Bratislavské fontány. Ich príbehy a zaujímavosti

nistorické fontány, ktoré majú bohato zdobené podstavce, sochy a súsošia. Aj moderné, ktoré dotvárajú genius loci verejných priestorov mnohých miest. Na území Bratislavy nájdete cca 150 fontán, niektoré sú notoricky známe ako Maximiliánova (Rolandova), Ganymedova, Kačacia, fontána Družba na Námestí Slobody, či Fontána pre Zuzanu na Kupeckého ulici v Ružinove. Niektoré bratislavské fontány sa viažu k významným dejinným udalostiam, mnohé sa stali na dlhé stáročia súčasťou mestských povestí. Ich príbehy dlho pretrvávali v mysliach ľudí, kým ich šikovní kamenári zhmotnili do bronzu a kameňa.

Poďme sa spolu s časopisom Krásy Slovenska pozrieť na niektoré z nich. Prezradíme vám všeličo o autoroch, príbehoch, na báze ktorých vznikli, a o použitom dekoračnom kameni.

Bratislavské fontány

V Bratislave je mnoho naozaj krásnych fontán, ktoré prispievajú k architektonickej kráse a atmosfére mesta. Máte niektorú obľúbenú? Pre nás sú niečím výnimočné a netradičné aj tieto:

Fontána s orlami na Hlavnom námestí, ktorá je zdobená sochami orlov a inými ornamentmi, čím pridáva k historickému charakteru miesta.
Fontána s plastikami na Rybnom námestí je známa svojimi plastikami predstavujúcimi rôzne postavy a tváre. Je to obľúbené miesto na oddych a relaxáciu.
Fontána pri Červenom moste je obľúbeným miestom na prechádzky s výhľadom na hrad a Dunaj.
V Starom meste máme radi Dievča so srnkou (Hviezdoslavovo námestie), Cikaciu fontánu na Uršulínskej a Vtáčiu fontánu na Ventúrskej.
V Ružinove a Novom Meste odporúčame pozrieť Vejárovú a Závojovú na Ružinovskej ulici, Plastiku s raketou na Kvačalovej, Kvet pri OD Slimák.
V Rači si pozrite fontánu Rozprávka – Dráčik na Plickovej. V Karlovej Vsi Fontánu a potok na Námestí sv.Františka a v Dúbravke Plastiku kvetu. V Petržalke zasa Pijúce holubice v sade Janka Kráľa.

Maximiliánova fontána

Najstaršiu bratislavskú fontánu na Hlavnom námestí vytvorili v roku 1572 v kamenárskej dielni Ondreja Luttringera v rakúskom mestečku Bad Deutsch-Altenburg. V strede masívnej kruhovej nádrže s priemerom deväť metrov stojí 10,5 metrov vysoký stĺp so sochou kráľa Maximiliána II. ako rytiera v brnení, držiaceho uhorský znak. Jej vznik sa spája s prvou korunováciou uhorského kráľa v Bratislave a rozsiahlym požiarom, ktorý v tom čase vypukol. Nazýva sa tiež Rolandova fontána, podľa jednej z legiend o rytierovi Rolandovi, legendárnom ochrancovi mestských práv. V roku 2019 fontánu zrekonštruovali do takmer pôvodného stavu.

Kameň, ktorý tvorí podstavec a sochu fontány, je z veľmi často používaného kameňa stredovekej Bratislavy, známeho ako litavský vápenec (tiež litotamniový, riasový vápenec). Sú z neho aj maskaróni – mužské a ženské tváre na obvodovom múre fontány. Jeden z nich je starý lesný muž s rozšíreným čelom, mohutnými nadočnicovými oblúkmi, očami bez zreničiek, širokým splošteným nosom a krátkymi fúzami.

Fontána Žena s krčahom

Nádherná fontána krášli hornú časť Františkánskeho námestia. Pôvodne ju vybudovali ako studňu po požiari mesta v roku 1592. Najskôr ju zdobila plastika leva držiaceho erb mesta, ktorý je dnes súčasťou fontány pred Starou tržnicou. Žena v antickom odeve s helmou na hlave drží v rukách krčah, akoby chcela uhasiť požiar. Socha – nymfa Františka bola na námestí od roku 1804 a pochádza z kamenárskej dielne významnej bratislavskej staviteľskej rodiny 19. storočia Feiglerovcov.

Autorom rekonštrukcie starej studne, ktorej návrh z roku 1803 uchováva Archív mesta Bratislavy, bol Jozef Feigler. Jeho dielňa sa nachádzala vedľa starej bašty Na vŕšku. Neskôr sochu premiestili na nádvorie Starej radnice. Na pôvodné miesto sa vrátila už ako kópia v roku 1998. Všimnite si na bokoch podstavca fontány dva erby. Na ľavej strane je erb mesta vo forme srdcového štítu na prsiach cisárskeho orla ovenčeného reťazou Rádu zlatého rúna, na pravej erb cisára Rudolfa II. s identickou reťazou.

Kameň kruhovej nádrže fontány je druhohorný (jurský) ružovkastý hľuznatý vápenec. Pochádza z lokality Tardoš v Maďarsku. Možno v ňom nájsť špirálovité prierezy amonitov. Vápencové platne oddeľujú menšie stĺpy z jemnozrnného žlto-béžového králického pieskovca paleogénneho veku. Od roku 1905 až dodnes sa ťaží v obci Králiky pri Banskej Bystrici.

Ganymedova fontána

Jednu z najkrajších fontán Bratislavy, ktorá sa nachádza pred historickou budovou Slovenského národného divadla, darovala mestu v roku 1888 Prvá bratislavská sporiteľňa. Na vrchole súsošia je orol s veľkými rozprestretými krídlami, na ktorom sedí usmievajúci sa chlapček. Po obvode rozsiahlej kamennej misy umiestil sochár tri dvojice vodných zvierat: korytnačky, žaby a raky. Ozdobou fontány sú štyri detské postavičky držiace v rukách typické dunajské ryby, kapra, šťuku, zubáča a sumca, ktorým z úst vyteká voda.

Sochár Viktor Tilgner pozoruhodným spôsobom prepojil antický mýtus o Ganymedovi so starou bratislavskou povesťou. Ganymedus bol syn kráľa Tróa, ktorého uniesol na Olymp vládca bohov Zeus, premenený na dravého vtáka. Povesť je o orlovi, ktorý počas vpádu mongolských vojsk zachránil obyvateľov mesta. Pri architektonickom stvárnení fontány sa Tilgner inšpiroval fontánami v parku Este v Tivoli neďaleko Ríma.

„Kameňom súsošia aj obruby fontány je žltkastý travertín, sladkovodný vápenec, ktorý vznikol vyzrážaním z minerálnych vôd, pozdĺž okrajovej zlomovej línie pohoria Gerecse v severnom Maďarsku v starších štvrtohorách. Početné travertínové telesá sa nachádzajú v blízkosti obce Süttő, kde sú odkryté v niekoľkých aktívnych kameňolomoch (napr. Gazda). Maďarský travertín sa využíval už od čias Rimanov,“ popisuje Mária Bizubová v najnovšom časopise Krásy Slovenska. Najstarší časopis, ktorý u nás vychádza nepretržite od roku 1921, prináša v každom čísle množstvo zaujímavostí o Slovensku – turistika, príroda, kultúra, historické pamiatky.

Kačacia fontána

Národná kultúrna pamiatka sa nachádza v strede parčíka Gábora Barossa na Šafárikovom námestí. Vytvoril ju známy bratislavský sochár Robert Kühmayer v roku 1914. Súsošie tvoria bronzové sochy troch malých chlapcov a štyroch kačíc. Predstavuje výjav z bratislavských povestí o chlapcoch, ktorých vodník premenil na kameň, keď chceli nazrieť do dunajského kráľovstva. Každý chlapec je v inej polohe. Najvyššie umiestnený drží v rukách trepotajúcu a vzpierajúcu sa kačicu, ďalší sa za nimi naťahuje a tretí chlapec sa plazí. Súčasťou súsošia sú ďalšie tri kačice, ktorým zo zobákov strieka voda.

Podstavec fontány tvoria rôzne druhy neopracovaných kusov kameňa. Sú medzi nimi žula, vápenec, pieskovec aj travertín. Horniny pravdepodobne pochádzajú z okolia Bratislavy a majú pripomínať breh rieky Dunaj, ktorý v minulosti tiekol aj tomto priestore.

Fontána Lipa

Pred budovou Národnej rady SR na Hradnom vrchu je od roku 1992 bronzová plastika tvorená rôzne veľkými lipovými kvetmi na podstavcoch. Autorom je akademický sochár Juraj Hovorka.

Obrubu kruhovej nádrže tvorí biely až sivý spišský travertín. V čase funkčnosti fontánu napĺňa voda z kaskádovitého vodopádu stekajúceho cez travertínové platne sfarbené od železa na žlto. Spišský travertín sa mnoho rokov ťaží v kameňolome na Dreveníku v Hornádskej kotline. Je to sladkovodný vápenec, ktorý tu vznikal od konca treťohôr a v starších štvrtohorách vyzrážaním uhličitanu vápenatého v podobe kalcitu alebo aragonitu z minerálnych prameňov viazaných na zlomy.

Fontána Akt ženy

V malom parčíku neďaleko obytného bloku pri križovatke Záhradníckej a Karadžičovej ulice je zaujímavo koncipovaná fontána. Vytvoril ju slovenský sochár František Draškovič v roku 1973. Upozorňuje na to mosadzná tabuľka na podstavci. Bazén fontány má tvar hranatej šípky s výrazne vystupujúcou obrubou. Na osi bazéna je na obrube umiestnený hranolový podstavec a na ňom socha pololežiaceho dievčaťa v nadživotnej veľkosti odliata z bronzu. Pri nedávnej návšteve fontány zaujali farebné ponožky na nohách dievčaťa, každá s iným vzorom.

Kameň obruby a podstavec sochy je vytvorený z bieleho spišského travertínu. Fontána je pekným výtvarným dotvorením tohto verejného priestoru.

Fontána Planéta mieru

Pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí je pôsobivá fontána, známa aj ako Zem – planéta mieru a Fontána mieru. Do prevádzky bola uvedená v roku 1982 na vtedajšom Mierovom námestí. Autormi fontány sú jeden z najznámejších slovenských sochárov Tibor Bárt-fay a architektka Valéria Triznová. Systém vodných efektov je dielom výtvarníka a architekta Pavla Mikšíka. V roku 2021 bola fontána zrekonštruovaná.

V strede kruhovej nádrže s priemerom 21,5 m je plastika gule ako symbol planéty Zem, s negatívnymi reliéfmi letiacich holubíc, ktoré symbolizujú poslov mieru. Guľa z pokovovanej žuly má priemer tri metre a hmotnosť dve tony. V čase funkčnosti voda strieka z 230 trysiek do výšky po obvode plastiky aj oblúkom do stredu plastiky.

Fontána Marína (Poézia)

V parčíku medzi Gajovou ulicou a Šafárikovým námestím sa nachádza tiež zaujímavá fontána. Vytvoril ju akademický sochár Tibor Bártfay v spolupráci s architektkou Líviou Móryovou v roku 1961. Obdĺžnikovému bazénu s nízkou obrubou dominujú bronzová plastika dievčenského aktu v mierne nadživotnej veľkosti osadená na vyššom hranolovom podstavci a hríbovitý útvar s tryskami.

Dekoračným obkladovým kameňom, z ktorého sú platne obruby nádrže, podstavec sochy aj menšia hríbovitá fontánka vo vnútri bazéna, je tiež liberecká žula s väčšími zrnami hlavných minerálov žuly – živcov, okolo ktorých sú kremeň a tmavá sľuda biotit.