Greenwashing alebo zelené klamstvo. Ako nás zavádzajú?

Greenwashing alebo tiež zelené klamstvo, či zavádzanie v oblasti ochrany životného prostredia, prírody… Dnes sa snaží byť takmer každý zelený, udržateľný a ekologický. Recyklovať a upcyklovať. No predovšetkým firmy doslova vymývajú mozgy svojimi „zelenými klamstvami“. Zjednodušene – prídu s nejakým ekologickým produktom alebo vypichnú časť svojej produkcie, ktorá je „zelená“. Odprezentujú to však naozaj kreatívne a šikovne – máme pocit, že firma sa správa ekologicky a udržateľne. Nižšie vám uvedieme nádherný príklad reklamného spotu, v ktorom hrá George Clooney. Naozaj sa pobavíte…alebo prebudíte?
Greenwashing je len šikovné narábanie s faktami, pritom ak sa nad tým zamyslíte zdravým sedliackym rozumom, zistíte, že kupujete len ďalšiu zbytočnosť alebo vás klamú priamo do očí.

Oblečenie z bavlny

Zoberte si oblečenie z bio bavlny, ktoré je šetrnejšie, ekologickejšie, vhodnejšie…
Fakt? Bavlna je jeden z najmenej udržateľných materiálov. Vysvetlíme.
Ročne sa vyrobí na celom svete vyše sto miliárd kusov oblečenia. Polovica z nich je z bavlny. K tomu sa ročne vypestuje 26 miliónov ton suroviny na 2,4 percenta celosvetovo využívanej ornej pôdy. „Len jedno percento bavlny sa však vypestuje ekologicky, 70% bavlníkov je geneticky modifikovaných a postriekaných osemtisíc rozličnými pesticídmi. Pri pestovaní bavlny sa používa štvrtina všetkých insekticídov a 11% všetkých pesticídov a herbicídov, okrem iného aj životu nebezpečný Paraquat,“ uvádza na správnu mieru Katrin Hartmann, autorka skvelej knihy Zelené klamstvo, ktoré u nás vyšlo vo vydavateľstve Premedia.

Výroba jediného trička pohltí 2 700 litrov vody.
Výroba džínsov dokonca osemtisíc litrov.
Polovica bavlníkových plantáži sa umelo zavlažuje.

O dôsledkoch netreba hovoriť. Pozrite si Aralské jazero v strednej Ázii. Ešte v 60.rokoch bolo veľké ako Bavorsko, no dnes je na 70% vysušené. Rieky, ktoré sa vlievajú do Aralského jazera, odklonili do púští v Kazachstane a Uzbekistane na zavlažovanie bavlníkových plantáží…

George Clooney v reklamnom spote

George Clooney v tmavosivom obleku a čiernej košeli sedí na hnedej pohovke. Na operadle má položenú sklenenú šáločku espresa. Hollywoodska hviezda je už dlhé roky tvárou Nespressa. V reklame vystupuje so šarmom a sebairóniou, ako ho poznáme z filmov. Z pôvodných spotov sa medzičasom stali nákladne produkované krátkometrážne filmy, v ktorých s ním vystupujú aj takí miláčikovia bulváru ako Danny deVito, John Malkovich, Matt Damon, John Dujardin ai.

Na reklamnej pohovke však vystupuje Clooney úplne bez irónie: „Program trvalej udržateľnosti firmy Nespresso neprekoná nik, nikto na celom svete to nerobí tak, ako to robíme my,“ hovorí s dobrosrdečným pohľadom do kamery.
Vo filme potom ukazujú, ako hollywoodska hviezda v Kostarike obkolesená roľníkmi sadí rastlinku kávovníka. „Dohliadajú na to, aby všetci títo ľudia boli zaopatrení, mali možnosť vyrábať veľkolepý produkt a boli lepšie platení. Som nesmierne hrdý, že môžem byť súčasťou tejto firmy.“

Filantrop a mierový vyslanec…

To celkom sedí, lebo tento milionár je známy filantrop. Bol mierovým vyslancom OSN, je ženatý s advokátkou za ľudské práva Amal Ramzi Alamuddinovou a angažoval sa za nezávislosť Južného Sudánu. Najmladšia krajina sveta sa však hospodársky ocitla na dne, zúri tam občianska vojna a poznačil ju hlad, bieda a zúfalstvo. Tam teda vraj Nespresso „vymanilo z chudoby dvetisíc roľníkov pestujúcich kávu“ a investovalo 2,2 milióna dolárov – teda len zlomok zo sumy 26 miliónov dolárov, ktorú údajne Clooney dostal za účinkovanie v reklame – do výstavby družstiev na pestovanie kávy. Tak sa šálka kávy z kapsule produkujúcej odpad mení na individuálny prostriedok rozvojovej pomoci a najspornejší potravinársky koncern sveta sa mení na organizáciu za ľudské práva…

Obľúbené kávové kapsule

Od roku 2006 dodnes narástol počet predaných kávových kapsúl z troch na desať miliárd, čím sa viac ako strojnásobil. V štyristo butikoch po celej zemeguli si môžete vybrať medzi 24 rozličnými alumíniovými kapsulami z „gurmánskeho radu“ s prívlastkom „intenzívny“, „harmonický“ alebo „ovocný“ a k nim si prikúpiť vhodné doplnky. Napríklad šálky na espreso v tvare kapsúl a nádobky, v ktorých môžete kovové pestrofarebné kapsuly pekne prezentovať, skôr než po použití skončia v smetiach.

Samotné prázdne kapsuly z Nespressa vytvoria každý rok hromadu odpadu vážiaceho najmenej osemtisíc ton! „Pritom určite každý vie, že výroba hliníka je poriadna ekologická špinavosť,“ vysvetľuje Katrin Hartmann v knihe Zelené klamstvo. „Hliník sa získava z bauxitu a pri jeho ťažbe sa v Austrálii, Brazílii, Guinei a Indonézii klčujú obrovské plochy tropického pralesa. Na výrobu jednej tony hliníka je treba toľko elektriny, ako spotrebuje dvojčlenná domácnosť za päť rokov. Pritom sa uvoľní osem ton CO2. Výroba hliníka má trojpercentný podiel na celosvetovej spotrebe elektriny. Preto sa stavajú mohutné priehrady a vodné elektrárne, ktoré zaberajú územia domorodcov.“

Alarmujúce čísla...

Každú minútu sa zničí les s rozlohou 36 futbalových ihrísk.
Každý rok zmizne 58-tisíc druhov zvierat.
Ročne sa stratí 24 miliárd ton úrodnej pôdy.
Počet hladujúcich ľudí stúpol na 815 miliónov.
Dve miliardy ľudí trpia podvýživou, hoci sa vyrába toľko potravín ako nikdy v histórii.

Prečítajte si tiež
Viete, aká je vaša ekologická stopa?

Greenwashing

Greenwashing vznikol aj vďaka nám, pretože sme pohodlní, vyžadujeme čoraz viac vecí, nie sme ochotní čakať, premýšľať, ísť za niečím o päť krokov viac. A firmy to veľmi rady využívajú rôznymi trikmi a nenápadnými klamstvami.

Napokon, ak sa niečo často opakuje, nakoniec to ľudia prijmú za pravdu. Aj záchrana oceánov módnym priemyslom nie je podľa Katrin Hartmann nič iné ako zelené klamstvo, lebo „morské“ tenisky tvoria len pol percenta všetkých topánok z plastických hmôt vyrobených firmou Adidas (vyše tristo miliónov).

V prípade koncernu H&M je z recyklovaných materiálov len úbohé jedno percento ponuky. Každá nová kolekcia je morský odpad zajtrajška. Módne značky vyrábajú v čoraz kratších odstupoch nové trendy. Vedúce značky na trhu takzvanej rýchlej módy ako H&M či Zara v súčasnosti ponúkajú dvanásť až dvadsaťštyri rôznych kolekcií ročne. Výrobu to nesmierne zrýchlilo, každé dva týždne v predajniach visia nové šaty, blúzky, bundy, nohavice a tričká. Kedysi od návrhu oblečenia po predaj v obchode prešli dva až tri mesiace, dnes sú to necelé dva týždne. Toto vyvíja obrovský tlak na dodávateľské továrne, ktorý preniká až celkom naspodok, k šičkám.

Zdroj: Zelené klamstvo/Premedia, Wikipedia
Foto: Premedia, Wikimedia/Heinrich Böll Stiftung, Pixabay.com, Unsplash.com