Hrady Bielych Karpát na bicykli. Vršatec, Lednica, Komenský aj väznica

LinkedIn

Slovensko má množstvo nádherných hradov, ktoré sa oplatí navštíviť, ale teraz máme pre vás jednu chuťovku. Bicyklom po hradoch Bielych Karpát. Ubytovať sa môžete v Ilave a odtiaľ vyrazíme na pravý breh Váhu. Vápencové bradlá Vršatca, bielo svietiace z výšky doďaleka, sú príliš veľkým lákadlom. Aj Lednické Rovne, hrady Vršatec, Lednica a Ilavský hrad dnes slúžiaci ako väznica.
Na tejto cyklotrase bude trošku viac prevýšenia, ale žiadna tragédia. Zvládne to aj bežnejší cyklista. Navyše nádherné zážitky vám vynaloženú námahu určite vynahradia, ako sľubujú autori turistického sprievodcu Dolu Váhom a dolu Nitrou na bicykli. Nájdete v ňom 9 cyklistických trás od prameňa Váhu až k jeho ústiu. Je to výborná možnosť na cykloturistiku, keďže tadiaľ vedie veľa červených diaľkových magistrál až po žlté miestne prepojenia a odbočky.
Takže nasadajte na bicykle, vyrážame.

 

Z Ilavy na Vršatec

Vršatské bradlá - hrady Bielych Karpát na bicykli

Vršatské bradlá.

Hneď ráno pri odchode z Ilavy nás čaká nepríjemné zistenie – most cez kanál je z technických príčin dlhodobo uzavretý. Značka obchádzky smer Pruské nás posiela na pár kilometrov do premávky priamo na diaľničnom privádzači. Vyrážame dnes neskôr, teda ranná špička už pominula. Hneď ako prejdeme po moste ponad diaľnicu, sa premávka zvoľňuje a do Pruského prichádzame bezpečne.

Vchádzame do centra obce a okolo Kostola sv. Petra a Pavla odbočujeme doľava v smere na Vršatec. Nasledujúcich 7 km nás čaká kruté stúpanie. Do Vršatského Podhradia prekonáme prevýšenie vyše 400 m. Po krátkom odpočinku pri konečnej zastávke autobusu sa ešte raz presvedčíme, že obec sa volá Podhradie plným právom. Posledné dve serpentíny k hradu veru miestami aj  potlačíme. Na vrchole stúpania sa naľavo nad nami vypína skalné bradlo, na ktorom sa nachádzajú zrúcaniny hradu Vršatec.
Zamykáme bicykle pri zvodidlách za stromami a ďalej sa vydávame pešo. Vyšliapaný chodníček vedúci priamo pod skaly je uzavretý, k hradu nás bezpečne dovedie široký chodník okľukou lesom. Obídeme skaly a k pozostatkom hradu sa dostaneme zozadu.

 

Hrad Vršatec

I keď sa zachovalo z dolného hradu len niekoľko obvodových múrov, výhľad na zalesnené svahy Bielych Karpát je prekrásny. Nepatrné pozostatky horného hradu nie sú turistom prístupné. Pohodlným chodníkom sa vrátime k bicyklom, oddychujeme, užívame si prekrásny výhľad do doliny Váhu a plánujeme ďalšiu cestu.

Na ďalší presun si vyberáme časť náučného chodníka Okolo Vršatca. Informačný panel č. 9 sa nachádza hneď vedľa nášho posedenia. Krásnym zjazdom sa vraciame do Vršatského Podhradia a hneď na prvej križovatke odbočíme podľa smeroviek náučného chodníka a modrej turistickej značky doľava.
Peknou úzkou asfaltkou v neustálom klesaní lúkami obchádzame masív Javorníka so snehobielymi skalami. Viackrát zastavujeme a kocháme sa výhľadmi aj v spätnom pohľade na hradný vrch.
Kúsok za sedlom Chotuč vchádza cesta do lesa. Náučný chodník odbočuje doľava a my v strmom klesaní pokračujeme po asfalte až do obce Červený Kameň. Hlboko zarezaná medzi skalnatými vrchmi tu prechádza štátna cesta spájajúca  Českú republiku s Považím.
Hrad Lednica je od nás vzdušnou čiarou len 3,5 km. Žiaľ, je to na druhej strane strmých svahov nad nami.

Hrad Vršatec
Hrad postavili pravdepodobne v 13. storočí ako reakciu na vpád Tatárov. Pôvodne bola na hornom brale postavená len pozorovacia veža, ktorá mala obraňovať severné hranice a dôležitý priesmyk na Moravu. Neskôr bol postavený kamenný horný a dolný hrad. Osudným mu bol rok 1707. Cisárske vojská porazili rákócziovských vzbúrencov a hrad bol vyhodený do povetria, aby sa už nedostal do nesprávnych rúk. Dodnes sa zachovalo len niekoľko múrov, ale kvôli krásnym výhľadom sa jeho návšteva určite oplatí.
Vršatec - hrady Bielych Karpát na bicykli

Hrad Vršatec.

 

Babinec aj Močiare

Rozhodujeme sa, že pomaličky pôjdeme dolu dolinou a budeme hľadať nejakú možnosť prechodu na druhú stranu hrebienka. Pri záhradkárskej osade Babinec je autobusová zastávka a odbočuje tu doľava do polí široká vyjazdená cesta, ktorá stúpa na hrebeň. Po nej sa dostaneme okrajom polí a lúk do lesíka.

Ďalšou cestou na začiatku strmého stúpania odbočíme doprava a klesáme až do dedinky Močiare už v doline Lednice. Táto skratka nám ušetrila asi 13 km a pripravila ešte jeden nádherný zážitok – na ceste sedia stovky malých motýľov – modráčikov, ktoré vzlietajú zo zeme až tesne pred našimi kolesami. Pripadáme si ako v kreslenej rozprávke.

Poľná cesta medzi Babincom a Močiarmi

Poľná cesta medzi Babincom a Močiarmi.

 

Na Lednický hrad

Hrad Lednica - hrady Bielych Karpát na bicykli

Hrad Lednica.

Na štátnu cestu vychádzame na hornom konci dediny Močiare. Pokračujeme doľava a asi po 2 km vchádzame do Lednice. Ešte kilometer hore dedinou a sme priamo pod hradom. Je ako lastovičie hniezdo nalepené na vysoké bralo priamo nad domami. Okolo kostola odbočíme doľava a sledujúc smerové tabuľky zastaneme o chvíľu pred hradnou bránou.
Aj tu panuje čulý stavebný ruch. Prekvapí nás, že tu pracuje viacero žien, aj tých skôr narodených, ktoré však so stavebným výťahom či vedrami plnými kamenia alebo betónu zaobchádzajú  s úplnou samozrejmosťou.

Samotný vstup do hradu je adrenalínovým zážitkom. Vchádzame cez tunel vysekaný do skaly, pôvodne medzi dolným a stredným hradom, priamo k lešeniu, z ktorého sa vykonávajú práce na spevňovaní obvodových múrov. Lednica patrí k menším hradom, preto aj podmienky na nádvorí sú stiesnené.

Hrad Lednica
Bol pravdepodobne jedným z najťažšie dostupných hradov na Slovensku. Hrad postavili v polovici 13. storočia a skladal sa z troch stupňovito postavených častí. Viedla doň cesta cez dva padacie mosty a do stredného hradu sa vchádzalo cez 10 m dlhý tunel vysekaný do skaly. Cez tento tunel sa vchádza do hradu aj dnes. K pozorovateľni na najvyššom mieste hradu viedlo z druhého poschodia hradnej veže schodisko vytesané priamo do skaly. Kamenné schodisko existuje dodnes, ale hradnú vežu nahrádza vysoký kovový rebrík.

 

Adrenalín na rebríku

Odbočujeme popri múre doprava. Rozmýšľame, kam asi vedie návštevný okruh, keď sa spoza nás ozve hlas so zvláštnym podtónom, ktorý nevieme identifikovať:
„Doprava a  hore po rebríku.”
Urobíme pár krokov za roh a je nám všetko jasné. Domáci po očku pozerajú, kto z nás nebude mať odvahu ísť ďalej. Pri múre je ukotvený vysoký kovový rebrík aj s ochrannými obručami. Pre nás nič nové, je to ako v Slovenskom raji. Paradoxom je, že to, čo nás malo chrániť – ochranné obruče – nás obmedzuje. Zachytáva sa nám o ne batoh i prilby na hlavách. Odporúčame preto odstrojiť sa a zdolať rebrík len naľahko.

Prekonaním rebríka sa však adrenalín nekončí. Dostali sme sa na druhé poschodie niekdajšej hradnej veže, z ktorej pokračuje priamo do skaly vysekané schodisko vedúce na najvyšší bod skalného hrebienka. Tu niekde bola vybudovaná strážna veža. Z tohto miesta vidíme ako na dlani nielen celú Lednicu, ale aj údolie smerujúce na juh. Spoza najbližších vŕškov vykúkajú vrchy na druhej strane doliny Váhu.

 

Hrad Lednica navštívil aj Komenský

Pamätná tabuľa Komenský LedniceNa jednom z domov v obci je pamätná tabuľa J. A. Komenského, ktorý tu v roku 1675 pôsobil. Pamätná tabuľa sa nachádza blízko prameňa, ktorý dostal meno po istej Katarínke. Povesť hovorí, že Katarínka bola krásna dievčina z Lednice. Jedného dňa sa mala vydať. Keďže však bola poddanou, právo prvej noci patrilo hradnému pánovi. Ten si úbohú dievčinu nechal priviesť na hrad priamo od oltára. Katarínka sa hradnému pánovi neoddala. Radšej skočila z okna a tak ukončila svoj mladý život.
Z jej kvapiek krvi ráno po nešťastí vytriskol priezračný prameň. Dodnes v mieste, kam dopadla môžete nájsť kríž na pamiatku vernej Katarínky.

 

Z Lednických Rovní do Ilavy

Kaštieľ v Horovciach.

Kaštieľ v Horovciach.

Nenáročným zjazdom schádzame do obce Lednické Rovne. Na kruhovom objazde odbočíme smerom na Pruské. Na ľavej strane cesty stojí kostol. Odbočíme k nemu, obídeme ho a sme pri vstupe do areálu kaštieľa. Malé sklárske múzeum v budove pri vrátnici dokumentuje výrobu sklárne v Lednických Rovniach a vystavuje aj niekoľko umeleckých diel vyrobených zo skla.
Za pozornosť stojí pekné nádvorie kaštieľa upravené ako francúzska záhrada. Po jeho okrajoch je ešte niekoľko umeleckých diel vytvorených z miestnych sklárskych výrobkov, napríklad z obyčajných fliaš.

Pokračujeme po červenej smer Pruské. Cesta je veľmi frekventovaná. Na chvíľočku sa zastavíme v Horovciach a venujeme pohľad pekne vynovenému kaštieľu nad cestou a drevenej plastike turistu zdolávajúceho vysokú horu nad trojvrším s dvojkrížom. Stojí si tu celý z dreva uprostred vybetónovanej autobusovej zastávky a pri pohľade na asfaltovo-betónový výhľad naokolo sa tvári trochu nechápavo.

cyklotrasy Malé Karpaty JuRaVaPrečítajte si tiež
Cyklotrasy v Malých Karpatoch.

 

Ilavský hrad ako väznica

Nájdite si čas na prehliadku mesta Ilava a obzrite si aj rozľahlý Ilavský hrad, ktorý je dnes väznicou. Zaujal nás veľký Kostol všetkých svätých, ktorý sa zdá byť postavený uprostred väzenského areálu. Vychádzame na Mierové námestie a zisťujeme, že ku kostolu vedie osobitný chodník a schodisko pomedzi vysoké múry, teda je verejnosti prístupný. Práve však prebieha rekonštrukcia a všade je lešenie a hromady stavebného materiálu.

Na Mierové námestie sa vraciame ešte raz večer pri tradičnej večernej prechádzke. Ako sme správne predpokladali, z miesta neďaleko fontány je krásny výhľad na Biele Karpaty. Rozoznávame vysvietené Vršatské Podhradie a ani sa nám nechce veriť, že sme sa dnes na bicykloch vyšplhali až tak vysoko.

LepšíDeň.sk v spolupráci s vydavateľstvom Dajama.
Zdroj: turistický sprievodca Dolu Váhom a dolu Nitrou na bicykli
(autori Eva Dučaiová a Daniel Kollár)

mapa hrady Bielych Karpát na bicykli


                                                                       Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!

About Author

Avatar