Myslíte si, že vám sa to stať nemôže? Že niekde uviaznete bez vody, jedla a bude vám riadna zima, lebo nedokážete rozložiť oheň? Že si nebudete vedieť uloviť nič na jedenie, postaviť si prístrešok a nebudete vedieť, kde je sever? Neverte tomu. Stať sa môže všeličo a nikdy neviete… Tipy, ako prežiť v prírode sa zídu vždy. Tieto pochádzajú od prieskumníkov a špeciálne vycvičených vojakov, ktorí sú často odkázaní sami na seba.

Naša pripravenosť na pobyt v prírode bez akýchkoľvek prostriedkov je čoraz nižšia. Moderná civilizácia a dostupnosť „všetkého“ z nás prakticky urobili neschopných a málo invenčných ľudí. Zvyšovanie životnej úrovne objektívne prispieva k tomu, že o prírode toho vieme čoraz menej. Tým sa naše šance na prežitie v prírode stávajú pomerne nízke, ak by k takému čosi napokon predsa len došlo.
Ponúkame pár základných tipov. Skvele je celá problematika rozpracovaná napríklad v knihe Příručka pro průzkumníky, ktoré vydalo Naše vojsko.

Tipy, ako prežiť v prírode

Získanie a úprava vody

Voda je jedna z najdôležitejších potrieb, čiže na jej získanie musíte myslieť ako prvé. Telo stráca tekutiny následkom chladu, tepla, stresu a námahy.
Voda sa dá získať zo snehu a ľadu, z dažďa a rosy alebo zo zeme. Vykopte dieru hlbokú natoľko, aby do nej presakovala voda, rozpáľte v ohni kamene a vhoďte ich do diery. Dieru zakryte látkou, do ktorej bude para vsakovať. Vodu potom z látky vyžmýkajte.
Vodu môžete získať aj kondenzáciou, ktorú spôsobujú veľké rozdiely teplôt medzi dňom a nocou. Voda sa kondenzuje na kovových predmetoch, z ktorých zlejete/zotriete vodu do nádobky.
Vodu môžete získať z rastlín s vlhkým dužinatým vnútrom: odrežte kúsok a vyžmýkajte stonku, prípadne ju rozdrvte, aby tekutina vytiekla do nádobky.
Ak nájdete zdroj vody, myslite vždy na dezinfekciu – či už prevarením alebo použitím dezinfekčných tabliet (jódu, chlóru).

Získanie a príprava jedla

„Najesť sa“ môžete najmä z rastlín, no potrebujete ich poznať, aby ste sa neotrávili alebo si nespôsobili žalúdočné problémy.
Nejedzte rastliny, listy ani semená s mandľovou vôňou, ktorá je charakteristická pre kyanidové zlúčeniny. Vyhýbajte sa aj rastlinám, ktoré majú mliečnu alebo svetlú miazgu, šťavu. Tiež tým, ktorý majú jemné chĺpky, tŕne, alebo chutia mydlovo či horkasto.
Pred vložením rastliny do úst si priložte kúsok na zápästie a počkajte asi 15 minút. Ak sa neprejaví žiadna reakcia, dotknite sa rastlinou vonkajšej časti pier, aby ste otestovali, či na dotyk nesvrbí alebo nepáli.

Ideálne jedlo je mäso zo zvierat a rýb. S relatívne malými výnimkami môžete zjesť všetko, čo sa plazí, pláva, behá, alebo lieta.
Skvelou potravou je hmyz, ktorý poskytuje 65 až 80% proteínov (u hovädzieho mäsa je to len 20%). Určite sa však vyhnite hmyzu, ktorý bodá a hryzie, je chlpatý alebo jasne sfarbený, húsenice alebo hmyz s prenikavým zápachom. V hnijúcich polenách na zemi nájdete mravcov, termity, húsenice a chrobáky. Väčšinu hmyzu môžete jesť v surovom stave.

Rozloženie ohňa

Oheň vie zahriať, viete si na ňom prevariť vodu, upiecť jedlo. Usuší vám oblečenie a topánky, je tiež dobrým ochrancom pred hmyzom a zvieratami.
Existuje množstvo techník, ako si pripraviť a založiť oheň. Aspoň zopár tipov:

Ako základ, aby sa vôbec ujala iskra, využite jemné drevené hobliny, brezovú kôru, suché ihličie, piliny, slamu, vtáčie perie, voskovaný papier, bavlnu, vatu – čokoľvek, čo sa ľahko vznieti. Dobrým palivom je potom drevo a konáre, suchá tráva stočená do zväzkov, zvierací tuk, uhlie a dostatočne suchá rašelina.

Ohnisko môže byť v tvare pyramídy, prístrešku, krížového ohniska, či pagody.
Na zapálenie použite (ak nemáte zapaľovač, ani zápalky) šošovku z okuliarov, či ďalekohľadu. Poslúži aj batéria – ku každej svorke pripevnite drôt. Konce drôtu priblížte tesne k suchému štartéru (slama, seno ap.) a krátko ním škrtnite o seba. Vznikne iskra.
Klasikou je luk a vrták, no tento spôsob bežný, netrénovaný človek tak ľahko nezvládne.

Vybudovanie prístrešku

Chráni pred slnkom, hmyzom, vetrom, dažďom, zlým počasím aj pred zrakmi nepriateľa.
Prvý krok je výber správneho miesta: myslite vždy na únikovú cestu. Vyhnite sa záplavovým miestam, V hornatom teréne zasa miestam, kde hrozí zosuv kameňov alebo zeminy.

Prístrešok si môžete zhotoviť z čohokoľvek, čo máte po ruke: pršiplášť, padák, celtovina. Ak nemáte nič podobné, musíte využiť konáre a lístie. V zime to môže byť provizórne iglu zo snehových kvádrov. Alebo snehová diera pod stromom: nájdite si ihličnatý strom s hustými konármi, ktoré poslúžia ako strecha úkrytu. Vykopte sneh okolo kmeňa stromu, až vznikne diera, vykopaný sneh utláčajte okolo obvodu. Narežte ihličnaté konáre a umiestnite ich nad vrchol jamy, čím získate ďalšie krytie. Ďalšie ihličie položte na dno prístrešku.

Prečítajte si aj
Čo si zbaliť na dovolenku? Tu je kompletný zoznam.

Orientácia v teréne

Povedzme, že nemáte kompas, buzolu a neviete sa orientovať ani podľa slnka, hviezd a tieňov.
Zostáva vám sledovanie prírodných úkazov, ktoré však vedia spoľahlivo napovedať, kadiaľ sa vydať. Napríklad porast machov a lišajníkov na stromoch je bujnejší na južnej strane. Letokruhy na pňoch majú smerom k rovníku medzi sebou väčšie medzery.
Medzi menej spoľahlivé metódy patrí povedzme: vtáčie búdky sú zvyčajne otočené na juh; vinice bývajú na južných svahoch a vinná réva na južnej strane budov; kôra stromov je na severozápadnej strane hrubá a často zarastená lišajníkom; takisto veľké kamene a skaly bývajú porastené machom na severozápadnej strane.