlata musí byť oveľa viac. A mal pravdu, naozaj našiel rozprávkovú „zlatú zem“. Chýr o zlatej jarabici sa rýchlo rozniesol a do Kremnických vrchov sa nahrnulo mnoho zlatokopov, vďaka ktorým sa zrodilo zlaté mesto Kremnica.

Dolná brána Kremnica

Dolná brána v Kremnici.

 

Kremnický mestský hrad

Ten je síce nazývaný hradom, ale v stave, v akom sa dnes nachádza, by sme ho skôr mali vnímať ako veľký opevnený kostol. Svojou genézou je dosť podobný Starému zámku v Banskej Štiavnici. Je tu však jeden podstatný rozdiel.

Mariánsky kostol v Starom zámku sa časom zmenil na citadelu, zatiaľ čo monumentálny Kostol sv. Kataríny na kremnickom hrade zostal ponechaný a dnes je výraznou dominantou hradu aj mesta.
Kremnický mestský hrad viackrát poslúžil ako bezpečný trezor. V časoch ohrozenia mincovne preniesli za jeho hradby zlato aj vyrazené mince. Keď v roku 1433 Kremnicu prepadli husiti a obsadili mincovňu, zažili horké sklamanie. Potenciálnu korisť Kremničania stačili preniesť na hrad, ktorý sa im dobyť nepodarilo.

Kremnický mestský hrad

Kremnický mestský hrad.

 

Kremnické pávy

Dávnou tradíciou mestského hradu v Kremnici bol chov pávov. Mali na to rovnaký dôvod, ako v dávnejších rokoch starí Rimania uctievajúci husi, ktoré ich gagotom napríklad upozornili na neočakávaný útok Keltov. V Kremnici zohrali rovnakú úlohu pávy.

V časoch nájazdov tatárskych hôrd sa na kremnický hrad presťahovala osirelá dievčina menom Marína. So sebou si priniesla aj dvojicu krásnych operencov, ktoré sa neskôr predviedli v úlohe strážnych psov. Keď sa divokí Tatári dostal až po hradby a prví z nich už potme potajomky liezli hore po  rebríku, spustil sa do ticha noci prenikavý páví škrekot. Hluk v poslednej chvíli zobudil hradnú stráž, ktorá stačila odraziť útok nepriateľa a zachrániť nielen hrad, ale aj mesto. Odvtedy je páv v Kremnici posvätným vtákom uctievaným viac ako zlato.
Aj túto pútavú legendu nájdete v spomínanej knihe Záhadné miesta z vydavateľstva Dajama. Ak vás zaujímajú podobné nezvyčajné a tajomné miesta či udalosti, legendy, povesti, odporúčame zalistovať si v nej.

 

 

Kremnická mincovňa

Kremnickú mincovňu založil kráľ Karol Róbert I. v roku 1328 a dnes je jedným z najstarších fungujúcich podnikov na svete. Za vlády Anjouovcov v 14. storočí sa v Kremnici razili zlaté dukáty, ktoré boli vernou kópiou zlatých mincí z toskánskej Florencie, a preto ich nazývali florény. Zlato používané na ich razenie malo spomedzi všetkých európskych zlatých mincí najvyššiu rýdzosť. Preto je namieste hovoriť, že boli v tom čase najtvrdšou menou na starom kontinente.

Názov dukát pochádza z latinského slova ducatus označujúci vojvodstvo alebo kniežatstvo. Najprv sa začali používať v Benátkach, odkiaľ sa dostali do Kremnice, ktorá im zabezpečila najväčšiu slávu. Štátnym platidlom monarchie boli až do roku 1881.

V Kremnici razili aj strieborné toliare. Slovenské slovo toliar má nemecký pôvod a jeho predchodcom bol tirolský thaler hojne rozšírený v nemecky hovoriacich krajinách. Odtiaľ sa dostal aj do zámoria a v USA sa z toliara stal dnešný americký dolár. Kremnickému toliaru v 16. storočí konkuroval český tolar z Jáchymova. Thurzovci v rokoch 1499 až 1506 v Kremnici razili až sedem variantov toliaru (medzi inými aj guldiner, strieborný ekvivalent zlatého guldenu). Kremnické guldinery sú považované za najkrajšie mince v dejinách mincovníctva.

Kremnická mincovňa.

Kremnická mincovňa.

 

Kremnica ako priekopnícke mesto

Kremnica bola priekopníkom stredoeurópskeho mincovníctva. Ako prvá v 17. storočí zaviedla do výroby raziaci stroj švédskeho rytca Daniela Waroua. Spôsob razenia týmto strojom sa používa dodnes. Z Kremnice sa dostal do pražskej a viedenskej mincovne.

Stará kremnická mincovňa stojí v rohu Štefánikovho námestia a novú postavili v roku 1986 za mestom. Nie je nič nezvyčajné, že pod mestom so stáročnou baníckou históriou je plno nepreskúmaných banských priestorov a treba počítať s nečakanými prejavmi poddolovania.

V Kremnici sa zem začala prepadávať priamo v historickom centre na Štefánikovom námestí. Dolnú časť tohto historického priestranstva dlho hyzdila diera ohradená pletivom. Príčinu sadania pôdy bolo treba hľadať v tom, že námestie je popretkávané nielen banskými chodbami, ale aj podzemným prepojením medzi pivničnými priestormi historickej zástavby.

banské mesto Kremnica

 

Prepadávajúce sa mesto…

Len niekoľko metrov od dnes už nejestvujúcej diery na námestí stál solitérne postavený  neskorogotický kostol. Už tam dlho nie je, ale na starých fotografiách presne vidno, kde stál a ako vyzeral. Dvojvežový farský kostol zasvätený Panne Márii doplatil na problémy s poddolovaním centra mesta. V roku 1880 ho museli asanovať, lebo sa pod ním prepadávala zem a hrozilo, že sa nekontrolovane zrúti.

Autor jednej dobovej správy výstižne napísal o príčine tejto galiby. Písal o tom, že zlata bolo v kremnickom rajóne stále menej, a preto hľadajúc nové ložiská rudy ťažiari nútili baníkov rýpať v „črevách zeme“ a aj pod samotným mestom. Pritom sa zabudlo, že podzemné diery treba „zapraviť“. Niektoré chodby boli tak blízko pod povrchom, že tenká škrupinka zeme nad nimi nemohla udržať ťarchu kamenných meštianskych domov. Domy to napokon vydržali, ale mariánsky kostol na rínku nie.

Keď sa kostolné veže vychýlili o dva metre, bolo jasné, že zbúranie chrámu je nevyhnutné. Hasiči z kostola narýchlo vynášali cennosti. Prizerajúcich pobavila nezvyčajná scéna, ktorou bolo vyťahovanie sôch na lane cez okná. Okomentovali ju slovami, že v Kremnici vešali svätých. Pátraním po sochách z mariánskeho kostola sa zistilo, že sa ich na rôznych miestach našlo celkom 34. Najviac (25) ich je v kremnickom Múzeu mincí a medailí, ďalšie sú v Tesárskych Mlyňanoch, Budapešti, Bratislave a Banskej Štiavnici.

Spišský hradPrečítajte si tiež
Aké bolo Stredoveké Slovensko? Pozrite si fotografie.

 

Dôvtip riaditeľa mincovne
mince v kremnickej mincovniTesne pred oslobodením Bratislavy v marci 1945 vtrhli do Slovenskej národnej banky nacisti a snažili sa odviezť slovenské zlato. Pracovníci banky im ukázali obsah prvej debny, v ktorej Nemci uvideli veľkú finančnú hotovosť a zlaté tehly. Debnu rýchlo naložili na auto a ušli. Netušili, že si z Bratislavy odviezli kopu falošných bankoviek a tehličky, ktoré dal riaditeľ štátnej mincovne v Kremnici Ľudovít Gavor dôvtipne upraviť. Pre podobnú príležitosť, aká nastala, dal vyrobiť olovené tehly s pozláteným povrchom. Pravé zlato tak zostalo na Slovensku.

V spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Zdroj a foto: Dajama, Wikipedia.


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author