Nádherný Rím. Prechádzka vo Večnom meste

Zvykne sa vravieť, že všetky cesty vedú do Ríma. Ak ste vo Večnom meste ešte neboli, neváhajte – letenky nie sú vôbec drahé a stačí si tam zájsť aspoň na predĺžený víkend, aby ste získali predstavu, čo je to Rím. A väčšinou sa po tejto malej ochutnávke do talianskej metropoly opäť vrátiteJ Patrí totiž k mestám, ktoré si zamiluje takmer každý. Stovky pamiatok od čias antiky až po súčasnosť. Nádherné miesta, parky a uličky. Neopakovateľná atmosféra. Sídlo pápeža, ktorého domovom je najmenší štát na svete – Vatikán. Úžasné kultúrne dedičstvo, ktoré pretrvalo dodnes. A centrum mesta je od roku 1980 na Zozname UNESCO…

Rím je najlepšie spoznávať pešo, pričom odporúčame využiť aj hustú autobusovú sieť. Centrum križujú dve linky metra (modrá a červená), tretiu, zelenú linku otvorili v roku 2014 a naďalej pokračujú v jej výstavbe. Zo stanice Porta San Paolo (modré metro, zastávka Piramide, prepojenie tiež so železničnou stanicou Ostiense) vychádzajú regionálne vlaky (platí rovnaký lístok ako na dopravu po meste) do oblasti Lido di Ostia s konečnou stanicou Cristoforo Colombo.

 

Cesta do Ríma

Na spomínanú kratšiu návštevu Ríma môžete skúsiť tzv. eurovíkend, ktorý ponúkajú mnohé cestovky. Väčšinou je odlet z Prahy, prípadne z Bratislavy, pobyt je na 4 dni (tri noci) a cena vrátane všetkých poplatkov sa pohybuje od 280€ (pri trojdňovom pobyte dokonca od 230€). V cene máte zvyčajne hotel s raňajkami a neraz ide o výhodnú polohu kúsok od centra.
samostatná letenka bez ubytovania stojí dokonca len pár desiatok eur.

Rím je od Bratislavy vzdialený takmer 1 200 km, takže ak si trúfnete autom, môžete sa zastaviť v mestách v oblasti Benátska a regiónu Emilia-Romagna, či Toskánska.
„Priama cesta vlakom z Viedne trvá 14 hodín, let z Bratislavy zaberie niečo cez 90 minút. V Ríme sa nachádzajú dve letiská – Fiumicino a Ciampino. Lietadlá z Bratislavy, ako aj väčšina nízkonákladových letov z európskych miest smerujú na menšie letisko Ciampino vzdialené 15 km od centra. Autobusy z oboch letísk premávajú k železničnej stanici Termini, ktorá je významnou križovatkou v centre mesta,radí skvelá publikácia Európa – najkrajšie výlety od Juraja Kucharíka. Tá podrobne popisuje aj možné prechádzky vo Večnom meste.

Do Ríma môžete cestovať zo Slovenska tiež autobusom a počas roka organizuje viacero subjektov veľa zájazdov, pričom mnohé z nich sú náboženského charakteru a usporadúvajú ich farské spoločenstvá.

 

Via dei Fori Imperiali a Koloseum

Pozdĺž ulice Via dei Fori Imperiali sa rozkladajú staroveké rímske fóra – námestia. Centrom antického Ríma bolo námestie Forum Romanum. V prvom období Rímskej republiky bolo neusporiadaným a špinavým miestom, no v 2. storočí pred Kr. rozhodli o jeho „očiste“, aby sa stalo reprezentatívnym priestorom rozmáhajúcej sa republiky a neskoršieho cisárstva. Najkrajší pohľad na areál je zo zadnej časti návršia Kapitol.
Fórom prechádza Via Sacra, posvätná cesta, po ktorej kráčali procesie či triumfálne sprievody cisárov.

Pri vstupe od Kapitolu stojí Oblúk Septima Severa z roku 203, ktorý oslavuje vládu a víťazstvá cisára.
Vedľa sa nachádza Umbilicus urbis Romae – Pupok mesta Rím. Míľnik označoval stred  mesta a odtiaľto merali aj vzdialenosti po celej ríši. Vľavo od oblúka nachádzame Kúriu, repliku niekdajšieho sídla rímskeho senátu. Asi uprostred fóra stojí pôvabný, dnes už len sčasti zachovaný kruhový Vestin chrám. Vestálky tu udržiavali oheň, symbol večnosti štátu, a ako domov im slúžil Dom vestálok. Tie si museli počas svojho úradu zachovať panenstvo, inak im hrozila smrť.

 

Rím. Mesto z mramoru

V roku 27 pred Kr. sa k moci dostal Gaius Octavius. Rím rozdelil na 14 častí, pričom každá mala svojho správcu. O mesto sa staral mestský prefekt. Aby ochránil mesto pred požiarom, zriadil napr. hasičskú službu i nočné hliadky. Nechal dobudovať nielen stavby, s ktorých výstavbou začal už Caesar, ale nechal vybudovať aj celkom nové objekty. Údajne prehlásil, že Rím, ktorý prevzal ako mesto z tehál, zanechal ako mesto z mramoru. Rím bol v jeho čase naozaj svetovou metropolou, v ktorej žilo viac ako milión obyvateľov. Často sa označuje aj ako „Zlaté“, keďže skončila kríza republiky a rozkvitala kultúra i umenie.

Koloseum Rím

Koloseum

Je to najväčší rímsky amfiteáter a symbol Ríma. S jeho výstavbou začal cisár Vespazián, na mieste niekdajšieho paláca neobľúbeného cisára Nera. Dokončili ho za Tita v roku 80. Stavba poňala okolo 50 000 divákov (informácie o počte sú rôzne), ktorých pred slnkom chránila obrovská plachta priviazaná o koly na vrchole. Pod podlahou Kolosea sa nachádzal dnes odkrytý labyrint chodieb, klietok a výťahov. Pri námorných hrách do priestoru Kolosea napúšťali vodu. Jeho elipsovitý pôdorys je 189 m dlhý a 156 m široký.

Kúsok od Kolosea pri ulici Via Cavour sa nachádza zvonku nenápadný kostol Basilica di San Pietro in Vincoli s chýrnou sochou Mojžiša v nadživotnej  veľkosti od Michelangela. V kostole sa uchováva cenná relikvia – reťaze sv. Petra.

 

Palatin

Návršie týčiace sa nad Forom Romanom bolo v čase republiky sídlom bohatých rodín a neskôr v období cisárstva panovníkov. Slovo palác pochádza práve od názvu tohto pahorka. Podľa legendy tu Romulus po vražde brata Rema založil budúci Rím. Dnes je Palatin upravený na príjemný park s rozvalinami stavieb starých niekoľko storočí. Tzv. Romulova chyža pochádza z 8. storočia pred Kr. Povedľa sa nachádzajú Líviin dom a Augustov dom, ktoré tvoria prvý cisársky komplex na Palatine.

 

Kapitol a Piazza Venezia

Kapitol, najmenší zo siedmich pahorkov Ríma, bol symbolom a strediskom moci Ríma v období staroveku. Podľa legendy v jeho južnej časti Romulus zasvätil Jovovi (Jupiter), hlavnému rímskemu božstvu, prvý chrám.
Hlavný vstup na Kapitol tvorí schodisko Cordonata, ktorého široké schody navrhli tak, aby urodzení nemuseli pri ich výstupe zosadnúť z koňa.

Pokračujeme ďalej po ulici Via Luigi Petroselli a dostaneme sa na námestie Piazza della Bocca della Verità. Na stene tunajšieho Kostola Santa Maria di Cosmedin z 8. storočia sú inštalované legendárne Ústa pravdy, do ktorých vloží ruku len človek s čistým svedomím.
Severnú časť Kapitola ohraničuje rozsiahle námestie Piazza Venezia (Benátske námestie), ktoré je dôležitou dopravnou križovatkou. Dominuje mu Národný pamätník Viktora Emanuela II., prvého kráľa zjednoteného Talianska.

cestovať lacnoPrečítajte si tiež
Tipy a triky, ako lacno cestovať po svete.

Laterán

Od Kolosea sa do oblasti Laterán dostaneme po ulici Via di San Giovanni in Laterano. Asi v polovici ulice stojí jeden z najvýznamnejších cieľov slovenských pútnikov – Bazilika San Clemente. Z ulice nenápadný chrám z 12. storočia postavili na základoch kostola zo 4. storočia a mieste starších antických stavieb. V spodnom kostole sa zachovali slávne nástenné maľby s výjavmi zo života sv. Klementa (štvrtého pápeža).

 

V okolí stanice Termini

Centrálna železničná stanica Termini, ktorá patrí medzi najväčšie v Európe, je významnou dopravnou križovatkou mesta. Smeruje sem viacero autobusov mestskej dopravy a križujú sa  tu linky metra. Oproti stanici stoja Diokleciánove kúpele (lat. thermae, odtiaľ názov Termini), ktoré nechal postaviť cisár v roku 298.
Časť starej architektúry využil Michelangelo, ktorý tu umiestnil Kostol Santa Maria degli Angeli e dei Martiri. Na jeho dlážke v roku 1702 vytýčili zaujímavé slnečné hodiny pozdĺž vyznačeného poludníka.

 

Piazza di Spagna

Španielske námestie (Piazza di Spagna) patrí k najznámejším v Ríme. Jeho pôvod, ako aj neďalekého námestia Piazza del Popolo spadá do 16. storočia, keď si rastúci počet pútnikov vyžiadal výstavbu prístupovej cesty, ktorá ich mala čo najrýchlejšie nasmerovať k Bazilike sv. Petra.

Z námestia vystupuje slávne schodisko, ktoré postavil Francesco de Sanctis v rokoch 1723 až 1726. Pozostáva zo 135 schodov. Na sviatok založenia mesta (21. apríl) sú vyzdobené kvetmi. Kostol Trinita dei Monti začali stavať v roku 1502.
Na patrocínium kostola Na námestí Piazza di Trevi nachádzame slávnu Fontánu di Trevi z roku 1762, ktorá dotvára fasádu paláca Poli. Denne do nej turisti nahádžu stovky eur, aby sa im splnilo želanie. Vyzbierané peniaze putujú na charitu.

Druhou pamiatkou po našej trase je Stĺp Marca Aurelia na námestí Piazza Colonna. Takmer 30 m vysoký stĺp zdobí reliéf oslavujúci víťazstvo cisára nad barbarmi počas markomanských vojen (166 – 180). Boje sa odohrali aj na území dnešného Slovenska. Udalosť známa ako Zázračný dážď sa mala odohrať niekde pri rieke Hron.

Piazza di Spagna

Pantheon

Chrám na námestí Piazza della Rotonda patrí k najlepšie dochovaným stavbám staroveku. Pôvodnú stavbu vybudovali v dvadsiatych rokoch 1. storočia pred Kr. ako chrám všetkých bohov (z gréčtiny pan = vše, theion = božský). Po tom, čo ho poškodil požiar, dal cisár Hadrián (117 – 138) vybudovať dnešný chrám. Za pápeža Bonifáca IV. (608 – 615) ho premenili na kresťanskú svätyňu. Veľkolepá kupola s priemerom 43,3 m (rovnaká je tiež výška chrámu) sa stala inšpiráciou neskorších architektov.
Pozoruhodný je kruhový otvor – okulus, cez ktorý preniká svetlo do interiéru. interiéru. Medzi pochovanými v Pantheone sú napr. renesančný umelec Rafael a kráľ Viktor Emanuel II.

 

Piazza Navona

Živé námestie neďaleko Pantheonu sa rozkladá na mieste niekdajšieho starovekého štadióna, ktorého pôdorys sa zachoval vo forme námestia. Vidíme na ňom tri fontány. Najznámejšou z nich je prostredná Fontána štyroch riek z roku 1651, Berniniho dielo pre pápeža Inocenta X., ktorý fontánou vzbudil veľký rozruch. Štyri postavy personifikujú rieky Níl, Ganga, Dunaj a Rio Plata a symbolizujú, kam všade siahala pápežská moc.

Anjelský hrad Rím

Vatikán

Na ploche 44 ha sa v západnej časti Ríma rozkladá najmenší štát na svete – Vatikán, sídlo pápeža (rímskeho biskupa) a centrum rímskokatolíckej cirkvi. Suverénnym štátom v dnešnej podobe je od roku 1929.

Do Vatikánu vstúpime cez námestie Piazza San Pietro, ktoré naprojektoval Bernini v rokoch 1656 až 1667. Symbolizuje otvorenú náruč pre všetkých prichádzajúcich veriacich. Úchvatnú štvorstĺpovú kolonádu zdobí 140 sôch svätcov na vrchole. Na oboch stranách námestia sú vyznačené body, z ktorých sa zdá, akoby kolonádu tvoril v rade iba jeden stĺp (zvyšné tri sú v zákryte).
Uprostred námestia sa týči egyptský obelisk vysoký 25,5 m.

Ústrednou stavbou Vatikánu je Bazilika sv. Petra, najväčšia a akiste aj najveľkolepejšia kresťanská svätyňa na svete. Podľa tradície ju vybudovali nad hrobom sv. Petra († c. 64) v 4. storočí za cisára Konštantína Veľkého.
Pri vstupe do baziliky vidíme po pravej strane napr. svetoznámu Michelangelovu Pietu z roku 1499. Ústrednou časťou chrámu je hrob sv. Petra. Nad ním je vztýčený barokový baldachýn, ktorý naprojektoval Bernini.

Z námestia Piazza san Pietro vychádza ulica Via del Conciliazione, ktorá ústi pri Anjelskom hrade. Pôvodne ho postavili ako kruhové mauzóleum cisára Hadriána (117 – 138) a neskôr slúžil ako pevnosť (predmostie mestských hradieb). Podľa legendy sa v roku 590 pápežovi Gregorovi I. zjavil nad pevnosťou na znak ukončenia moru v meste (odtiaľ názov hradu) archanjel Michal, ktorého socha sa nachádza na vrchole. Hrad bol útočiskom pápežov v čase nepokojov. V 13. storočí ho prepojil so svätopeterskou bazilikou dodnes zachovaný vyvýšený krytý koridor nazývaný Passeto di Borgo.

Ak sme vás navnadili na návštevu Ríma, odporúčame najmä knihu Európa – najkrajšie výlety. Tiež však môžete siahnuť po vynikajúcej trilógii od Roberta Harrisa Imperium, v ktorej vás majstrovský rozprávač vezme do Starého Ríma.

Aj tieto články by vás mohli zaujímať:

Facebook Comments
Celkovo prečítaní 95x, 3 prečítaní dnes

Aj tieto články by vás mohli zaujímať: