Ako vznikla klimatizácia? Vďačíme za ňu jednému ochoreniu

Vedeli ste, že klimatizáciu máme vďaka malárii, ochoreniu, ktoré ročne zabije 400-tisíc ľudí, zväčša detí? Nejako vám to nejde dohromady? Prečo by si toto smrteľné ochorenie vyžadovalo klímu? Nuž, napriek tomu, že malária nekompromisne zabíja každý rok množstvo ľudí, dá sa jej pripísať toto pozitívum. Skutočne nám dopomohla ku klimatizácii. Povieme vám, ako k tomu došlo.

Mimochodom, na celom svete je v prevádzke 1,6 miliardy klimatizačných jednotiek, ktoré však nie sú rovnomerne rozdelené. V bohatých krajinách, ako sú USA, je klimatizáciou vybavených aj viac ako deväťdesiat percent domácností, zatiaľ čo v najhorúcejších krajinách je to menej než desať percent.

Ako poraziť horúčavy?

Ľudia sa pokúšali poraziť teplo celé tisícročia. Starobylé perzské budovy boli vybavené veternými vežami, takzvanými badgirmi, ktoré prispievali k pohybu vzduchu a znižovaniu teploty.
Aj Egypťania si pred štyri tisíc rokmi vedeli poradiť rôznymi rafinovanými stavbami ako lapače vetrov, ktoré boli súčasťou niektorých stavieb.
Vpravo na fotografii ab anbar, vodná nádrž s dvojitou kupolou a lapačmi vetra (otvory v hornej časti veže), v iránskej púšti pri meste Yazd.

Zložitejšie už boli systémy malkaf, ktoré sa dokonca našli zobrazené na piktogramoch v hrobkách. Boli to premyslené otvory v stavbách budov, cez ktoré sa dnu dostával vzduch.

Willian Cullen už v roku 1748 vedecky dokázal možnosť umelého chladenia, ale prvý patent na mechanické chladenie bol udelený až v roku 1851. Prvý prístroj schopný vyrobiť studený vzduch zostrojil floridský lekár John Gorrie, ktorý sa nazdával, že chladnejšie teploty by mohli pomôcť jeho pacientom zotaviť sa z malárie. V tých časoch bol totiž široko rozšírený názor, že maláriu nespôsobujú parazity, čo už dnes vieme, ale zlý vzduch. Preto choroba dostala názov mal aria, čo v stredovekej taliančine znamená „zlý vzduch“.

A vznikla klimatizácia…

Gorrie zostrojil zariadenie, ktoré chladilo izbu s pacientmi pohybom vetra okolo kusiska ľadu visiaceho zo stropu. Ľad sa však rýchlo míňal a v tom čase bol drahý, lebo sa musel dopravovať zo severu, preto Gorrie navrhol prístroj na vyrábanie ľadu. Svoj stroj na ľad si napokon dal úspešne patentovať, opustil lekársku profesiu a pokúsil sa presadiť svoj vynález na trhu. Bohužiaľ, jeho podnikateľské plány nezabrali. Po sérii neúspechov Gorrie v roku 1855 zomrel celkom na mizine.

„Jeho nápad sa však predsa len ujal. Ďalší významný pokrok na ceste k vynálezu klimatizácie dosiahol inžinier Willis Carrier v roku 1902, keď ho zamestnávateľ poslal do newyorskej tlačiarne, aby prišiel na to, ako zabrániť krčeniu strán časopisov po opustení tlačiarenského stroja,“ vysvetľuje podnikateľ Bill Gates v knihe Ako sa vyhnúť klimatickej katastrofe.

Carrier si uvedomil, že krčenie spôsobuje vysoká vlhkosť, a vymyslel prístroj, ktorý ju znižoval – a zároveň znižoval teplotu v miestnosti. Carrier o tom nemohol vedieť, ale priviedol tým na svet celé priemyselné odvetvie.

Napríklad uvedenie rotačného kompresora v roku 1957 umožnilo vznik klimatizačných jednotiek, ktoré boli menšie, tichšie a ľahšie. V roku 1969 pomohla chladiaca technológia uľahčiť cestu na Mesiac. Súčasťou kombinéz astronautov boli chladiace systémy, ktoré ich mali chrániť pred vplyvmi vesmírneho prostredia.

Prvá klimatizácia na svete

Od inštalácie prvej klimatizačnej jednotky v súkromnom sídle ubehlo sotva storočie a dnes sa nejaký typ klimatizácie nachádza v drvivej väčšine domácností, firiem a budov vo vyspelom svete. Ak ste niekedy navštívili zápas alebo koncert na krytom štadióne, môžete sa poďakovať klimatizácii.

Klimatizácia už nie je len príjemný luxus, vďaka ktorému sú znesiteľné aj horúce letné dni. Moderná ekonomika je od nej závislá. Bill Gates uvádza vo svojej zaujímavej knihe príklad jemu blízky: serverové farmy s tisíckami počítačov, ktoré umožňujú poskytovanie dnešných počítačových služieb (vrátane prevádzky cloudových úložísk, na ktoré si ukladáte hudbu a fotografie). Tie vytvárajú obrovské množstvo tepla a bez chladenia by sa servery roztopili.

Prečítajte si tiež
Klimatizácia a prievan. Na toto si dajte pozor!

Klíma áno, ale…

Klimatizácia nám teda spríjemňuje horúce dni, pomáha ekonomike, niekde je doslova nevyhnutná ako potravinárstvo, farmaceutický a automobilový priemysel, zdravotníctvo, polygrafia ap.
No zároveň je práve klimatizácia jedným z najväčších žrútov elektriny v typickej domácnosti „západného“ sveta. Napríklad v Amerike jej spotrebuje viac než svetlá, chladnička a počítač dokopy.

No tiež platí, že hoci klimatizačné jednotky spotrebujú najviac elektriny, nie sú najväčšími spotrebiteľmi energie v domácnostiach a na pracoviskách vo vyspelých krajinách. Prvé miesto v tejto kategórii patrí kotlom a bojlerom.

Takže tu je tá irónia – naša reakcia na teplejšiu klímu vo forme klimatizácií môže klimatickú zmenu ešte zhoršiť. Klimatizačné jednotky sú napájané elektrickou energiou, takže čím viac ich bude, tým viac elektriny budeme potrebovať na ich prevádzku.
„Medzinárodná energetická agentúra predpokladá, že do roka sa strojnásobí celosvetový dopyt po elektrine určenej na chladenie. V tom čase budú klimatizácie konzumovať toľko elektriny, koľko sa jej dnes spotrebuje v Číne a Indii dohromady. To prospeje ľuďom, ktorých trápia vlny horúčav, no poškodí klímu, pretože výroba elektriny vo väčšine sveta zostáva uhlíkovo intenzívnou činnosťou,“ dodáva vo svojej knihe Bill Gates.