Ako som prežila Osvienčim a našla silu žiť. Lilin sľub

V krutých podmienkach Osvienčimu si Lily dala sľub, že ak prežije, zasvätí zvyšok svojho života tomu, aby sa svet dozvedel, čo sa stalo počas holokaustu. Čomu všetkému boli ľudia vystavení, ako neľudsky sa s nimi zaobchádzalo a tiež ako dokázali prežiť, hoci si dnes ani nevieme predstaviť ich utrpenie a bolesť.
Toto je kniha, ktorá zachytáva jej silné svedectvo. Je splnením tohto sľubu a vyvrcholením celoživotnej služby ľudskému svedomiu.
Toto je Lilin sľub.

Príbeh Lilin sľub

Lilin príbeh je srdcervúci, no inšpirujúci.
Narodila sa v Maďarsku a jej idylické detstvo bolo náhle zničené, keď bola transportovaná do Osvienčimu s celou svojou rodinou v roku 1944. Jej matku a dvoch mladších súrodencov zabili hneď po ich príchode do tábora. Lily bola odhodlaná pomôcť svojim dvom sestrám prežiť tak, že objavia silu jedna v druhej. Z Osvienčimu bola Lily odoslaná do pracovného tábora do muničnej továrne v Altenburgu a odtiaľ bola prinútená zúčastniť sa pochodu smrti.

Lily toho stratila veľa, ale vybudovala si nový život pre seba a svoju rodinu najprv v Izraeli a potom v Londýne. Sľúbila si, že ak prežije, porozpráva svoj príbeh z Osvienčimu, aby sa už niečo podobné nikdy nezopakovalo.

Keď Lily Ebertovú v roku 1945 oslobodili, americký židovský vojak jej dal bankovku, na ktorú napísal: „Veľa šťastia a radosti.“

Keď sa potom jej pravnuk Dov Forman rozhodol využiť sociálne médiá, aby vystopoval rodinu tohto vojaka, deväťdesiatšesťročná Lily sa odrazu ocitla na titulkách po celom svete. Príbeh sa rýchlo stal virálnym a Lily mala dokonca možnosť porozprávať sa s vojakovou rodinou cez Zoom.

Nedávno o nej písali, že prekonala Covid vo veku 97 rokov. Je to neskutočne odolná žena, ktorá je odhodlaná porozprávať svoj príbeh a jej pravnuk Dov je pripravený jej v tom pomôcť. „Myslím na to, o koľko lepšie poznám svoju prababičku než pred rokom, keď sme so štyrmi generáciami rodiny šťastne oslavovali jej narodeniny v Bournemouthe. Na všetky rozhovory, ktoré sme viedli, a na to, ako veľmi posilnili naše puto. Akým darom bol tento spoločný čas. Vďaka nemu som si uvedomil, koľko toho máme spoločného….“

Predhovor princa z Walesu

Predhovor napísala Jeho kráľovská výsosť princ z Walesu. „Lilin príbeh je hlboko dojímavý, ako aj inšpiratívny. Aj z tohto dôvodu som s pokorou prijal žiadosť, aby som k nemu napísal predslov. Ona a jej príbeh sú majákom svetla v temnote; symbolom nádeje uprostred zúfalstva.“

Lilin sľub je opäť ďalší kúsok do mozaiky, ktorú si skladáme. Ľudia, ktorí dokázali prežiť holokaust, nám svojimi príbehmi pomáhajú aj v dnešných časoch. Prispievajú k tomu, že história nezostáva len obyčajnou históriou na papieri, chladnou a neosobnou. Ich príbehy nám oživujú pamäť a dokážu poľudštiť aj neľudské.

Niekedy sa žiaľ holokaust a vtedajšie udalosti skresľujú, bagatelizujú, zjemňujú, či dokonca popierajú. Príbehy preživších nám dokazujú, že sa to naozaj dialo. Sú to svedectvá, ktoré sa čítajú ťažko, so slzami v očiach a ťažobou na srdci…no sú neoceniteľné a nesmierne potrebné pre našu ľudskosť. Pre naše duše.

Nad všetkým visel hustý závoj, ktorý zakrýval slnko. Hnusný zápach, ktorý nás pri príchode dusil, ten najodpornejší a najneznesiteľnejší smrad, aký som kedy zažila, bol čoraz silnejší. Neďaleko sa týčil vysoký komín, z ktorého sa zúrivo dymilo a občas z neho vyleteli jasné červené plamene.
„Čo je to za továreň?“ Spýtala som sa jednej z väzenkýň, ktoré prišli pred nami. „Čo tu vyrábajú? Čo je to za strašný smrad?“
„Pália tam vaše rodiny,“ odvetila. „Vašich rodičov, sestry, bratov. Pália ich.“
Dozorcovia nám ešte pred sprchou povedali, že keď vyjdeme von, opäť uvidíme svoje rodiny. Ako sme teda mohli brať takú obludnú myšlienku vážne? Ľudia tu boli takí zvláštni.
„Musela si zošalieť,“ odvetila som. „Čo je to za absurdnú myšlienku? To predsa je nemožné. Nemôže to byť pravda.“

Zdroj a foto: Motýľ, LepšíDeň.sk