Stará Ľubovňa má len čosi cez 16.000 obyvateľov, no samotné mesto a okolie toho ponúka naozaj mnoho. Toto okresné mestečko sa rozkladá na pravom brehu rieky Poprad. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1292 a v roku 1364 získalo od Ľudovíta I. privilégia slobodného mesta. Mesto ťažilo zo svojej polohy najmä v časoch, keď na tunajšom hrade v rokoch 1412 až 1772 sídlili správcovia spišského zálohu. Hoci neskôr jeho význam postupne upadal, Stará Ľubovňa je dodnes správnym centrom svojho širokého okolia.
Poďte sa nami na malú prechádzku po Starej Ľubovni a okolí v spolupráci s vydavateľstvom Dajama a ich turistickým sprievodcom Spiš (Juraj Kucharík). Povieme si, čo sa oplatí pozrieť v Ľubovnianskom skanzene, čo stojí za pozretie na hrade a v okolí mesta.
Stará Ľubovňa
V centre mesta stojí rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša z konca 13. storočia. Neskôr bol prestavaný a viackrát upravovaný. Z neskorogotického obdobia pochádza krstiteľnica a náhrobné platne. Zariadenie chrámu je prevažne barokové.
V roku 2016 pri obnove elektroinštalácie objavili v kostole reštaurátori maľby z konca 14. storočia. Na Námestí sv. Mikuláša č. 21 sa nachádza aj múzeum Dom ľubovnianskeho mešťana s expozíciou dokumentujúcou meštianske bývanie v Starej Ľubovni. V renesančnom Provinčnom dome dnes sídli galéria.
Ďalšie pozoruhodnosti mesta Stará Ľubovňa nachádzame mimo centra. Ľudovú architektúru a kultúru regiónu dokumentuje národopisná expozícia v prírode, tzv. Ľubovniansky skanzen. Neďaleko sa nachádza Stredoveký vojenský tábor Marmon, kde zažijete stredovek na vlastnej koži. Najvýznamnejšou pamiatkou mesta a jeho symbolom je Ľubovniansky hrad. V okolí hradu sa rozkladá Mestský lesopark, ideálny na prechádzky a oddych.
Ľubovniansky skanzen a ako žili predkovia
Skanzen v Starej Ľubovni otvorili pre verejnosť v roku 1985. Prostredníctvom stavieb, ktoré boli dovezené z okolitých dedín, prezentuje vývoj ľudového staviteľstva od 19. po 20. storočie. Najviac zastúpené sú rodinné obytné domy zo začiatku 20. storočia. Boli postavené podľa možnosti danej rodiny. „V domoch sú priblížené udalosti z dávneho života ľudí a súčasťou skanzenu sú technické stavby. Počas letnej sezóny sa tu uskutočňuje aj viacero kultúrnych podujatí. Areál sa nachádza v peknej prírodnej scenérii pod Ľubovnianskym hradom,“ popisuje J.Kucharík v publikácii Spiš.
Dominantou skanzenu je drevený kostol sv. Michala Archanjela z Matysovej z roku 1833. V interiéri zaujme umelecky hodnotný ikonostas z polovice 18. storočia. Zachovali sa tu aj ikony zo 17. storočia, pôvodne umiestnené na staršom ikonostase. Kostolík bol do skanzenu premiestnený v roku 1979, v roku 1991 bol opätovne vysvätený.
Mlyn zo Sulína pozostáva z mlynice a obytnej časti pre rodinu mlynára. V suteréne je umiestnené hnacie zariadenie zabezpečujúce chod mlyna, ktorý pracoval neustále po celý rok. Prestávku potrebnú na údržbu mal len v čase žatvy. Jeho posledným majiteľom bol František Pavliak, ktorý v 30. rokoch 20. storočia vykonal jeho prestavbu.
Kováč Bartolomej Sekerák z Torysy postavil kováčsku vyhňu v druhej polovici 19. storočia. Krytý priestor pred stavbou slúžil na podkúvanie koní a hovädzieho dobytka.
Za zmienku stojí Obytný dom z Veľkého Lipníka. Pôvodným majiteľom domu z roku 1922 bol roľník a drotár Michal Bočkaj. Ide o trojpriestorový dom s izbou, pitvorom a komorou. Tento typ pôdorysu sa vyskytoval v slovenských a rusínskych obciach v okolí Starej Ľubovne.
Navštívte aj Roľnícku usadlosť z Údolia, z dvadsiatych rokov 20. storočia. Patrila Mikulášovi Sorokovi. Pozostáva z domu, maštale, stodoly a sýpky. Tzv. topenisko predstavuje kombináciu sporáka a chlebovej pece. Interiér izby približuje oslavu Vianoc.
Dom roľníka z Veľkej Lesnej v roku 1909 postavil roľník Štefan Čensčák, ktorý bol niekoľko rokov obecným richtárom. V richtárovom dome boli aj rôzne odmerky, kam obyvatelia obce prinášali povinnú sýpku obilia. U richtára sa tiež schádzal 12-členný obecný výbor.
Prečítajte si tiež
Unikátny skanzen Pribylina.
Navštívte Múzeum liptovskej dediny.
Ľubovniansky hrad
Majestátny hrad vypínajúci sa nad mestom strážil cesty vedúce údolím rieky Poprad. Vznikol koncom 13. storočia ako strážnica severnej hranice kráľovstva. Po tom, čo sa v roku 1412 spišské mestá ocitli v poľskom zálohu, stal sa hrad sídlom správcu tohto územia, čo výrazne ovplyvnilo jeho dejiny.
Boli rozšírené opevnenia a palácové priestory, avšak požiar z roku 1553 bol impulzom na jeho veľkú prestavbu. V roku 1772 bol hrad opäť oficiálne pripojený k Uhorskému kráľovstvu. Plány na jeho veľkolepú barokovú prestavbu z polovice 18. storočia sa nerealizovali a od spustnutia ho zachránila rodina Zamoyských, ktorá tu v roku 1930 zriadila malé múzeum.
Ján Zamoyski nechal znovu opraviť obytné budovy, kaplnku a poškodené hradby. Po druhej svetovej vojne sa hrad stal majetkom štátu. Dnes ho spravuje a sprístupňuje Ľubovnianske múzeum, ktoré dokumentuje dejiny hradu, mesta i širšieho okolia.
Neskorogotickú starú bránu postavili v 15. storočí, kedy tvorila vstup do hradu. Zachoval sa z nej pôvodný portál „oslí chrbát“. Dnes je tu umiestnená tzv. voziareň.
O výstavbu ranobarokového paláca sa zaslúžil v roku 1642 Stanisłav Lubomirski. O jeho zásluhách informuje pamätná tabuľa v prejazde brány. Na prízemí sa nachádza expozícia remesiel a cechov mesta i okolia.
Rozprávkové výhľady aj príbehy šľachty
Ľubovniansky hrad sa týči na brale nad mestom, má stredoveký šarm a bohatú históriu – napríklad tu bola ukrytá poľská koruna, keď bol poľský kráľ v exile. Prejdite dobovo zariadené miestnosti, mučiareň, strážnu vežu s panoramatickým výhľadom na Pieniny a Tatry.
Ruiny gotického paláca zo 14. storočia sa nachádzajú v centre starého hradu. „V roku 1553 vyhorel, a tak bol renesančne upravený. V suteréne postavili pivnice, na prízemí umiestnili skladovacie priestory, na prvom poschodí veľkú sálu a do podkrovia izby. Z prízemia, prvého a tretieho poschodia sa dalo prejsť do hlavnej veže,“ upresňuje J.Kucharík v knihe Spiš.
Zaujme vás aj palác v štýle renesancie postavili v druhej polovici 16. storočia. Okrem reprezentačnej siene a obytných miestností vo vrchnej časti zriadili v budove aj pivovar, kuchyňu či pekáreň v prízemných častiach. Dnes takto upravili hradnú expozíciu.
Renesančná brána pôvodne slúžila ako hlavný vstup do hradu, po postavení predchádzajúceho bastiónu túto funkciu stratila. Dnes sa prechádza iba menšou bránkou pre peších, pretože väčší vstup zamurovali a premenili na strieľňu.
Ľubovnianske kúpele – les, ticho a minerálne pramene
V doline potoka Ľubovnianka asi 7 km od mesta sa nachádzajú kúpele založené v 19. storočí pri štyroch prameňoch minerálnych vôd využívaných na liečbu chorôb tráviaceho ústrojenstva. V kúpeľnom parku sa nachádza viacero vzácnych drevín. Ľubovnianske kúpele sú dnes súčasťou obce Nová Ľubovňa.
Ukryté sú v lese, je tam čistý vzduch, liečivá voda s minerálmi, ideálna lokalita na oddych. Nie sú to masové kúpele ako Piešťany, Bardejov, či iné – skôr komorné a pokojné miesto na relax.
Prečítajte si tiež
Ktoré kúpele na Slovensku si vybrať?
Lokalita, zloženie vody a liečivé účinky
Okolie Starej Ľubovne
- Príroda a okolie je raj pre turistov a cyklistov.
- Lesnícke chodníky a rozhľadne – v okolí je viacero značených trás na nenáročné výlety.
- Nádherný Pieninský národný park a splav Dunajca (cca 30 min autom).
- Tiež Červený Kláštor a Tri koruny, ktoré ponúkajú nádherné výhľady a ikonickú drevenú architektúru.
- Nestville Park (Hniezdne) – slovenská whisky, čokoláda, interaktívne expozície a degustácie – len pár minút autom.
- Litmanová, ktorá sa dostala do povedomia širokej verejnosti ako mariánske pútnické miesto, pretože na asi 4 km od obce vzdialenej hore Zvir sa v rokoch 1990 až 1995 zjavila Panna Mária dvom litmanovským dievčatám.
Zdroj a foto: LepšíDeň.sk, Dajama/Spiš, hradlubovna.sk
wikimedia/Kristo, FB/Ľubovnianske múzeum