Alzheimerova choroba je obávaná hrozba seniorov v mnohých krajinách sveta, lebo počet chorých sa po šesťdesiatke s pribúdajúcimi rokmi prudko zvyšuje. Každý rok sa vo svete objavuje takmer 8 miliónov nových prípadov, čo znamená, že každé 4 sekundy sa niekde objaví nový prípad demencie.
10 varovných príznakov
- Strata pamäti. To, že si nespomenieme na niečie meno, narodeniny alebo zabudneme na dohovorenú schôdzku, sa môže bežne prihodiť, ale ak je zabúdanie na dennom poriadku a pôsobí nám zmätky v každodennej činnosti alebo práci, treba s tým niečo robiť. Chorý si nepamätá informácie, ktoré sa dozvedel pred krátkou chvíľou, a znovu a znovu sa pýta na rovnakú vec. Objavuje sa predovšetkým strata krátkodobej pamäti.
- Neschopnosť vykonávať známe úkony. Chorý dá variť jedlo a zabudne naň, ak ho uvarí, zabudne ho zjesť. Má ťažkosti s vykonávaním úkonov, ktoré predtým robil bežne.
- Problém s vyjadrovaním. Chorý ťažko hľadá vhodné slovo a namiesto neho použije iné, takže jeho reč je niekedy nezrozumiteľná.
- Dezorientácia v čase a mieste. Každý človek si občas ťažko vybavuje, aký je deň v týždni, alebo zabudne, čo mal kúpiť. Chorý sa môže stratiť na známej ulici, netrafí domov, neorientuje sa ani v byte, nevie napríklad, kde je WC.
- Neschopnosť posudzovať. Aj v bežnom živote si niekedy nevezmeme sveter, keď je chladno, ale pacienti s Alzheimerovou chorobou si môžu obliecť kabát do horúceho letného dňa alebo plavky na nákup.
Prečítajte si aj
V čom tkvie ich tajomstvo dlhovekosti?
- Problém s abstraktným myslením. U pacientov s Alzheimerovou chorobou sa prejavuje predovšetkým neschopnosť počítať. Preto je úloha počítajte odzadu alebo odčítajte číslo 5 od 10 súčasťou kognitívnych testov.
- Hľadanie vecí býva v našom uponáhľanom živote bežné. Pacienti s Alzheimerovou chorobou ukladajú veci na nevhodné miesta, trebárs žehličku do chladničky alebo hodinky do cukorničky. Samozrejme, že si nepamätajú, kam vec odložili.
- Zmeny nálady a správania. Pacienti s AD majú veľmi časté výkyvy nálad, ktoré nemajú zdanlivo nijakú príčinu, môžu sa bez príčiny smiať, byť rozčúlení a agresívni alebo zasa celkom bez záujmu.
- Zmeny osobnosti. V priebehu starnutia môžu vznikať zmeny osobnosti, ale u pacientov s Alzheimerovou chorobou býva taká zmena náhla a výrazná. Láskavý a priateľský človek začne byť napríklad zlostný, podozrievavý a ustrašený.
- Strata iniciatívy. Chorý stráca záujem o činnosti, ktoré predtým vykonával bežne alebo s radosťou, napríklad počúvanie hudby a čítanie, maľovanie, ručné práce.
Na Slovensku trpí Alzheimerovou chorobou asi 50-60 tisíc ľudí.
Alzheimerova choroba a prevencia
Jeden z prvých suplementov, ktorý sa ukázal účinný u pacientov s Alzheimerovou chorobou, bol lecitín. V ľudskom tele je lecitín zložkou biologických membrán a podieľa sa aj na stavbe nervových buniek a mozgu. Pretože ide o lacnú látku, ktorú navyše nemožno patentovať, nejavil o ňu farmaceutický biznis záujem, a preto sa jej nedostalo ani širokej popularity. Až v posledných dvoch desaťročiach sa objavuje na trhu ako suplement odporúčaný najmä seniorom na zlepšenie pamäti. Dostatočnú dávku lecitínu aj ďalších fosfolipidov nám poskytne napríklad žĺtok alebo orechy.
Strava sa ukazuje ako účinný spôsob prevencie tohto ochorenia. V súčasnosti sa čoraz viac dostáva do popredia názor, že Alzheimerova choroba je vlastne forma mozgovej cukrovky.
„Rôzne štúdie vrátane výskumu z kliniky Mayo dokumentujú, že strava bohatá na sacharidy zvyšuje riziko vzniku ochorenia o 80 – 90 %, zatiaľ čo strava bohatá na tuky znižuje riziko ochorenia o 44 %,“ píše vo svojej knihe Babské rady profesorky Struneckej skúsená autorka. „Ukazuje sa, že strava bohatá na cukry a škroby je nepriaznivá pre ďalšie choroby, ako sú diabetes, obezita a srdcovo-cievne choroby, a že diéty s obsahom zdravých tukov pôsobia preventívne. Seniori by teda mali zabudnúť na žemle, rožky a vianočky na raňajky. Raňajky by mali celkom preskočiť iba nápojom a až medzi 10. – 11. hodinou si dopriať jedlo obsahujúce niektoré zo zdravých tukov pre mozog, ako sú maslo, mliečne produkty, žĺtok, orechy, avokádo a kokosový olej.“
Čím skôr lekár chorobu rozpozná, tým skôr sa začne s liečbou a tak stúpa aj šanca na zmiernenie jej priebehu.
Zázračný kokosový olej?
Kokosový olej je v USA veľmi populárny v súvislosti s prevenciou Alzheimerovej choroby a objavujú sa prvé klinické štúdie, ktoré dokumentujú jeho prospešné účinky u pacientov. Štúdiu s podávaním kokosového oleja 65 pacientom na Floride iniciovala a viedla Dr. Mary Newportová, ktorá je presvedčená, že ketolátky z metabolizmu mastných kyselín sú nielen skvelým zdrojom energie pre mozog, ale môžu bojovať proti tomuto ochoreniu.
Ako píše CTV News, Newportová podávala kokosový olej svojmu manželovi Stevovi, ktorému diagnostikovali Alzheimerovu chorobu vo veku 51 rokov. Dávky oleja postupne zvyšovala až na 4 čajové lyžičky denne. Predtým než začal užívať kokosový olej, si nebol schopný obuť topánky a veľmi zle chodil.
Jeho stav sa natoľko zlepšil, že začal normálne chodiť a dokonca aj behať. Opäť normálne číta, zlepšila sa jeho schopnosť konverzovať a po niekoľkých mesiacoch sa mu zjavne zlepšila pamäť. Pred užívaním kokosového oleja mu nepomáhal nijaký liek…
