Čo možno odhadzovať v lese podľa skúseného lesníka?

Chodievate do lesa a pravidelne sa rozčuľujete, čo všetko sú schopní ľudia odhodiť a zasviniť tak okolie? Čudujete sa, ako môžu hodiť medzi lístie sklenenú alebo plastovú fľašu, kusy oblečenia ap.? Nuž, napríklad také sklenené fľaše pravidelne vyvolávajú miernu paniku u ľudí. Tí argumentujú tým, že odhodené fľaše spôsobujú v lese požiare. Ich hrubé dno funguje ako lupa, dopadajú naň slnečné lúče a v ohnisku sa vytvorí taká horúčava, až sa suchý rastlinný odpad, napríklad práchno, môže vznietiť.
Je to naozaj tak? Možno budete prekvapení, čo na to povie zanietený lesník a autor viacerých bestsellerov o prírode Peter Wohlleben.

Vo svojej inšpiratívnej knihe Sprievodca lesom radí, ako sa orientovať v lese aj bez kompasu alebo GPS navigácie. Ktoré bobule, huby, listy a výhonky sa dajú zbierať, trhať a konzumovať. Dozviete sa, kde môžete stanovať, zakladať oheň a grilovať. Ako správne rozlíšite stopy zvierat, kedy a kde možno najlepšie pozorovať divú zver? Ako sa úplne prirodzeným spôsobom chrániť pred komármi, lesnými mravcami a kliešťami…
Výborná knižka, odporúčame!

Novinársky experiment

Ale späť k skleneným fľašiam v lese a riziku požiaru.
Znie to logicky; podobne sa dá založiť oheň pomocou lupy, keď malá biela bodka zviazaných slnečných lúčov vypálila na novinovom papieri čierne škvrny. Ak má hrubé dno fľaše vyhovujúci oblý tvar, funguje podobne ako lupa.
„Napriek tomu som sa ešte nikdy nestretol s tým, aby vyhodené fľaše spôsobili požiar,“ tvrdý Peter Wohlleben. „Táto otázka trápila aj novinárov, a tak časopis Zeit poveril nemeckú meteorologickú službu, aby urobila experiment. Jeden zamestnanec sa pokúsil s vhodne tvarovanými sklenými tabuľkami vytvoriť teplotu nad 200 °C, čo je minimálna teplota potrebná na vznietenie.
Napriek veľkej snahe sa mu zápalný materiál podarilo zohriať iba na teplotu osemdesiat °C, a to ešte vo vyhovujúcich laboratórnych podmienkach.“

Sklo bolo teda vyradené z hry, ale napriek tomu by sme ho v lese nemali odhadzovať. Stále nachádzame staré hromady odpadu z 50. a 60. rokov. Vtedy obyvatelia jednoducho sypali odpad dolu najbližším svahom – zíde z očí, zíde z mysle, popisuje Wohlleben v knihe Sprievodca lesom.

Čo teda možno odhadzovať v lese?

Odkedy bol zabezpečený pravidelný odvoz smetí, čierne skládky pokryli malým množstvom pôdy a na hriechy minulosti sa zabudlo. Dlho premýšľal nad tým, ako môžu niečo také urobiť ľudia milujúci prírodu. Odpoveď je celkom zrejmá: kým sa nezačali hromadne používať plasty, väčšina odpadu sa rozložila. Drevo, koža, papier; všetko sa skôr či neskôr zmenilo na prach.

Nebolo to také zlé – všetko znášali na jednu hromadu niekde bokom. Hodnotné sklo alebo kov zbierali, takže nešpatili krajinu.
V povojnových rokoch sa okrem rastúceho blahobytu objavilo aj nové zmýšľanie spojené s likvidáciou odpadkov, ale stará tradícia čiernych skládok za domami ešte chvíľu pretrvávala. Na miestach, kde odplavilo tenkú vrstvu pôdy, dnes nachádzame sklo a kovy z tohto obdobia.

Ak si človek nedá pozor, hneď má v nohe zabodnutý kus črepiny. My ľudia nosíme topánky, ale divá zver veru nie. Preto by sme mali dávať pozor a nenosiť do lesa ešte viac odpadu, aj keď nemôže spôsobiť požiar.

Čo spôsobuje lesný požiar?

Keď je reč o lesných požiaroch: ide o prirodzený fenomén sprevádzajúci suché a horúce letné mesiace. Aby ste mu porozumeli, mali by ste doma urobiť malý experiment, radí lesník Peter Wohlleben.

Skúste niekedy zapáliť mladý bukový alebo dubový konár. Žiaden strach! Uvidíte, že sa vám to nepodarí. Živé listnaté stromy nehoria, nech robíte, čo robíte. A keďže ich nedokáže zapáliť ani blesk, v strednej Európe sa nevyskytujú lesné požiare, ktoré by zapríčinila príroda.

Niekedy sa však ohňu podarí dostať do správ, hoci tu nie je les, ktorý by vzbĺkol. Plantáže smrekov, borovíc a iných ihličnanov tvoria polovicu našich „lesov“, ide o monokultúry, ktoré už nemajú s prírodou nič spoločné.
„Ihličie, kôra a drevo obsahujú éterické oleje a živicu, teda tie najhorľavejšie látky. Okrem toho sa pri pätách kmeňov hromadí hrubá suchá vrstva rastlinného odpadu, pretože naše zvieratá nedokážu dobre stráviť kyslé menu. Vďaka tomu sa vytvorí podivuhodné práchno, ktoré čaká iba na odhodené cigaretové ohorky. V letnej horúčave naozaj stačí jedna iskra a stovky stromov sa ocitnú v plameňoch,“ vysvetľuje odborník.

O to, aby sa požiar nerozrástol, sa stará protipožiarne monitorovanie, ktoré v kritickom období hlási hasičom každý obláčik dymu.

Prečítajte si tiež
Viete, aká je vaša ekologická stopa?

„Dobrý odpad“ v lese?

Existuje vôbec „dobrý“ odpad, teda veci, ktorých sa môžeme v lese bez obáv zbaviť? Pri túrach sa neustále stretávame s touto otázkou. Kto by si chcel dať naspäť do ruksaku napríklad lepkavú banánovú šupku, ohryzok z jablka alebo použitú papierovú vreckovku v rozklade?

Stačí jeden smelý hod a tieto veci rýchlo pristanú v kroví. Je to predsa organická hmota a o niekoľko mesiacov sa opäť zmení na humus. Uviedli by som viaceré dôvody, prečo by ste to nemali robiť.
Jedným z nich sú napríklad postrekové látky v šupke ovocia alebo vosk, vďaka ktorému sa ovocie prekrásne leskne. Komplikujú proces rozkladu a v pôde zanechávajú chemické látky, ktoré tam predtým neboli.
Podobná situácia nastáva aj pri papierových vreckovkách, pri nich sa však stretávame s úplne iným efektom: odvšadiaľ je ich vidno a už z diaľky naznačujú, že na mieste sa povaľujú odpadky.
A odpad priťahuje ďalší odpad. Práve to je dôvod, prečo pri horských chatách nie sú smetiaky, ktoré ešte donedávna patrili k povinnej výbave. ak bol totiž smetiak plný, ľudia sypali ďalší odpad vedľa neho. ak tam smetiak nie je, turisti si odpadky berú domov – ibaže by predchádzajúci návštevníci hodili obaly jednoducho do kúta. Potom už je jedno, či tam ľudia odhodia ďalšie odpadky, alebo nie?

„Práve preto zo zásady trvám na tom, aby sa každý druh odpadu, či už organického alebo anorganického, vrátil tam, odkiaľ prišiel. Do ruksaku,“ uzatvára Peter Wohlleben v inšpiratívnej knihe Sprievodca lesom.